na cestách
s evanjeliom

Kde sme

Čo robíme

Misie


Vianoce sú všade na svete časom radosti
Streda, 23. december 2009

Od raného detstva objavujeme vo Vianociach veľa krásneho i radostného. Uprostred chladnej zimy, v čase spiacej prírody, nám tieto sviatky rozohrievajú srdcia a budia nás k životu. Preniká nás citlivá vianočná atmosféra. Slávime narodenie Ježiša a zároveň sami si uvedomujeme nielen blízkosť Boha, ale i blízkosť ľudí. Nie všade na svete však ľudia slávia Vianoce uprostred zimy, alebo v teple svojich rodinných domov pri stromčeku. Hoci Vianoce môžu vyzerať v každom kúte sveta ináč, podstata predsa ostáva – oslava narodenia Syna Božieho, Ježiša. Medzi nami žijú ľudia, ktorí si zvykajú na naše slovenské Vianoce. Slávenie Vianoc v ich krajinách a príprava na ne však aj nás môžu zaujať a obohatiť. Opýtali sme sa ich preto, ako vyzerajú vianočné sviatky v ich domovine.


Sr. Teresa Gorrias Pons, Španielsko

Patrí do Kongregácie Setier Panny Márie Útechy a momentálne učí španielčinu v Nitre.

Tí, ktorí sú kresťania a majú hlbokú vieru sa aj náležite pripravujú na Vianoce. V každej farnosti je spoločná spoveď podobne ako na Slovensku. V jeden deň sa spovedá, do kostola príde množstvo ľudí, spovedajú sa, medzitým sa modlia, spievajú žalmy.

V kostole máme aj adventný veniec, ale v rodinách nemáme zvyk uchovávať adventné vence. Na Štedrý večer, skôr ako večeriame, ideme do kostola na polnočnú sv. Omšu. Až po omši máme večeru, takže to máme trochu posunuté. Na večeri chcú byť prítomní všetci členovia rodiny, ale každá rodina má svoje zvyky. Jedlo býva v každej rodine odlišné. Bývajú to krevety, raky, alebo mäso. Nemáme typické, tradičné jedlo na Štedrý večer. U nás v rodine sme jedávali mäso, zemiaky, a krevety a morské živočíchy. Kapor sa v Španielsku neje, možno iné ryby áno, ale kapra na Vianoce asi nikto nemá.

V Španielsku nemáme zvyk, že máme vianočný stromček v domácnostiach. Ak niekto náhodou aj stromček má, tak je to umelý stromček. V domácnostiach máme betlehem. Betlehem zvyknú ľudia pripravovať už v advente, pár dní pred Vianocami. To nám pripomína, že Ježiš sa narodí. Na znak toho, že Vianoce sa blížia, pastierov, ovce a troch kráľov každý deň ľudia priblížia o krôčik bližšie k jasličkám. V Španielsku sa nedostávajú na Vianoce darčeky. Darčeky dostávame a darujeme až 6. januára na sviatok Troch kráľov. To symbolizuje, že Traja králi nám darujú darčeky, ako darovali aj malému Ježišovi. Na Troch kráľov je veľký sviatok. Na uliciach býva procesia. Ľudia idú do ulíc, čakajú na Troch kráľov a spievajú koledy. Aj v rodinách sa spievajú koledy, podobne ako na Slovensku.


Sr. Rotee Uriam, Kiribati

Patrí do Kongregácie Dcér Našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, pracuje na Lukovom Dvore pri Nitre a pochádza z krajiny Kiribati, ktorá sa rozprestiera na ostrovoch Tichého oceánu.

V Kiribati sa samozrejme ľudia pripravujú na Vianoce, ale nemáme adventný veniec ako na Slovensku. Na niektorých ostrovoch sa používajú štyri sviečky. Počasie máme také isté ako na začiatku roka, lebo u nás máme od januára do decembra len jedno obdobie. To znamená, že ľudia nemajú starosti s prípravou na zimu, ale po duchovnej stránke sa pripravujú na Vianoce. Na Štedrý deň ľudia chodia na omšu, pokiaľ majú kňaza. U nás máme totiž 33 ostrovov, ale nie všade je k dispozícii kňaz, pretože ich máme nedostatok. Tam, kde nemajú kňaza sa len číta Sv. Písmo a ľudia pristupujú k sv. prijímaniu. U nás máme na Štedrý večer iné zvyky ako tu. Na Slovensku máte na Vianoce ryby. My ich jeme každý deň v roku. Pre nás je teda vzácne, keď máme iné jedlá. U nás sa všetci ľudia z ostrova stretnú v jednej dedine a tam bývajú spolu. Napríklad ostrov, z ktorého pochádzam má 9 dedín, všetci sa stretneme v jednej dedine a je nás tam okolo okolo 1000 ľudí. Všetko, čo ľudia potrebujú na celý týždeň pobytu si prinesú so sebou. Takto sa ľudia z ostrova stretnú spolu a trávia Vianoce spolu. Teplota u nás býva okolo 30-33 stupňov Celzia, takže spať pod holým nebom nerobí nikomu problém. Nemáme zvyk darovať si darčeky, ale je pre nás darom to, že sa spolu stretneme, tancujeme, spievame a slávime spolu v spoločenstve príchod Syna Božieho na svet. S udržaním poriadku nebývajú problémy, nemáme ani nebezpečné zvieratá, ktoré by ohrozovali zhromaždených ľudí. Vianoce, Veľká noc a deň nezávislosti od Veľkej Británie (12. júla), to sú sviatky, ktoré najviac oslavujeme a ľudia ich oslavujú spoločne.


