Druhá nedeľa roku C

Druhá nedeľa roku C

Téma: „Sv. Arnold, Jozef, bl. Mária a Jozefa: pomáhajte nám v apoštolskej práci““ (január)
Nedeľa: 2 cez rok C, 20. január 2019

Liturgické čítania:

I Iz 62, 1-5 II. 1 Kor 12, 4-11

Ž 96, 1-2a. 2b-3. 7-8a. 9-10ac: Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove.

Aleluja: Boh nás povolal skrze evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.

Ev: Jn 2, 1-11 Svadba v Káne Galilejskej

Kľúčové slová: premena vody na víno, misionári: viera v Krista je „vínom života“, premena

Antropologicko-biblicko-teologická reflexia:

Keď počujeme kombináciu slov: „voda“ a „víno“, tak to zvyčajne neveští nič dobrého. Môže sa jednať či už podvod nazývaný „pančovanie vína“, čiže o riedenie vína vodou za účelom vyššieho zisku. Alebo môže pritom ísť o príslovie: „vodu káže a víno pije“, týkajúce sa pokrytectva osôb, ktoré nežijú podľa toho, čo hlásajú a vyžadujú od druhých.

Kombinácia slov „voda a víno“, o ktorej sme počuli v dnešnom sv. evanjeliu, prináša však čosi pozitívne a radostné. Ježiš na začiatku svojho verejného účinkovania prijíma pozvanie na svadbu do Kány Galilejskej. Ide tam aj so svojimi učeníkmi. Je tam aj jeho matka, Panna Mária. Tá si všimne, že sa počas oslavy minulo víno. Chce nepríjemnú situáciu zachrániť a preto intervenuje u svojho syna. Pán Ježiš tak na príhovor svojej matky urobí svoj prvý zázrak: premení vodu na víno. Ženíchovi, ktorému minutím vína hrozila hanba, sa nakoniec za dobré víno, ktoré si zachoval, dostane pochvaly od starejšieho.

Všetci vieme, že voda a víno sú dôležité prvky tak v našom živote ako aj vo svätom Písme. Voda je zdrojom života a očistenia. Víno je symbolom oslavy a radosti zo života. Aj keď je voda nenahraditeľnou súčasťou života, bez nej by totižto nebolo života, predsa v porovnaní s vínom „ťahá za kratší koniec“. I keď je víno len doplnkom v živote, i keď na svete žijú nie milióny ale miliardy ľudí, ktorí s vínom nemajú nič spoločné, pretože sa v ich klimatickom pásme víno nepestuje, predsa len je víno symbolom čohosi dôležitejšieho a hodnotnejšieho ako voda.

Voda pramení zo zeme aj bez nášho úsilia. Víno však treba zo zeme naším úsilím získať, dopestovať. Je v ňom skrytá „pridaná hodnota“, pozostávajúca z kombinácie činnosti prírody a človeka: z teplých slnečných lúčov, z jedinečnosti samotnej pôdy a hlavne zo starostlivej a trpezlivej námahy vinára. Voda sa pije ako nápoj v bežnom živote; víno je rezervované skôr pre slávnostné momenty. Víno si vybral aj Pán Ježiš pri poslednej večeri, aby ho premenil na svoju krv. A ak ide o víno, ktoré sa pije na svadbe – ako tomu bolo v Káne Galilejskej, potom sa víno stáva symbolom nového vzťahu medzi ľuďmi, ktorí začínajú spoločnú cestu životom, symbolom ich lásky, ktorá má dozrievať a stať sa radosťou ich života, symbolom ich novej budúcnosti, ktorá ich čaká.

Dnešné sv. evanjelium sa končí slovami: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.“ Práve tejto poznámke o tom, že učeníci uverili v Ježiša, sa síce nevenuje v tomto opise svadby veľa pozornosti, ale predsa je to dôležité konštatovanie a môžeme ho pričleniť ku zázraku v Káne, pretože to je to, o čo Ježišovi vlastne išlo. Neprišiel preto, aby premieňal na svadbách vodu na víno, ale aby ľudia v neho uverili a spoznali, že vierou v neho nachádzajú pravý život.

V tejto súvislosti je zaujímavé si všimnúť, že Pán Ježiš celé obdobie svojho verejného pôsobenia pripodobnil svadbe. „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 15) čítame v evanjeliu. Ak je jeho pôsobenie „svadbou“ tak potom sa na tejto svadbe tiež ponúka víno: jeho evanjelium, jeho slovo, jeho zázraky… Pre tých, čo v neho uveria – ako uverili v neho jeho učeníci v Káne – nastáva tiež zázrak v ich živote: ich život, ktorý bol dovtedy len „vodou“ všednosti, sa odrazu stáva „vínom“ radosti a oslavy nového života, ktorý Ježiš prináša. S ním prichádza nový vzťah do života, vzťah, ktorý má trvať až do večnosti. Mnohí, ktorí až v dospelosti uverili v Krista, sú si vedomí, že ich nový život s Kristom dostal novú dimenziu, z „vody sa stalo víno“. Kristus premenil ich život. Ježiš a viera v neho prináša človeku čosi nové, novú budúcnosť. Ide tu o premenu, ktorá je možná v živote ako takom alebo v nejakej konkrétnej situácii, ak do nej vstúpi Ježiš Kristus so svojím svetlom, silou, láskou, prítomnosťou. Voda sa mení na víno.

