na cestách
s evanjeliom

Kde sme


Biskup zo Sýrie navštívil verbistov v Bratislave
Pondelok, 10. apríl 2017


Mons. Jean-Abdo Arbach, arcibiskup melchitskej gréckokatolíckej cirkvi z Homsu v Sýrii, pricestoval na Slovensko ako vzácny hosť pri príležitosti otvorenia národnej kancelárie medzinárodnej pápežskej organizácie Aid to the Church in Need (ACN). Kirche in not je nadácia, ktorá má pobočky v 24 krajinách, kde sú dobrodinci, ktorí sa zbierajú na projekty po celom svete. Financuje asi 6000 projektov za rok v 140 krajinách. Mons. Jean-Abdo Arbach navštívil aj Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza v Bratislave, kde sa so študentmi pri sv.  omši modlil za pokoj v Sýrii.

Otec biskup pochádza priamo zo Sýrie. Narodil sa v meste Yabrud a jeho rodná reč je arabčina. Je katolíckym biskupom, ale melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Melchiti majú byzantský rítus, ako napr. u nás gréckokatolíci, ale ho slúžia nie po starosloviensky, ale arabsky, pri slávnostiach aj grécky. Bol vymenovaný najskôr za biskupa v Buenos Aires v Argentíne a šesť rokov pôsobil spolu s pápežom Františkom,


syria_2017_00001syria_2017_00002syria_2017_00003syria_2017_00004

vtedajším kardinálom Bergoliom, takže ho veľmi dobre pozná. Potom bol vymenovaný v roku 2013 za biskupa do meste Homs, ktoré bolo ako prvé obsadené rebelmi a extrémistami. Do tohto mesta nemohol ani vstúpiť. Podarilo sa mu to až minulý rok, keď bolo mesto oslobodené.

Sýria je vlastne kolískou kresťanstva. Pochádza odtiaľ prorok Eliáš a ďalší proroci. Obrátil sa tam sv. Pavol (v Damasku). Prvé kostoly sa nachádzajú na území Sýrie. Dokonca v prvých storočiach bolo 7 pápežov, ktorí pochádzali zo Sýrie.

Preto horíme o našich kresťanských koreňoch, lebo majú pôvod v tejto zemi, ktorá je zmietaná vojnou. Je to paradox, že Svätá zem, odkiaľ prišla spása, teraz sama trpí. Ako biskup povedal, tento kríž je preniknutý svetlom vzkriesenia.


Aký majú kresťania súvis so Sýriou z hľadiska histórie? Ako žijú dnes?

Sýria je kolískou kresťanstva. Už v prvých storočiach bola bohatá na umenie, kostoly a kláštory. Od 7. storočia Sýria trpela prenasledovaním. A potom ďalšími prenasledovaniami. Takisto prebiehalo na jej území množstvo vojen. Potom 400 rokov pretrvávala vojna Turkov proti Sýrii. Rovnako naša krajina trpela počas I. a II. svetovej vojny, v roku 1976 to bola vojna s Izraelom. Nasledovala vojna v Libanone, ktorá trvala 19 rokov. Ja som ju celú prežil. Neskôr vojna v Iraku a v Perzskom zálive. Teraz máme vojnu v Sýrii, Jemene a prakticky na celom Blízkom východe.

Dôsledky tejto vojny sú veľké, pretože kresťania zo všetkých týchto krajín, kde bola alebo je vojna, veľmi trpia. Mnoho z nich zanechalo svoje domovy. Odišli do Ameriky, Európy a doteraz prebieha emigrácia. V Sýrii pred vojnou prekvital cestovný ruch, priemysel. Bol to prosperujúci štát. Nemal zahraničný dlh. Žila z plodov svojej vlastnej krajiny.