Sestra M. Mary Ancilla a Sestra M. Joicy Joseph, India

Sestry patria do Kongregácie Sestier Kráľovnej Apoštolov, žijú v komunite v Nitre.

Adventné obdobie v Indii znamená aj zdržovanie sa od jedla. Niektoré rodiny si nekúpia mäso, zdržujú sa určitých dobrôt. Vo farnostiach sa organizujú duchovné obnovy. Deti sa zúčastňujú rorátov, sv. omší ráno. V domácnostiach nemáme adventné vence, ale viac v kostole. V domácnostiach používame sviečky, pri modlitbách používame svetlo. V advente rodiny viac ako v inom období roka čítavajú sv. Písmo. Štedrú večeru sme zažili na Slovensku prvý krát, lebo v Indii to nebýva. „Hodovanie“ začína až po skončení polnočnej sv. omše. Keď ľudia idú do kostola, každá rodina zoberie niečo so sebou, možno nejaké sladkosti, tortu, a pod. Tieto veci položia na oltár, kňaz po skončení sv. omše sladkosti posvätí a rozdáva všetkým. Koledy sa spievajú u nás tiež. Nemáme zvyk dávať si darčeky, ale máme zvyk, že každá rodina postaví doma betlehem. Keď potom prídu koledníci, pozerajú a hodnotia betlehemy a dostávajú sa body. V kostole sa potom vyhlási, kto má najlepší betlehem, kto získal najviac bodov. Niektorí robia aj živý betlehem so zvieratami, malým dieťaťom, ľuďmi. Deti už od prvého dňa adventu chystajú veci, ktoré použijú pri budovaní betlehemu, aby ten ich bol najlepší. Oni majú z toho najväčšiu radosť. Stromčeky máme na ozdobu, ale pod nimi nenájdeme žiadne darčeky, lebo najväčším darčekom je sám Ježiš pre každého a každý pre druhého. Na severe, kde som pracovala (Sr. Joicy) je to trošku iné. Je tam viac hinduistov. Každá škola má rozdelené časti sv. Písma, ktoré spracuje do divadelnej hry. Na Vianoce býva aj jarmok. V kostoloch bývajú výstavy, ktoré sú otvorené pre všetkých. V školách hrajú cez tanec a hudbu život Ježiša. Je to spôsob evanjelizácie, ktorý môžeme použiť raz do roka. Počas sviatkov pozývame hinduistické a moslimské rodiny k nám, máme spoločné zábavy a poprajeme si veselé Vianoce. Na severe je to trošku menej, moslimovia a hinduisti poprajú kresťanom Vianoce, ale menej srdečne.


Páter Thomas Tulung, Flores, Indonézia

Misionár Spoločnosti Božieho Slova, pôsobí v nitrianskej farnosti Kalvária.

Pred Vianocami si ľudia pripravujú duchovnú obnovu. Každú sobotu večer farár a jeho pomocníci vychádzajú do dedín, kde majú rozličné duchovné aktivity až do pol noci. Toto sa deje každú sobotu v adventnom čase. Adventný veniec máme iba v kostole. Nemáme ho v každom dome. Tesne pred Vianocami máme novénu, podobne ako na Slovensku. Ľudia si advente neodopierajú mäso, alebo sladkosti, ale snažia sa skôr podporiť kostol. To je ich obeta. Na Vianoce má každá rodina iný zvyk. Niektoré rodiny nemajú ani štedrú večeru. Vianočné stromčeky sú iba v kostole. V mestách majú ľudia vianočné stromčeky aj v bytoch. Darčeky si nemáme vo zvyku dávať. Ľudia idú skôr na návštevu, aby sa stretli a prežili spolu vianočnú radosť. Na polnočnú omšu obyčajne sochu Ježiška prinášajú zvonku, položia ju na oltár. Omša zvykne trvať 2 hodiny. Radosť sa prejavuje nielen spevom, ale i tancom. I napriek tomu, že v decembri je v Indonézii obdobie dažďov a prší, radosť z Vianoc prežívajú ľudia rovnako intenzívne, ako na Slovensku.




 

Daruj svojmu bratovi či sestre v misiách Písmo Sväté...


Kníhkupectvo Verbum


Slovo na cestu


Misijný omšový spolok



Nová kniha kázní pátra Milana Bubáka



Založené na CMS Joomla! Optimalizované pre Firefox 3.5 a testované pre InternetExplorer 8.
Na začiatok