Ôsma nedeľa roku C

Ôsma nedeľa roku C

Už sa Vám niekedy stalo, že k Vám prišla návšteva a nemali ste upratané? Predpokladám, že áno 🙂 proste trapas, ale aj keď nebolo upratané, tak ste sa určite snažili prichystať  to, čo ste mali doma najlepšie. Aj keby to bola iba káva, alebo čaj, tak ste hneď postavili na vodu a zaliali čerstvú kávu, alebo čaj, neohriali ste v mikrovlnke tú rannú nedopitú Ani by sme návšteve nedali, plesnivý chlieb so starou majonézou. Možno aj keby bolo všetko tip-top a spravili by sme takýto prešľap, tak konkrétne na túto návštevu by sa veľmi dlho spomínalo. Chceme vybrať to, čo je dobré, chceme vyberať svoje poklady. Chceme dať druhému to, čo je najlepšie. Otvárame svoje skrýše a druhého si chceme uctiť tak, že pre neho vyberieme to, čo sa nám zdá najlepšie. Chceme, aby sa mal dobre.

            A to je presne to, k čomu nás pozýva Ježiš v dnešnom evanjeliu. Dávať zo seba to najlepšie a rovnako, aj do svojho vnútra prijímať to najlepšie. A taktiež kráčať správnou cestou. Priamo nám hovorí: : „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. -> kedy nebyť slepí? Možno vtedy, keď sa nenechávame strhnúť všetkým možným, čo nám je ponúkané. V ponuke dnešného sveta sa nachádza mnoho. Len tie veci, ktoré sú menej potrebné sú často ponúkané častejšie. To zároveň, môže byť tým brvnom, ktoré nám vadí v našom oku, alebo to môže byť tým stromom, ktorý neprináša dobré ovocie, alebo plnosť nášho srdca, ktoré spomínal Ježiš v dnešnom evanjeliu. Aj keď dnešné evanjelium možno vyzeralo veľmi prísne, vyzeralo tak preto, aby sme my mohli mať plnohodnotný život. Aj mama je prísna na svoje dieťa, keď mu chce dobre, alebo učiteľ v škole na žiakov ak chce aby sa jeho žiaci niečo naučili. Preto aj Ježiš priamo hovorí, ako by mal vyzerať náš život. Učí nás nebyť slepí, aby sme druhých neťahali dole do jamy. Učí nás byť ako naši učitelia, teda nepovyšovať sa nad nich a nasledovať ich príklad. Učí nás hľadieť na naše nedokonalosti. Keď máme brvno v oku, je to ako keby sme chceli zmeniť svet, alebo druhých, ty toto robíš zle, tamto, toto zmeň… ale najprv musíme zmeniť seba. Svet nezmeníme, ale seba môžeme. Rovnako často ani nezmeníme ľudí okolo nás, ale seba a svoj pohľad na veci môžeme zmeniť. Môžeme vyhodiť brvno zo svojho oka, a nejaká smietka v ňom možno aj tak ostane. Kým aj tie smietky odstránime, tak už nám smietka v oku svojho blížneho nebude vadiť. Rovnako aj prinášajme dobré ovocie a napĺňajme svoje srdcia dobrom. Keď z plnosti srdca hovoria ústa, tak to, čím svoje srdce kŕmime, to budeme dávať aj von. Ak v sebe budeme nosiť iba hnev, tak von budeme dávať hnev. Ak sa budem kŕmiť len plytkými vecami z telky, tak budem riešiť len to, čo ide v telke… Určite ani nepodávame jedlo špinavými rukami, ale snažíme sa ich udržať čisté.

            Ježiš chce, aby náš život bol plnohodnotný, chce aby sme boli šťastní. Hovorí k nám ako ten, kto nás miluje. Tento týždeň som mal možnosť navštíviť jedno spoločenstvo. Bol som tam len ako hosť, nie člen. A všimol som si, že každý mal so sebou Sväté Písmo. Jasne, Mať sväté Písmo je dnes už bežná vec, ale keď som si všimol aké majú Sväté Písma oni, skoro mi spadla sánka. Na prvý pohľad možno vyzerali, ošúchané, ochytané… zožltnuté strany, ale videl som, že oni tieto Sväté Písma používali. Nemali ich len tak doma odložené, používali ich.  Sám som tam šiel len tak, že „mobil stačí“. Nooo nestačil 🙂 a to je to, čím sme pozvaní kŕmiť svoje srdcia. Božím Slovom. Nepovedať si len: „mám Sväté Písmo, v poličke mu je fajne.“ Také mám aj ja aj nainštalované v mobile, ale žeby som tým živil svoje srdce. No veľmi málo. Neviem, či sa to stáva aj vám, ale mne určite, otvorím si nejakú dobrú knihu, alebo Sväté Písmo, a keď si niečo prečítam, tak si poviem, že aké dobré veci to sú, potom prídu povinností, a na tieto dobre veci rýchlo zabudnem. Ale tak, ako potrebujeme každý deň jesť, tak potrebujeme aj sýtiť svoju dušu. Aby sme v sebe mali poklad, s ktorým sa môžeme potom deliť. Myslím si, že aj v úvode niektorého vydania Svätého Písma je napísané, že keď človek číta Sväté Písmo pravidelne, postupne sa naučí aj vyjadrovať týmto Božím Slovom. A bude tak aj premýšľať. Premýšľať s Bohom, s Božím slovom J no nie je to super?             Vkladajme do svojho srdca poklady, ktoré nám ponúka Boh, poklady, ktoré nasýtia našu dušu tým správnym pokrmom