DUCHOVÁ OBNOVA: Druhá adventná nedeľa v roku C

Duchovná obnova vo formáte doc.:

Podcast:

Modlitba a čítanie Božieho slova

Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.

Prečítame si čítania a evanjelium:

Čítanie z Knihy proroka Barucha – Bar 5, 1-9

Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.

Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne.

Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou.

Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 1, 4-6. 8-11

Bratia, vždy, v každej svojej modlitbe s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.

Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša – Lk 3, 1-6

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.

Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“

Úvod

Dnes počúvame radostnú zvesť o tom, že Boh nezabúda na svoj ľud napriek tomu, že ľud sa od neho vzdialil a trpí za svoje poblúdenie. Boh ho pozýva, aby sa vrátil späť. Nielen ho pozýva, ale aj pripravil cestu, po ktorej sa môže bezpečne vrátiť. V prvom čítaní prorok Baruch oznamuje Jeruzalemu Boží zámer, keď ho vyzýva, aby odložil smútočné oblečenie a obliekol si slávnostný plášť. Tým symbolicky vyjadruje, že Boh sa rozhodol zmeniť stav Jeruzalema, ktorý zastupuje vyvolený ľud. Pán ukončí jeho smútok a súženie.

Boží zásah vyjadrujú mená, ktoré dáva Jeruzalemu: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. Jeruzalem má vo svojom názve „šalom“ – pokoj, ale skutočnosť nezodpovedá jeho menu. V meste vládla nespravodlivosť, ktorá vyvolávala nepokoje a napokon viedla k pádu mesta a odvedeniu jeho obyvateľov do zajatia. Teraz sa Boh vo svojom milosrdenstve rozhodol dať Jeruzalemu dary, ktoré zmenia jeho súženie a smútok na pokoj a radosť. Prvým darom je spravodlivosť – ona prinesie mestu pokoj a tak bude skutočne Jeruzalemom, mestom pokoja. Druhým darom je bohabojnosť. Ona odstráni falošné modly a v meste naplno zažiari Božia sláva a bude aj slávou Jeruzalema.

Ovocím tejto obnovy bude návrat obyvateľov Jeruzalema, ktorí pre svoj nevernosť Bohu a hriešnosť museli odísť do zajatia, kde boli otrokmi cudzích pánov. Teraz Boh privedie všetkých od východu až po západ a budú sa tešiť, že Boh na nich nezabudol a preukázal im milosrdenstvo, keď im pripravil cestu, aby sa mohli vrátiť späť do Jeruzalema a žiť v spravodlivosti a bohabojnosti.

Návrat si vyžaduje ochotu dať sa na náročnú cestu späť – na cestu, ktorá si vyžaduje obety. Tak je to aj v prípade duchovnej cesty obrátenia a návratu k Bohu. O takejto ceste hovorí evanjelium. Správa, ktorú sme si vypočuli, začína vymenovaním vládcov vtedajšieho sveta. Tým je presne určený čas, kedy sa opisovaná udalosť odohrala a je naznačená jej veľká dôležitosť. Tou udalosťou je verejné vystúpenie Jána Krstiteľa. Začína sa v púšti tým, že nad ním zaznel Boží hlas. Potom Ján hlása krst pokánia na odpustenie hriechov a vyzýva ľud, aby sa pripravil na príchod Pána prinášajúceho spásu: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“

Sv. Pavol v Liste Filipanom naznačuje, že pre prípravu cesty spásy je potrebné nielen úsilie človeka, ale aj Božia milosť. Preto sa modlí za kresťanov vo Filipách. Vyprosuje im dve podstatné veci:

• rast v láske
• pravé poznanie, ktoré je potrebné pri rozlišovaní čo je lepšie.

S pomocou týchto darov sa môžu zachovať čistí pre deň príchodu Ježiša Krista. Pavol tiež vyjadruje pevnú dôveru v moc a vytrvalé pôsobenie Ducha Svätého v živote tých, ktorí sa chcú dobre pripraviť na Pánov príchod: „A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.“

Božie slovo

Žalm 126 je modlitbou ľudu nachádzajúceho sa v zajatí v cudzej krajine a túžiaceho vrátiť sa do krajiny, ktorú im dal Pán: 

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

Úvaha

             Žalm má tri časti. V prvej si ľud pripomína ako v minulosti Pán zasiahol v ich prospech, keď ich vyslobodil zo zajatia a priviedol do vlastnej krajiny. Z tejto skúsenosti pramení veľká dôvera, že Boh ich zachráni aj zo súčasnej ťažkej situácie. S touto dôverou sa v druhej časti žalmu obracajú na Pána s prosbou, aby im preukázal svoju milosrdnú lásku a zaviedol ich do krajiny, ktorú museli opustiť, keď ich nepriatelia odviedli do zajatia. Tretiu časť žalmu tvorí odpoveď na prosbu ľudu.

