Štvrtá nedeľa roku C

Štvrtá nedeľa roku C

Štvrtá nedeľa roku C

03 február 2019

Odmietnutie Ježiša v Nazarete

Čítania: (1.) Jer 1, 4-5.17-19 (2.) 1Kor 12, 31-13: 13 Evanjelium: Lk 4, 21-30

  • Téma: Odmietnutie proroka
  • Zameranie :
  • Tak ako ľudia odmietli Ježiša v Nazarete, v jeho vlastnom meste, tak ho odmietame aj my, že nepríjmame jeho učenie do svojich vlastných sŕdc. Keď budeme vykonávať aj my prorockú službu, rovnako môžu naši vlastní odmietnuť aj nás, tak ako odmietli jeho.
  • Vysvetlenie textu

Dnešný evanjeliový text hovorí od dvojakej reakcii na Ježišovu misijnú výzvu (ktorú sme počuli minulú nedeľu). Najprv vidíme obdiv a hneď nato odmietnutie a dokonca pokus o zhodenie z vrchu. Najprv boli prekvapení, aké milé slová vychádzajú z jeho úst (Lk 4,22). Ale hneď nato ich zachvacuje hnev a chcú ho zabiť, tak ho chcú zhodiť zo zrázu vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené (Lk 4,28-29), len preto, lebo im povedal pravdu, ktorú nechceli počuť.

Text sa začína veršom, ktorý nachádzame aj v evanjeliu podľa Lukáša: „„Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4,21). V Lukášovom Evanjeliu sa slovo „dnes“ neodvoláva na nejaký bod v histórii, ale na čas „naplnenia“ Božieho prísľubu. Všetky sľuby a prorocké očakávania, ktoré urobil Boh od doby Abraháma dosiahli v Ježišovi naplnenie. S ním začala nová éra univerzálnej spásy. Po krátkom pozitívnom obdive sa ihneď hovorí o negatívnej reakcii vlastného ľudu na Ježiša, pretože ho začínajú posudzovať podľa jeho ľudského pôvodu. Premýšľali, ako tieto „milé slová“ môžu vychádzať z úst „Jozefovho syna“ (Mk 4,22). Možno si pomysleli: „Kto si myslí, že je?“ Myslí si, že zmýšľa o sebe privysoko. Ale koniec koncov, to bol pre nich len tesárov syn. Jeho rodáci o ňom začali pochybovať o jeho božskom pôvode a a takto odmietajú aj prijatie Božích prísľubov. Premýšľali, či by niekto tak vznešený mohol byť vôbec tesárovým synom. Ježiš si bol vedomí toho, čo sa deje v ich mysliach. Preto im povedal príslovie: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“ (Mk 4,24). Podstatou tohto príslovia bolo vysvetlenie, prečo ako lekár nemohol robiť zázraky vo svojom meste, pretože jeho vlastný ľud by neprijal ani jediného z vlastných mužov, ktorý by vykonával úlohu proroka. Keďže ho neprijali vlastní ľudia (ktorí boli vyvolenými), tak svoje poslanie nasmeroval k pohanom. Ježiš zdôraznil, že Božie milosrdenstvo je univerzálne a je dostupné pre židov aj nežidov, pre mužov i ženy. Ukázal to na príklade zázraku, ktorý vykonal Eliáš pre ženu zo Sarepty v Sidone (1Kr 17,8-16) a ako vyliečil Elizeus pohanského Sírčana Námana z malomocenstva (2Kr 5,8-14). Ježiš ssvoju službu porovnáva s týmito dvoma izraelskými prorokmi, pretože neboli prijatí vo svojej vlastnej krajine a preto slúžili neizraelskému ľudu. Nazaretčanom sa však tieto pravdivé slová nepáčili, pretože si mysleli, že len oni sú vyvolení na spásu. Keďže Ježišovo posolstvo bolo pre nich príliš ťažké, došli k záveru, že najľahšia možnosť bude zbaviť sa ho. A hoci sa pokúšali zhodiť ho dole zo zrázu, on prešiel pomedzi nich a odišiel. (Mk 4,29-30).

  • Aplikácia pre život

Pri krste sme dostali aj my povolanie na prorocké poslanie, rovnako ako samotný Ježiš. Ako proroci sme povolaní hovoriť o Bohu, dodržiavať jeho hodnoty a svedčiť svojím životom aj keď to ľudia okolo nás nechcú prijať. Proroci v Starom Zákone hovorili v Božom mene. Všeobecne povedané, mali dve protikladné úlohy: prvou úlohou bolo oznamovanie Božieho Slova, interpretovanie jeho vôle, predpovedanie budúcnosti z hľadiska súčasnej situácie a podnietenie nádeje a útechy u ľudí. Druhou úlohou bolo odsudzovať zlo, varovať ľudí pred zlom, pred sociálnou nespravodlivosťou a bezbožných spôsobov života. Hoci starozákonný proroci hlásali Božie sľuby do budúcnosti, Ježiš hovorí o Božích sľuboch pre „dnešok“, Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme evanjelium chudobný, zajatým, chorým… práve tak ako sme povolaní byť prorokmi už dnes. Preto sa už dnes musím sám seba pýtať: „Ako môžem šíriť dobro a ohlasovať evanjelium okolo seba?“ Naše prorocké poslanie na osobnej úrovni vykonávame povzbudzovaním ostatných, posilňovaním ich nádeje, keď sa postavíme za Božie hodnoty a vyhýbame sa spoločenskému zlu, keď utišujeme, varujeme… Proroci medzi nami sú: rodičia k svojim deťom, učitelia k študentom, manželia k manželkám a manželky k manželom, nadriadení k podriadeným, kňazi k Božiemu ľudu… Boh prostredníctvom týchto prorokov ukazuje cestu aj nám. Často nám pripomínajú, aby sme chodili po správnych cestách, varujú nás pred zlom. No my aj tak odmietame ich posolstvo, tak ako nazaretčania odmietli Ježiša. Nechceme robiť nepopulárne zmeny vo svojom živote. Keď budeme vykonávať svoje prorocké poslanie, určite sa stretneme s kritikou, odporom, neprijatím najmä u tých, ktorí odmietnu zmeniť svoj život. Veď ak sa aj Ježišovo učenie stretlo s pohŕdaním od vlastného ľudu, prečo by sme mali očakávať niečo iné? Napriek týmto prekážkam nás dnešné evanjelium povzbudzuje, aby sme boli verný nášmu prorockému poslaniu, aby sme sa naučili žiť s kritikou a neprijatím a aby sme sa nenechali znechutiť.

