DUCHOVÁ OBNOVA: PIATA PÔSTNA NEDEĽA V ROKU C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša – Iz 43, 16-21
Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník; ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov – ležia mŕtvi, už nevstanú, zanikli, zhasli ako knôt –: „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine.
Bude ma chváliť poľná zverina, šakaly a pštrosy, že som dal vodu na púšti a rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca. Ľud, ktorý som si stvoril, bude ohlasovať moju chválu.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 3, 8-14
Bratia, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere –, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.
Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána – Jn 8, 1-11
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Úvod
Čítania piatej pôstnej nedele hovoria o Bohu, ktorý ponúka nový život. Úryvok z Knihy proroka Izaiáša sa najskôr v krátkosti zmieňuje o minulých veľkých Božích činoch (vyslobodenie z Egypta a zničenie nepriateľov), ktorými Boh odstránil zlo hroziace Izraelitom. Hneď potom zaznieva Boží hlas: „Nemyslite na to, čo bolo… Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?“ Boh vyzýva ľudí, aby nežili v spomienkach. On nie je Bohom starožitností, ale Bohom stále tvoriacim nové veci. Tým, že bývalých otrokov oslobodil z moci ich utláčateľov, vytvoril si z nich svoj slobodný ľud. Teraz sa môžu slobodne rozhodovať ako budú žiť. Ich osloboditeľ ich vyzýva, aby boli pozorní na jeho hlas a konanie, lebo on im pripravuje nový život: „Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine… aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.“ Púšť je miestom smrti pre toho, kto nemá vodu. Boh môže dať vodu aj na púšti – tým je vyjadrené, že on je darcom života a má moc ochrániť život aj tam, kde mu hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Takúto záruku ochrany života ponúka ľudu, ktorý si vytvoril. Podmienkou je, aby ľud počúval Boží hlas a bol ochotný prijímať nové veci a nový život, ktoré Boh pre nich tvorí. Potom sa naplnia slová: „Ľud, ktorý som si stvoril, bude ohlasovať moju chválu.“
Jedným z tých, ktorí prijali od Boha nový život, je apoštol Pavol. Rozdiel medzi starým spôsobom života a tým, ktorý mu dal Boh, vyjadruje v Liste Filipanom slovami: „… všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána.“ Dokonca život bez Krista považuje za „odpadky“, ktorých sa ochotne zrieka, aby získal Krista. Vzdáva sa úsilia získať spravodlivosť prísnym dodržiavaním zákona, lebo spoznal, že skutočnú spravodlivosť môže získať iba skrze vieru v Krista. Je to spravodlivosť dosiahnutá Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Preto Pavol chce mať účasť na Ježišovom utrpení – chce sa mu pripodobniť v smrti – aby s ním dosiahol vzkriesenie z mŕtvych. O tom, ako veľmi túži naplno žiť novým životom, ktorý mu dáva Ježiš Kristus, píše: „… zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“
O postoji Boha v otázke života a smrti hovorí udalosť, ktorá sa odohrala v jeruzalemskom chráme. Farizeji a zákonníci navrhujú ukameňovanie pre ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Smrť je z ich pohľadu jediným riešením. V podstate majú pravdu, lebo hriech vedie človeka k smrti. Ale Ježiš im hovorí: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Touto výzvou ich upozorňuje, že keď odsúdia cudzoložnú ženu, budú musieť odsúdiť aj seba, lebo každý človek je hriešny. Keď si to žalobcovia uvedomili, všetci sa potichu vytratili. Vtedy Ježiš ukázal, že má iné riešenie od toho, ktoré navrhovali zákonníci a farizeji. Namiesto smrti ponúka žene nový život: „Choď a už nehreš!“ Ako Boží Syn má moc oslobodiť ju z moci hriechu a smrti, preto jej hovorí: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Ale súčasne ju upozorňuje, aby nepremrhala dar nového života, ktorý od neho dostala: „… už nehreš!“
Božie slovo
Svedectvo o Bohu, ktorý je Pánom života neustále tvoriacim nové veci, uvádza žalm 126:
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.
