na cestách
s evanjeliom

Kde sme


Pohreb pátra Bošmanského
Nedeľa, 4. december 2016

bosmansky_00001bosmansky_00002bosmansky_00003bosmansky_00004

Pán života a smrti povolal z pozemskej púte dňa 27. novembra 2016 nášho spolubrata, kňaza-misionára pátra Karola Bošmanského SVD. Zádušná svätá omša sa slávila 1. decembra 2016 o 13:00 hod. v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii. Celebroval ju Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup. Sv. omše a pohrebu sa zúčastnili mnohí spolubratia veribisti, rodáci a rodina pátra Bošmanského, ktorí pricestovali z Častej. Biskup Judák vo svojej homílii hovoril o kresťanskej nádeji, ktorú majú všetci pokrstení. „Na pohrebe kňaza je okrem nádeje potrebné hlavne jedno: ďakovať. Pretože kňaz je, ako aj každý kresťan, nositeľom tejto nádeje. A všetci sa zhodneme, že tak to bolo aj v živote nášho drahého zosnulého, pátra Karola. Jeho cesta ku kňazstvu však bola veľmi dlhá a vytrvalá.“  Narodil  sa 22.07.1927 v Častej, okres Pezinok. Ako štvorročnému mu zomrela matka. V roku 1942 vstúpil do Spoločnosti Božieho Slova v Nitre, kde absolvoval Gymnázium a tam aj zmaturoval v roku 1949. Nasledovalo neľahké obdobie pre slobodu svedomia, pre náboženský život i pre život Cirkvi. Nasledovalo okrem iného obdobie zákazu činnosti kláštorov, aj činnosti verbistov, ktorí boli tu v Nitre z 2. na 3. mája 1950 zaistení. Mladý Karol, aj keď z toho sa nedala urobiť kariéra, sa túžil stať rehoľníkom, misionárom. Nešlo to legálnou cestou. Preto udržiaval kontakt s rehoľou, s predstavenými, a bez toho, aby sa zriekol tejto túžby, sa prihlásil na štúdium medicíny. Bol to priam zázrak, že ho prijali. V roku 1962 bol promovaný na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, kde načas pôsobil aj ako asistent. Následne pracoval vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Bolo to vlastne jeho celoživotné poslanie ako lekára. Napriek tomu sa nezriekol túžby stať sa kňazom. A preto z rúk svojho pacienta, biskupa Františka Tondru, 23. júna 1990 v Krížovej vsi prijal kňazskú vysviacku. Keďže nemal ešte večné sľuby, bol inkardinovaný do Spišskej diecézy, a následne, keď zložil večné sľuby, bol plnoprávnym členom Spoločnosti Božieho Slova. Popri svojej lekárskej činnosti pôsobil ako kňaz v Bratislave v kostole Sv. Ladislava, u sestier Sv. kríža, a v rámci farnosti verbistov aj v Bratislave-Petržalke. Zároveň od roku 1992 prednášal Pastorálnu medicínu a Pastorálnu psychológiu na Teologickej fakulte UK a Teologickej fakulte Trnavskej univerzity Aloisianum, ktorú vedú pátri Jezuiti.

Mons. Viliam Judák vyzdvihol aj dielo páter Bošmanského: „Na našich kresťanských pohreboch nezvykneme hodntiť činnosť človeka ktorý odchádza, to nechávame Božím očiam. Predsa treba si pripomenúť, že ako vedec a lekár pôsobil v mnohých odborných a spoločenských organizáciách. Výsledky svojej pedagogickej a výskumníckej činnosti boli uverejnené v 430 domácich a zahraničných odborných vedeckých časopisoch a predniesol vyše 410 prednášok na domácich i zahraničných fórach. Je autorom viacerých vedeckých a odborných knižných publikácii. Získal hodnosť Kandidáta vied v roku 1968, doktora vied v roku 1987, v roku 1995 bol vymenovaný za docenta, o dva roky neskôr za profesora v oblasti teológie. Patril medzi špičkových odborníkov klinickej reumatológie, jej mikrobiológie a priekopníkom kresťanskej pastorálnej medicíny a pastorálnej psychológie.“

Pri jeho životnom jubelu ho charakterizovali jeho kolegovia z pracoviska reumatických chorôb slovami: „Je mimoriadne ochotný, priateľský, bezprostredný. Svoju prácu vykonáva vždy s veľkou láskou, má vždy dobrý vzťah k pacientom. Vedel si nájsť čas pre každého. Vypočuť ho, poskytnúť radu, alebo pomoc.“  Z toho pramení vážnosť a úcta, ktorú mu prejavuje každý, s kým prichádza do pracovného alebo osobného kontaktu. Ako lekár a kňaz naplnil svoj život šľachetnou činnosťou, keď sa staral o zdravie tela i duše.

„Všetci sme mu hovorili familiárne „Karolko“, ale iste nie kvôli jeho drobnej postave, ale kvôli jeho dobrote a láskavému prístupu ku všetkým. Bol to dobrý človek, dobrý kňaz, kresťan a to je to najkrajšie čo môžeme o ňom povedať. Preto si uvedomujeme, že odchádza spomedzi nás vzácny človek. Bol darom pre všetkých medzi ktorými žil, pracoval, pôsobil. Pre Cirkev, pre národ, pre spoločenstvo ľudí, jednotlivcov. A preto napriek tichému smútku, ktorý cítime, potešuje nás skutočnosť ako sa modlíme v modlitbe za zomrelých: Tvoja dobrota Pane voči nemu je dôkazom, že miluješ aj nás. Sami cítime, a nemusíme byť ani veriaci, že keď človek koná dobro dobro na zemi, toto dobro sa nemôže stratiť tým, že ho prikryje niekoľko centimetrov zeme. Tu je niečo viac. Je tu pokračovanie dobroty a lásky ktorú ponúka Kristus všetkým nám, aby sme ho nasledovali,“ povedal Mons. Viliam Judák.

Na záver sa poďakoval aj páter provinciál Pavol Kruták: „Na Slovensku i v zahraničí sa stretával s ľuďmi, ktorí boli nemalej hodnosti. A on sa nenechal pomýliť, ostal vždy skromným služobníkom Božím. Chcel by som mu v mene Spoločnosti Božieho Slova poďakovať za tento jeho postoj pokorného služobníka Božieho. Vedel sa porozprávať aj s mladšími spolubratmi ako s tými, ktorí sú na tej istej úrovni.“

Po skončení sv. omše sa pohrebné obrady konali na cintoríne Sv. Cyrila a Medoda v Nitre, kde je páter Bošmanský pochovaný medzi ostatnými misionármi verbistami.

 



Kníhkupectvo Verbum



Misijný omšový spolok



Nová kniha kázní pátra Milana Bubáka



Založené na CMS Joomla! Optimalizované pre Firefox 3.5 a testované pre InternetExplorer 8.
Na začiatok