Prejdime z tejto symbolickej reči do konkrétnej. V mesiaci januári si my, misionári Spoločnosti Božieho Slova, pripomíname dvoch veľkých misionárov. 15 januára sme slávili sviatok sv. Arnolda Janssena, nášho zakladateľa. Bolo to práve 110 rokov od jeho úmrtia r. 1909 v Steyli, v Holandsku. Druhým misionárom je sv. Jozef Freinademetza, prvý misionára SVD v Číne. Ku nim ako aj k blahoslaveným z kongregácie misijných sestier sa obraciame v modlitbe slovami: „Sv. Arnold, Jozef, bl. Mária a Jozefa: pomáhajte nám v apoštolskej práci.“ Na ich príhovor si chceme vyprosiť milosť, aby naša apoštolská čiže misionárska činnosť mohla prináša plody obrátení, aby prostredníctvom ohlasovania evanjelia ľudia nachádzali cestu k Ježišovi Kristovi, aby sa otvorili jeho slovu a láske a aby tak nastala zmena, či premena v ich živote: aby sa z ich „vody“ života stalo „víno“. Radostná zvesť evanjelia je tým vínom, ktoré mení „vodu“ normálneho života a dodáva životu novú perspektívu, radosť, slobodu, nový vzťah. Mnohí z tých, čo objavili Krista až v dospelosti a dali sa pokrstiť, svedčia o tom, že teraz s Kristom sú oveľa šťastnejší, než boli kedykoľvek predtým. Začal sa ich nový život, do ich života vstúpil nový vzťah a nová budúcnosť.

Arnold vidí práve v ohlasovaní evanjelia ten najväčší prejav lásky a pomoci blížnemu: „Ohlasovanie evanjelia je prvoradým a najväčším skutkom lásky k blížnemu.“ Ak ľudia uveria v Krista, otvoria sa im nové horizonty života.

Povinnosť ohlasovať evanjelium však nemajú len misionári z SVD či misijné sestry SSpS alebo tí, čo vo svojom mene nesú slovo „misionár“. Slávime prípravu na misijný mesiac „Október 2019“, ktorá sa nesie pod titulom: Pokrstení a Poslaní. Každý z nás je od momentu krstu misionárom. Sme pokrstení a poslaní! Aj prostredníctvom nás, každého jedného z nás, môže nastať zmena v živote mnohých ľudí v našom okolí. Od krstu sme spojení s Kristom, od krstu v nás pôsobí moc jeho Ducha. Ak zostávame s Kristom spojení, tak aj my môžeme premieňať „vodu“ na „víno“, čiže, naším životom, naším slovom, postojom, láskou, pomocou, svedectvom môžeme prinášať zmenu do života ľudí.

Začína to vždy v našom najbližšom okolí, v našej rodine, na pracovisku, jednoducho s ľuďmi, s ktorými sa stretáme. Arnold Janssen radil svojim poslucháčom v jednej prednáške: „Vždy máme príležitosť, preukázať blížnemu službu lásky; niekedy stačí len ukázať radostnú tvár.“ Úsmev na tvári, dobré slovo, záujem a čas, ktorý danej osobe venujeme, ale aj priznaním si chyby, prosbou o odpustenie, poďakovaním sa za službu… Ak si budeme vedomí toho, že môžeme čosi zmeniť v našom okolí, Pán nám už sám vnukne, ako to konkrétne máme robiť a bude nás viesť.

Z „vody“ sa stáva „víno“ aj v situáciách, keď navonok akoby veľa toho nerobíme, ale za to pracujeme na svojom srdci. Keď pozveme Ježiša do nejakej ťažkej situácie, ktorou prechádzame. Keď si „zahryzneme do jazyka“ ak máme čosi zlé povedať o druhej osobe, keď sa rozhodneme niekomu odpustiť, keď obetujeme svoju chorobu za niekoho… aj vtedy prispievame k premene sveta, k tomu, aby ľudia našli cestu k Ježišovi Kristovi a uverili v neho.

Modlime sa preto: „Sv. Arnold, Jozef, bl. Mária a Jozefa: pomáhajte nám v apoštolskej práci“

Pripravil P. Peter Dušička SVD