Šiesta nedeľa roku C

Šiesta nedeľa roku C

Téma: „Život darovaný misiám je vzácny“ – zasvätenie (február),

Nedeľa:  6 cez rok C, 17. február 2019

Liturgické čítania:    I. Jer 17, 5-8          II.  1 Kor 15, 12. 16-20       

Ž 1, 1-2. 3. 4+6: Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru

Aleluja: Radujte sa a jasajte, lebo máme hojnú odmenu v nebi!

Ev: Lk 6, 17. 20-26  Blahoslavení chudobní. Beda vám, boháči!

Kľúčové slová: o čom je život, kto je blahoslavení, dôvera v Boha, darovať život pre niečo vzácne,

Antropologicko-biblicko-teologická reflexia:

Na úvod nášho uvažovania pokúsme sa zamyslieť nad našimi predstavami o dobrom, šťastnom a zmysluplnom živote. Kto sú podľa nás tí,  čo si život užívajú, čo sa majú dobre, a kto sú zas na druhej strane tí, čo v živote ťahajú za kratší koniec, s ktorými by sme si život nechceli vymeniť? Myslím, že na tieto otázky nie je ťažko nájsť odpoveď. Tí, čo sa v živote majú dobre, to sú predsa tí, čo majú dobré zdravie, čo dobre zarábajú, majú veľa na konte, môžu si veľa dovoliť a cestovať kde chcú, čo sú verejne známi a oslavovaní, čo majú isté postavenie, moc a obdiv v spoločnosti. Takýmto častokrát závidíme a chceli by sme sa mať tak, ako sa majú oni. Na druhej strane tí, čo v živote ťahajú za kratší koniec – „lúzeri – ako sa im dnes hovorí (smoliari, tí, čo prehrali) –  sú podľa nás tí, ktorých trápia choroby a neduhy, čo majú len slabo platenú prácu alebo nemajú žiadnu, čo žijú od výplaty do výplaty alebo od dôchodku do dôchodku, čo si nemôžu v živote veľa dovoliť, čo sú odkázaní na pomoc druhých, tí, o ktorých sa svet a média vôbec nezaujímajú… Myslím, že takto nejako si predstavujeme či už dobrý alebo na druhej strane, nezávideniahodný život.

Pre nás veriacich je však takéto rozlišovanie a hodnotenie života veľmi povrchné. Pre nás je totižto dôležité, ako Boh vníma náš život, čo Boh považuje za dôležité a dobré v živote. Dnešné Božie slovo nám ponúka iné kritériá na hodnotenie života a obracia naše predstavy o 180 stupňov.

V prvom čítaní sme počuli, že požehnaný je človek, čo dúfa v Pána;, čiže Pán žehná, sprevádza svojou priazňou, má záľubu v človekovi, ktorý sa k nemu v dôvere utieka. Naopak zlorečený, čiže nič dobré nečaká človeka, ktorý sa spolieha nie na Pána ale „na človeka“, čo telo urobil svojou oporou a ktorého „srdce sa vzďaľuje od Pána“. Je to človek, ktorý sa nechce páčiť Pánovi, ktorý zmysel života nachádza v Pánovi a jeho slove, ale v zmyslovosti a telesnosti, teda v tom, čo mu svet ponúka. Žalm rozvíja toto hodnotenie a nazýva blaženým človeka, čo v Pána skladá dôveru. Cesta bezbožných – teda tých, čo si v živote užívajú ale nežijú s Bohom – vedie do záhuby.

Z tejto perspektívy môžeme vnímať aj slová Pána Ježiša v dnešnom sv. evanjeliu. Blahoslavení sú podľa neho chudobní, hladní, plačúci, trpiaci pre jeho meno. Naopak adresuje svoje štvornásobné „Beda“, čiže varovanie bohatým, nasýteným, smejúcim sa a tým, ktorých ľudia chvália a obdivujú. Pán Ježiš týmito slovami stavia „na hlavu“ všetky naše predstavy o dobrom a zmysluplnom živote na hlavu.

Čo chcel vlastne týmto Pán Ježiš povedať?  

Keď čítame pozorne dnešné evanjelium, môžeme si všimnúť, že tieto protikladné výroky Pána „Blahoslavení“ a „Beda vám“ sú uvedené vetou: „On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril.“ V niektorých prekladoch dokonca čítame: „Uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: Blahoslavení, vy chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo…“ Tým akoby chcel povedať: VY moji učeníci, čo ste vo mňa uverili, čo ste prijali moje pozvanie a rozhodli ste sa ma nasledovať, vy ste chudobní, vy ste hladujúci, plačúci a budete prenasledovaní pre moje meno. Ale vy ste zároveň blahoslavení, čiže Boh nachádza záľubu vo vás a vo vašom živote. 