Počas týchto vojen začali emigrovať mnohí kresťania. Napríklad v Libanone, kde bolo 60 % kresťanov, sa zredukovali na polovicu. V Iraku bolo pred vojnou v zálive 1,2 milióna kresťanov. Teraz ich je tam 200 tisíc. Pred vojnou boli v Sýrii 2 milióny kresťanov všetkých obradov a dnes je takmer 600 tisíc z nich mimo svojich domovov. Táto vojna zničila 3 milióny domovov. Utečencov je asi 11 miliónov. V Jordánsku, Turecku, Libanone... Mŕtvych je takmer 1 milión. Dvaja biskupi boli unesení, štyria kňazi položili životy za svoju vieru. Ani o mnohých mladých nevieme, či boli unesení, alebo sú mŕtvi. Takisto mnoho rodín odišlo zo svojich domovov a žijú na miestach, ktoré sú bezpečnejšie.


Vojna je zlá. Čo za tým vidíte?

Každá vojna má určité záujmy. Aj v tejto vojne sú politické, ekonomické záujmy a záujem o moc. Náš život teraz v Sýrii nie je ľahký. Aj rozprávať o tom nie je jednoduché. Vidím vašich mladých, že sa usmievajú. Máte tu UPeCe, ktoré ich združuje. V mojej diecéze máme 1200 mladých. Mnohí nemôžu chodiť na univerzitu, lebo si nemajú ako zaplatiť cestu. Aj teraz nedávno nám bola poskytnutá pomoc ACN, aby mladí mohli chodiť do školy. Mnohí nemôžu doštudovať, čo je veľká škoda. Takmer 3 milióny detí nemôže chodiť do školy. Buď školy nie sú , lebo sú zničené, alebo je nebezpečné chodiť do školy kvôli únosom a zabitiu.

Mnohí mladí sa ma pýtajú, čo budeme robiť. Kde budú môcť doštudovať. A na to nie je jasná odpoveď. Pretože nemôžeme len tak zo Sýrie odísť. Sme tam ako uväznení a aby mladý človek dostal víza, trvá to veľa času a je s tým spojených veľa ťažkostí pri vybavovaní. Aby sme mohli dôstojne žiť, potrebujeme veľa modlitieb a pomoci. Keď vidím mladých, ako čakajú ráno celé hodiny, aby sa dostali na svoju univerzitu z miesta bydliska, vidím ich veľkú túžbu po vzdelávaní.


Majú ľudia k dispozícii bežné veci dennej potreby?

Nie. Ďalší problém, ktorý máme, je svetlo. Vy tu našťastie máte veľa svetla. Môžete sa učiť aj v noci. My ak máme elektrinu, tak je to na 4 hodiny denne. Predstavte si, ako sa naši mladí učia. Mnohokrát je to pri sviečkach. Zároveň je problémom voda. Niekedy nemáme 2-3 dni vodu. Stále máme strach z únosov hlavne mladých ľudí. Keď je unesený mladý človek, jeho rodina sa veľmi trápi, ako ho dostať naspäť. To je ďalší strach, ktorý máme.

Čo robíte v tejto situácii?

Po oslobodení viacerých miest ako Homes, Qalamoun, Aleppo sme začali s mladými robiť rôzne nové aktivity, aby sme zahnali ten smútok, ktorý bol v nich. Každý deň sa stretávame. Každý piatok a sobotu majú špeciálne stretnutia. Máme katechetické centrá, kde sa staráme o deti, ktoré videli na vlastné oči, ako im zabili rodičov. Máme okolo 400 dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú s deťmi a mladými od 3 do 17  rokov.

Aké sú dôsledky vojny?

Chudoba zasiahla množstvo ľudí, ktorí žili z poľnohospodárstva. Teroristi vyťali mnoho ovocných stromov. Teraz je potrebných veľa rokov, aby sa poľnohospodárstvo znova obnovilo. Rodiny nemajú peniaze na to, aby sa mohli vrátiť do svojich bydlísk a pokračovať. Vďaka Bohu, kresťania a sýrsky ľud, ktorý trpí, stále žije. Napriek strachu, napriek vojne. Avšak potrebujeme pokoj a potrebujeme vaše modlitby. V modlitbe Otče náš sme všetci zdvihli hore ruky. To je ako znamenie spoločenstva nás všetkých. Ďakujem vám, že ste ma v takom úplnom tichu vypočuli. Ďakujem nadácii ACN za všetku pomoc. Ďakujem každému dobrodincovi, ktorý môže zachrániť jedného človeka alebo jedného študenta. Zachrániť mu tým život. Boh mu to odplatí.  Panna Mária nás sprevádza, je našou Matkou. Myslíme na to, že za každým krížom nasleduje zmŕtvychvstanie.