Lukáš v tejto pasáži vysvetľuje tri dôvody, prečo sú proroci často odmietaní a nevypočutý:

  1. Vzťahy, predsudky a závisť môže brániť aj nám samým, aby sme neprijímali učenie od ľudí, ktorý nemajú výnimočné zázemie alebo bezchybný život. Keď pracujeme na Božom diele, veľmi často sa stane, že budeme odmietnutí svojimi rodinnými príslušníkmi a príbuznými, ktorí poznajú našu históriu a preto nás nechcú rešpektovať a prijať. Niekedy odmietame aj svojich rodičov, učiteľov, a duchovných vodcov len preto, lebo poznáme ich chyby. Otázkou pre nás je, či sme ochotní prekročiť tieto svoje hranice a prijať pravdu, ktorá príde od tých, ktorí chcú naše osobné dobro?
  2. Požiadavky, ktoré na nás niekto kladie sú príliš vysoko morálne od dotyčných ľudí. Totiž, keď vodcovia, učitelia, predstavení či rodičia hovoria v Božom mene, nám chcú pomôcť, aby sme kráčali po Božej ceste. My ich však odmietame so zdôraznením ich osobnej slabosti, alebo neprijatím ich minulosti. Rovnako, ako ľudia z Nazaretu nevidíme ako Boh pôsobí prostredníctvom nich, cez ich modlitbu a službu. Nechceme s nimi riešiť svoje problémy. Hlavne vtedy ak vidíme aké majú chyby, aké sú škandály v Cirkvi, alebo keď vidíme ako to v ich osobnom živote nefunguje.
  3. Ďalšou príčinou nášho odmietania pravdy je aj naša pýcha a tvrdohlavosť. Nechceme sa zmeniť a chceme si zachovať aktuálny status. Je ťažké odpútať sa a neprijať tie záujmy, zlé praktiky a svetské potešenia, ktoré sú odmietané prorokmi. Ak nám niekto „nabúra naše svedomie“ žeby sme mali svoj život zmeniť, snažíme sa obraňovať všetkými možnými prostriedkami. Takto vytláčame Ježiša z našej mysle, z našich aktivít a domovov, rovnako, ako ľudia z Nazareta, ktorí sa snažili Ježiša vytlačiť z kopca.

Nie je nič nezvyčajné, že mnohí dobrí a oddaní vodcovia neboli prijatí od svojich vlastných ľudí a najväčších odporcov našli medzi svojimi rodinnými príslušníkmi, príbuznými, či susedmi. Zatiaľ čo inde prijatí boli. Keď je v takomto prostredí prorocký hlas potlačení, tak všetci si myslia, že môžu mať voľnú ruku a pokračovať o svojom nesprávnom konaní bez toho, aby ich niekto napomenul, alebo napravil. Je to ako odmietanie prorokov v Starom Zákone. Ale či nás niekto počúva, alebo nie, stále je podstatné to, aby sme hľadali Božiu pravdu. Niekedy, keď vidíme vlastnú slabosť, tak si myslíme, že nie sme hodní napraviť slabosť ostatných. Alebo rodičia ak prestanú naprávať svoje deti, pretože oni boli takí istí. V takomto prípade ľudia okolo nás dostanú licenciu na robenie zlých vecí, pretože my sme nemali silu zakázať im to. Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme sa veci snažili naprávať s láskou a láska začína tam, kde stretneme niekoho kto trpí, alebo je v núdzi. Aj tam sa cez naše skutky môže ukázať naše prorocké poslanie a ohlasovanie Božej lásky.

  • Reakcia na Božie Slovo:

Zostávame verní nášmu prorockému poslaniu napriek opozícií, neprijatiu a kritike? Nechce sa mi pustiť do tejto misie z dôvodu frustrácie a odmietnutia? Vnímame prorokov, ktorí sú medzi nami? Sú v našom živote nejaké predsudky, dohady, alebo udalosti, pre ktoré odmietam prorokov okolo seba? Sme kritický voči pravde, ktorá sa nám dostáva od druhých? Neodmietam druhých tak, ako odmietali ľudia z Nazareta Ježiša?

  • Modlitba

Pane Ježišu, Ty si najväčší prorok všetkých časov. Pokračuj v povzbudzovaní, sprevádzaní a posilňovaní nádeje v nás všetkých. Daj nám silu, aby sme boli verní svojmu krstnému povolaniu byť prorokmi, ktorí oznamujú slovo útechy a odsudzujú zlo. Taktiež Ťa prosíme o silu čeliť kritike a odmietnutiu proroka. Amen

Pripravil: P. Freddie Santhumayor SVD