V úvode žalmu je jasne vyjadrené, že spása je Božím dielom. On vyslobodil sionských zajatcov z rúk ich utláčateľov a priviedol ich do vlastnej krajiny. Tento Boží spásny zásah ukázal, že Boh koná skutky, ktoré sú z ľudského hľadiska nemožné. Zachráneným sa jeho zásah zdal ako sen a ich smútok sa zmenil na veľkú radosť a plesanie. Týmto spásnym skutkom sa Pán zjavil aj pohanom, ktorí museli vyznať: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

V tejto chvíli sa minulosť spája s prítomnosťou, keď je ľud pripomínajúci si minulý Boží zásah naplnený nádejou, že Boh zasiahne aj v budúcnosti a preukáže im svoje milosrdenstvo. S dôverou prednášajú Bohu svoju prosbu: „Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.“ Toto obrazné vyjadrenie prirovnávajúce oslobodenie ľudu zo zajatia k zmene potokov na juhu krajiny, svedčí o tom, že to, čo ľud očakáva od Pána, nie je nič menšie ako zázrak. Tak ako by bolo zázrakom vytvorenie potokov plných vody na juhu krajiny, v púšti vyprahnutej lúčmi páliaceho slnka, tak je zázrakom aj vyslobodenie ľudu z moci ich utláčateľov. Podľa ľudovej viery vyprahnutosť púštnej krajiny bola dôsledkom kliatby, ktorá spočívala na takejto krajine a jej premena na zavlažovanú úrodnú zem si vyžadovala Boží zásah, ktorý jediný mal moc oslobodiť ju od kliatby. Podobne iba Boh mohol preukázať milosrdenstvo svojmu ľudu a sňať z neho kliatbu za ich hriechy, ktoré boli príčinou ich súčasného utrpenia.

V závere ľud dostáva odpoveď na svoju prosbu. Je ňou prísľub spásy predstavený obrazom sejby a žatvy. Odchod do zajatia je ako siatie zrna do zeme, sprevádzané plačom. Plač vyjadruje súčasné utrpenie. Ale už v tomto utrpení sa začína uskutočňovať Boží spásny plán ako keď zasiate zrno odumiera, aby sa zrodil nový život. Tak aj súčasné súženie ľudu je zárodkom nového života, ktorý sa prejaví, keď Pán vyvedie zo zajatia svoj očistený a obnovený ľud a vovedie ho do vlastnej krajiny, aby tam mohol začať nový lepší život.

Výzva Božieho slova pre nás

             Božie slovo druhej adventnej nedele opisuje skúsenosť Izraelitov, keď sa rozhodli vydať na inú cestu ako bola tá, ktorú im ukazovalo Božie slovo a prikázania. Tak prešli od Božej vôle k svojvôli, od spravodlivosti k nespravodlivosti. Ale tam sa ich cesta neskončila. Viedla ďalej z vlastnej krajiny do krajiny pohanov, zo slobody do otroctva. Taký je opis tragickej skúsenosti, ktorá sa neraz opakovala nielen v histórii Izraela a iných národov, ale aj v životoch mnohých ľudí.

Preto sme dnes hlasom Jána Krstiteľa vyzvaní, aby sme pripravili cestu Pánovi, aby sme mu vyrovnali chodníky. Pán chce prísť k nám so spásou po ceste spravodlivosti a bohabojnosti; po ceste vymedzenej Božím slovom a prikázaniami. Chodníky svojvôle a nespravodlivosti nie sú jeho cestami, ale cestami vedúcimi do otroctva sveta a diabla. A tak prvou vecou, ktorú potrebujme urobiť, je osvetlenie našich životných chodníkov svetlom pravého poznania. Potom uvidíme, či sú to chodníky vedúce do otroctva alebo či je to cesta, po ktorej k nám prichádza Pán so spásou a slobodou.

Pripojme sa k modlitbe sv. Pavla, aby nám Boh dal pravé poznanie a všestranné chápanie, aby sme vedeli rozoznať, čo je dobré a správne. A keď vo svetle tohto poznania rozlíšime, ktoré naše životné chodníky je potrebné narovnať, prosme, aby v našom živote Pán urobil veľké veci. Nech aj my môžeme s pomocou jeho milosti prejsť procesom odumretia svojvôle a nespravodlivosti k zrodu nového života v bohabojnosti a spravodlivosti. Tak budeme vidieť ako k nám po ceste, ktorú sme mu pripravili, prichádza Pán prinášajúci nám spásu.

Otázky na uvažovanie

1. Zažil som ako Pán robí veľké veci v mojom živote? Je ich pripomienka pre mňa, prípadne aj pre iných, zdrojom nádeje do budúcnosti?
2. Snažím sa s pomocou Ducha Svätého rozlišovať čo si mám vybrať z možností, ktoré sa mi ponúkajú, aby som tak plnil Božiu vôľu, a nie svoje egoistické túžby?
3. Cítim potrebu narovnať moje životné chodníky (napr. môj vzťah s Bohom, prístup k ľuďom, usporiadanie si svojich priorít, využívanie času alebo príležitostí…)?

Odpoveď a predsavzatie

Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Aké si dáme predsavzatie?

Záverečná modlitba

             Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.