Úvaha
Žalm má dve časti. V prvej sa nachádza svedectvo o tom, že Boh je Bohom života a dáva nový život aj tam, kde z ľudského pohľadu nie je žiadna nádej. Izraeliti, ktorí trpeli v zajatí, nemali moc niečo zmeniť na svojom otrockom postavení. Boli úplne v moci tých, ktorí nad nimi zvíťazili. Preto keď Pán zasiahol v ich prospech a vyviedol ich z krajiny utláčateľov, videlo sa im to ako sen. Svoju veľkú radosť prejavili plesaním. Pohania, ktorí to videli, vyznali: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“ To isté vyznávajú aj Izraeliti: „Veľké veci urobil s nami Pán…“
Od tejto radostnej pripomienky toho, ako Pán zasiahol v minulosti v prospech svojho ľudu, prechádza modlitba žalmu do druhej časti, ktorá hovorí o súčasnom stave. Ľud opäť trpí v zajatí. Ale skúsenosť, ktorú mal v minulosti s Bohom dávajúcim novú príležitosť a život, živí v srdciach ľudí nádej. Z nej pramení dôvera, že Boh zasiahne aj teraz a premení plač na radosť, keď ponúkne novú príležitosť tým, ktorí trpia v zajatí. Dôvera ľudu je vyjadrená slovami prosby: „Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.“ Tak ako Pán môže naplniť vodou vyschnuté potoky v púštnej krajine, tak isto môže dať slobodu a nový život svojmu trpiacemu ľudu.
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo uvádza príklady ako Boh zasiahol do života svojho ľudu ako celku a tiež do života jednotlivých ľudí. Svedčí o tom, že Boh si nepraje smrť človeka. Pôstne obdobie je časom, keď sme vyzvaní skúmať svoje srdcia, aby sme si uvedomili svoju hriešnosť, robili pokánie a zmenili to, čo v našom živote nie je dobré. Spoznanie vlastnej hriešnosti nám pomáha jasnejšie vidieť ako hriech ničí náš život a životy iných ľudí. Niekedy môžeme cítiť, že nemáme silu vzoprieť sa zlu a ono nás unáša ako plevy, čo vietor ženie pred sebou, vyjadrené slovami prvého žalmu (Ž 1,4b).
Je však niekto, komu záleží na našom živote. Ježiš Kristus obetoval svoj život za nás a zvíťazil nad diablom a smrťou. Ak mu vyznáme svoju slabosť a vyjadríme túžbu vymaniť sa zo zajatia našej hriešnosti, on nám ponúkne novú príležitosť a nový život. Povie nám podobne ako žene, ktorú chceli ukameňovať: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ a dodá: „Nemyslite na to, čo bolo… Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?“ Ako odpoveď na tento veľký prejav Božieho milosrdenstva budeme môcť zvolať sa sv. Pavlom: „… zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“
Otázky na uvažovanie
- Zažil som situáciu, keď som si uvedomil ako Boh ochraňuje môj život? Aká je moja odpoveď na jeho starostlivosť o mňa?
- Ako sa snažím rásť v poznaní Ježiša Krista a prehlbovať svoj vzťah s ním? Nakoľko je to pre mňa dôležité?
- Aké nové veci robí Pán v mojom živote alebo po čom túžim, aby to urobil?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Predsavzatie:
Zamysli sa nad tým, čo z minulosti ti bráni naplno prijať nový život, ktorý ti P. Ježiš ponúka a odovzdaj mu to, keď budeš počas Svätého týždňa meditovať o umučení Ježiša Krista, aby potom tvoje srdce naplnil svojim pokojom a radosťou z nového života, ktorý ti prináša zmŕtvychvstalý Kristus.
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
Tweet