Kto je na vine?

Bol som v Palmýre po jej oslobodení a na vlastné oči som videl, ako bola zničená. Videl som aj ďalšie oblasti, kde boli extrémisti. Keď zabíjajú veriacich alebo neveriacich, obviňujú vládu. Niekedy médiá uverejňujú zábery, ktoré ani nie sú zo Sýrie. Preto aby sme správne zistili, aká je skutočnosť, vyžaduje si to veľa presnosti.


Mnohí podporujú prezidenta Asada a mnohí ho nepodporujú, ako sa to deje všade na svete. Je prezidentom, ktorý bol zvolený svojím ľudom. Trvá jeho mandát a keď sa skončí, budú voľby. Ale vďaka Bohu, že ešte máme prezidenta, že tam nie je chaos. Ak by tam prezident nebol, zavládol by úplný chaos. Tak ako sa to stalo v iných krajinách, napr. v Líbii, Iraku, kde boli niekoľko rokov bez prezidenta. Prosíme o to a modlíme sa, aby nastal pokoj, ale aby pokoj nastal nie silou, ale aby nastal správnymi rozhodnutiami. Ako povedal pápež František, násilie plodí ďalšie násilie. Je potrebné, aby zbrane utíchli.

Čo hovoríte na intervenciu Ruska v Sýrii?

Keď pápež vyhlásil Deň modlitieb za Sýriu, bolo to v čase, keď sme žili v obrovskom smútku, temnote, nevedeli sme, čo bude ďalej. Preto intervencia Ruska zmenila trochu osud Sýrie a Blízkeho východu. Aké majú záujmy, neviem. To vedia lepšie politici ako ja.


Ako vnímate západné sankcie uvalené na Sýriu? Ako by mala Európa reagovať na situáciu v Sýrii?

Vládu to veľmi nepoškodzuje. Sýrsky ľud je predovšetkým ten, ktorý tým trpí. Nemáme napríklad lieky a iné základné veci. Ľud je ten, ktorý najviac trpí. Tieto sankcie sa týkajú celého ľudu, nie vlády. Vláda má všetko potrebné. Ja sám chodím 4 hodiny autom, aby som zohnal lieky pre starých a chorých. Alebo iné materiály, napríklad sklo na rozbité okná, benzín, plyn. I keď Sýria je krajinou produkujúcou ropu, teroristi spolu s Turkami predali ropu a nechali nás bez nej. Prečo? Kto tým trpí? Ľudia. Poviem ďalší príklad. Aby mladý človek dostal víza do Európy, treba ísť zo Sýrie do Libanonu. Musí zaplatiť 300 dolárov ako záruku. Či to príde na veľvyslanectvo, to už sa nevie. Ale existuje veľa čierneho obchodu. Preto sankciami trpia samotní ľudia, nie vláda.


Prichádzate do Európy. Ako vidíte Európu? Čo by ste chceli povedať nám Európanom?

V prvom rade, ja som pokorný. Ľudia sú jedna vec, druhá vec sú vlády krajín. Na mojich cestách do Francúzska, Španielska zisťujem, že mnoho ľudí nevie veľa o vojne na Blízkom východe. Prosím, aby ľudia vedeli, aký je dôvod tejto vojny a či sú do toho zatiahnutí aj politici, alebo nie. Preto je potrebné mať na zreteli, ako bude pokračovať táto vojna, ako to bude vplývať aj na okolitý svet. Dúfajme, že to nebude horšie. To, čo nám prináša najväčšiu radosť, je, že nás ľudia počúvajú. Dostáva sa nám do Sýrie pomoc z množstva charitatívnych nadácií. Pred dvomi týždňami nás boli navštíviť z nadácie ACN, aby videli situáciu v Aleppe, Damasku, Homse a ďalších mestách. Aby videli stretnutia, ktoré máme v Sýrii alebo aj vo Vatikáne. Sú to pre nás užitočné stretnutia a konferencie, kde vybavíme množstvo pomoci našim ľuďom.