Varovanie „Beda vám“ môžeme potom chápať, ako výzvu, aby túžbu po bohatstve, nasýtení, zábave, sláve a obdive u ľudí nepovýšili za normu ich života, aby to nebolo to hlavné v ich živote. Ak sa to tak stane, ak Pán nebude prvý ale tieto túžby, tam potom im je BEDA. Ak sa budú povyšovať, ak budú opovrhovať chudobnými, hladujúcimi… ak pre nich nič nebudú robiť, ak im nebudú pomáhať, nebudú s nimi solidárni, tak potom im je BEDA.

V rámci našej prípravy na slávenie mimoriadneho misijného mesiac 2019 sa zamýšľame nad misijným poslaním každého jedného pokrsteného človeka, čiže nad misijným poslaním každého jedného z nás. Téma na február nesie titul: „Život darovaný misiám je vzácny.“ Je to heslo charakterizujúce svätorečenie prvých dvoch svätcov Spoločnosti Božieho Slova, sv. Arnolda Janssena a sv. Jozefa Freinademetza r. 2003. Nežili pre seba, nežili preto, aby si v živote užili a mali sa dobre, aby sa stali bohatými a slávnymi. Žili pre Pána a pre misie, pre druhých, aby sa oni mali lepšie. Obetovali život pre misie a misijnú činnosť Cirkvi, pre šírenie Kristovho evanjelia a dobrej zvesti o Božom kráľovstve po celom svete. Cirkev hodnotí ich život ako „vzácny“, čo môžeme v reči dnešného Božieho slova preložiť ako „požehnaný, blažený, blahoslavený“ život.

Život darovaný misiám je vzácny. Môžeme to povedať aj o živote samého Ježiša Krista. On daroval svoj život misii – čiže poslaniu, ktoré dostal od svojho Nebeského Otca, a to pre nás, pre našu spásu.

Život darovaný misiám je vzácny. Preto aj každé povolanie k rehoľnému a misionárskemu životu je „vzácne“, „požehnané“ povolanie. I keď sa mnohým „svetsky“ zmýšľajúcim môže zdať, že mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú nasledovať Krista na ceste misionárskeho povolania nebudú mať nič zo života, že sa takto okradnú o radosti a možnosti, ktoré im život ponúka, nie je to tak. Misijné povolanie je krásne a hodnotné povolanie: v očiach Božích, v očiach všetkých tých, ktorí chcú žiť pre Pána a v neposlednom rade aj v očiach tých, ktorým misionári slúžia a pomáhajú.

Zároveň však môžeme toto heslo „život darovaný misiám je vzácny“ vzťahovať aj na nás, pokrstených. Aj život každého z nás je „vzácny“, ak myslíme na misionárov a na misie. Každá modlitba, ktorú obetujeme za misie a misionárov je „vzácna, požehnaná“ modlitba, každá obeta, ktorú prinesieme na tento úmysel, je „vzácna“ obeta, každá akcia, každá činnosť či predsavzatie, ktoré urobíme s úmyslom šírenia Božieho kráľovstva na zemi je „vzácna“. Preto sme dnes pozvaní modliť sa za misionárov, modliť sa aj za nové misionárske povolania, lebo „život darovaný misiám je vzácny“. „Vzácny“ ako prídavné meno používame aj pre „drahocenné“ kamene – sú to vzácne kamene, ako napr. diamant. Aj život darovaný misiám je ako drahokam.

„Vzácni, blažení a blahoslavení“ sú ľudia, aj tí jednoduchí a chudobní, ktorým záleží na tom, aby bolo meno Ježiša Krista známe po celom svete, ktorí aj z mála, čo majú, podporujú misionárov a misijné aktivity Cirkvi, ktorí pre meno Ježiša a svedectvo viery zažívajú posmech či odmietnutie, ktorí .

Dnešné Božie slovo ako aj sám Pán Ježiš Kristus nás chcú dnes povzbudiť, aby sme sa nebáli byť v očiach sveta „bezvýznamnými“ ak žijeme pre neho a v neho skladáme dôveru. Sme blahoslavení, blažení a náš život je „vzácny“, čiže cenný v očiach Boha, a „trvalý“ pred jeho tvárou – až po večnosť.