Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia

Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia

Bruno Wensan´na Bawerima pochádza z Toga, je verbista a študent teológie. Na Slovensku mal možnosť prežiť dva roky a urobiť si pastoračnú prax. V rámci internacionality, ktorú rehoľa verbistov poskytuje, mal možnosť učiť sa slovenčinu v našej krajine a tiež pomáhať pri pastorácii v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave. Bruno sa narodil 13. apríla 1992 v meste Kara na severe republiky Togo. Pochádza z kmeňa

Nawda. Je štvrtý zo šiestich detí. Jeho otec sa volá Wensan’na Tarkpa Andre a jeho matka Dabanina Marceline. 6. mája sa vrátil naspäť do Toga. O jeho pobyte u nás a o jeho plánoch rozpráva v nasledujúcom rozhovore.

Povedz nám niečo o tvojej krajine a rodine.

Togo je krajina západnej Afrike. Susedov máme Ghanu a Burkina Faso. Mám 5 súrodencov. Dvoch bratov a tri sestry.

Ako sa žije v Togu? Aké u vás prevláda náboženstvo?

Život v toku je úplne iný ako na Slovensku. Tam je iná realita. To je Afrika. Togo tiež je malá krajina podobne ako Slovensko. Bežnou realitou je, že ľudia majú polia a každý deň pracujú na poli. Moji rodičia nemajú polia.  Môj otec je učiteľ a moja mama je doma v domácnosti.

Vieme že v Togu sú aj iné náboženstvá, napríklad náboženstvo „vodun“. Mohol by si nám k tomu povedať niečo bližšie?

Od narodenia som kresťan tak o náboženstve „vodun“ neviem veľa. Pochádza z južného Toga a ja som zo severného. Viem len toľko, že
vodoun je náboženstvo spočívajúce v uctievaní predkov a nebeských božstiev.

S bohoslovcami v Bratislave

Si v seminári u verbistov. Aká bola tvoja cesta k misijnému povolaniu a ku kňazstvu?

Rozhodol som sa stať kňazom už pred niekoľkými rokmi. Do seminára som vstúpil pred 8 rokmi doma som študoval 6 rokov a sem som prišiel na misijnú prax a už som tu skoro dva roky. Začal som v Togu, pokračoval som v Ghane a potom som prišiel na Slovensko na pastoračnú prax.

U vás v Togu trvá výchova na kňazstvo 9 rokov. Ty sa pripravuješ už 8. Pôjdeš domov doštudovať ten jeden rok. Prečo si sa rozhodol prísť na Slovensko?

Pre nás verbistov počas formácie máme možnosť ísť mimo domu alebo mimo svojej krajiny aby sme sa naučili žiť v inej kultúre a preto som prišiel na Slovensko. Mohol som ostať v Togu, ale chcel som ísť mimo našej krajiny, aby som sa naučil niečo o novej kultúre a aby som sa naučil iný jazyk. Predstavení mi ponúkli, že môžem prísť na Slovensko. Tu mi ponúkli službu v UPeCe aby som mal skúsenosť služby medzi mladými ľuďmi.

Interview v UPeCe Bratislava
Interview v UPeCe Bratislava

Toto je tvoj druhý rok na Slovensku. Čo si robil prvý rok?

Prvý rok bol určený na štúdium jazyka. A od septembra som nastúpil sem do Univerzitného pastoračného centra na pastoračnú prax.

Ako sa ti páči v UPC ako sa cítiš medzi nami študentami?

Mal som dobrú skúsenosť. Som veľmi vďačný za to že som stretol veľa dobrých ľudí. A musím tiež povedať že to je tu úplne iné ako doma. Tu je iné prostredie. Na začiatku to bolo pre mňa ťažké ale časom som si zvykol a UPC mi bude chýbať.

Aké vidíš rozdiely v prežívaní života u vás a tu u nás?
Počas môjho pobytu a práce som neraz porovnával niektoré rozdiely, ktoré existujú medzi našou a slovenskou kultúrou. Z detstva si spomínam, ako som nerád zdravil susedov a potom som mal za to u rodičov zle. Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia. Dokonca aj v UPeCe. Nie vždy každý odzdravil, aj keď som ho ja pozdravil. Mával som tiež službu na recepcii, ale nie vždy všetci pozdravili, keď prišli.
Na druhej strane som si všimol, že ľudia u vás poctivo dodržiavajú eucharistický pôst, teda hodinu pred svätým prijímaním nič nejedia. Bolo pekné vidieť, ako vážne pristupujú aj mladí k takýmto veciam. Stretával som veľa mladých ľudí, ktorí boli silní vo viere a každý deň navštevovali svätú omšu.

V komunite SVD pri rozlúčkovej sv. omši pred odchodom do Toga

Stihol si počas tých dvoch rokov navštíviť aj nejaké slovenské pamiatky a významné miesta?

Z jazykovej školy sme mali výlet po Slovensku. Navštívil som Oravu, Nitru, Lučenec. Okrem toho spolu s verbistami sme boli na Považí, na našich verbistických farnostiach v Terchovej a na Morave.

Medzi aktivitami v UPeCe nechýbalo ani varenie

Poznáš slovenské jedlá? Ochutnal si bryndzové halušky?

Ochutnal som asi všetky slovenské jedlá, ale bryndzové halušky mi nechutia.

Bruno s rodičmi a miestnym kňazom

Tešíš sa už domov?

Nechcem hovoriť či sa teším alebo nie. Ale fakt je ten, že pôjdem domov. Tu sa tiež cítim doma. Kým som tu, tak domov je tu. Tu sa tiež cítim doma.

Bruno s bohoslovcami-spolužiakmi v seminári v Ghane

Čo ťa čaká, keď sa vrátiš do Toga?

Najskôr idem domov do Toga na dovolenku k rodine a už v júni pôjdem do Ghany do nášho SVD seminára a tam budem pokračovať v mojich štúdiách. V novembri tohto roku by som mal mať diakonskú vysviacku a budúci rok v auguste by som mal byť vysvätený na kňaza. Potom čo sa stane to neviem. Neviem kde dostanem misijné určenie. To závisí od predstavených. Podľa toho, kde dostanem misijné určenie tam pôjdem.