Európska spoločnosť je rozdelená v oblasti migrácie. Jedni sa boja a nechcú migrantov, iní prijímajú utečencov. Aký je postoj melchitskej gréckokatolíckej cirkvi?

Máte pravdu, európska spoločnosť je rozdelená. Sú dva typy emigrácie. Je obchodovanie s migrantmi z Turecka do Európy. A množstvo ľudí sem prišlo takýmto spôsobom. Ďalšia emigrácia je cez veľvyslanectvá. Tam je pomer 1:100 oproti tým, ktorí sa dostanú na Európy „načierno“. Keď som bol vo francúzskom parlamente po atentáte v Paríži, tak som o tomto veľmi jasne rozprával, že akí utečenci prichádzajú do Európy. Nie všetci sú zo Sýrie. Z piatich je jeden zo Sýrie. Ostatní sú z iných krajín. To treba rozlišovať.

Nielen gréckokatolíci, ale aj patriarchovia na svojich zhromaždeniach sa usilujú udržať kresťanov a nechcú vyprázdniť Blízky východ od kresťanov. Potrebujeme pomoc, aby sme mohli zostať. Aby sme boli pevní v našich domovoch, v našich cirkvách. Veríme, že sa nám bude dariť.


Sú vo vašej diecéze Homs ešte teroristi?

Keď slávime u nás Sviatok kríža, hovorí sa, že kríž je zbraňou pokoja. V Homse boli boje do 9.5.2014. Potom nastalo zmierenie. Bol som tam. Predtým ako teroristi opustili Homs, požiadali kňazov, aby ich sprevádzali v autobusoch. Aby mali istotu, že prídu na sever, kde sa sťahovali. Vďaka Bohu, že tí kňazi sa vrátili živí a zdraví. V Homse ešte doteraz máme jednu štvrť obsadenú teroristami. Pred 2 týždňami tam bolo 30 mŕtvych. Kiež by aj v tejto štvrti nastal pokoj. Severne od mestečka Hama je oblasť, ktorá je plná teroristov. Cesta k zmiereniu by bola najlepším riešením pre kresťanský ľud. Je tam mnoho mestečiek v okolí Hamy, ktoré sú kresťanské.


Ako vy vnímate bežných moslimov, s ktorými sa často stretávate?

Pred vojnou v Sýrii sme úplne bez problémov žili s moslimami. Problém je s Islamským štátom. A Islamský štát sa zrodil už dosť dávno. Nie teraz. Korene má už v 18. storočí. Teraz sa začal rozširovať od 70. rokov aj v Európe. Posielajú imánov, aby kázali. A začali lobovať, aby sa mnohí kresťania obrátili na islam. Preto aj v Sýrii vidíme veľa kresťanov, ktorí sa obrátili na islam. Prichádzajú ľudia z 80 krajín, ktorí spolupracujú s teroristami. Islamský štát je vlastne aj proti kresťanom, aj proti moslimom.


Čo je vaším odkazom pre veriacich na Slovensku?

Kým odídem späť do Sýrie, chcem požiadať o modlitby. Sprevádzajte nás vo svojich modlitbách, aby sme mohli pokračovať. Nech vás Pán žehná a Panna Mária sprevádza. Panna Mária v Sýrii nás nikdy neopustila. Robila znamenia. A ľudia sa k nej ešte viac utiekajú. V tejto vojne po jednom znamení, kde nám Panna Mária poslala svetlo a slzy, som urobil veľkú 7-metrovú sochu Panny Márie a nazval som ju Naša Pani pokoja. Preto Božia Matka a Boh ostávajú s nami. Povzbudzujeme sa slovami Jána Pavla II.: „Nemajte strach, malé stádo.“





 



Kníhkupectvo Verbum



Misijný omšový spolok



Nová kniha kázní pátra Milana Bubáka



Založené na CMS Joomla! Optimalizované pre Firefox 3.5 a testované pre InternetExplorer 8.
Na začiatok