DUCHOVÁ OBNOVA: ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA V ROKU C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy Jozue – Joz 5, 9a. 10-12
Pán povedal Jozuemu: „Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu.“
Synovia Izraela sa utáborili v Galgale a štrnásteho dňa mesiaca navečer slávili na jerišských stepiach Veľkú noc.
Od nasledujúceho dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno; práve v ten istý deň.
Na druhý deň, ako jedli z úrody zeme, prestala manna a synovia Izraela už tento pokrm nepožívali, ale toho roku jedli z úrody kanaánskej krajiny.
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom – 2 Kor 5, 17-21
Bratia, kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás.
V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 15, 1-3. 11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť.
Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Úvod
Dnes nám Božie slovo predstavuje pokánie ako cestu k novému životu. V čítaní z Knihy Jozue sa opisuje ako sa Izraeliti po štyridsaťročnom putovaní púšťou utáborili na hranici krajiny, ktorú Pán Boh prisľúbil ich predkom. Putovanie púšťou bolo formou pokánia, ktoré viedlo k zmene zmýšľania a postojov ľudu. Počas neho zomreli tí, ktorí nedôverovali Bohu a odmietli vstúpiť do prisľúbenej krajiny a zaujať ju. Nová generácia, ktorá za ten čas vyrástla a dospela, má iné zmýšľanie: je pripravená prekročiť Jordán a obsadiť krajinu. Izraeliti sa zmenili z otrokov na slobodný ľud, ktorý sa nebojí a je ochotný uskutočniť to, čo mu Boh prikazuje. Preto Pán hovorí Jozuemu: „Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu.“ Odvtedy prestala manna, lebo v krajine, ktorú dal Boh svojmu ľudu, je dostatok všetkého, čo potrebujú. Tak Izraeliti začínajú nový život.
Sv. Pavol v Liste Korinťanom pripomína, že cesta k novému životu sa začína zmierením sa s Bohom. A zmierenie sa uskutočňuje v Kristovom mene, lebo on sa v úplnej poslušnosti Otcovi obetoval za všetky hriechy sveta, ako píše sv. Pavol: Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Podobenstvo o márnotratnom synovi ukazuje, že človeka môže priviesť k novému životu iba pravé pokánie. A podmienkou pre pravé pokánie je, aby človek videl a prijal milosrdenstvo, ktoré Boh ponúka jemu, ale aj ostatným ľuďom. Mladší syn si uvedomil milosrdenstvo, ktoré jeho otec preukazoval nádenníkom a to mu dodalo odvahu vrátiť sa prosiť o milosrdenstvo pre seba. Starší syn počul o milosrdenstve, ktoré otec preukázal jeho mladšiemu bratovi a odmieta nasledovať otcov príklad. Tým, že nechce zaujať postoj milosrdenstva voči svojmu bratovi, nie je schopný prijať ani milosrdenstvo, ktoré otec ponúka jemu samotnému, keď mu hovorí, že všetko, čo má, patrí aj jemu. Starší brat si namiesto synovského postavenia volí postavenie otroka, keď otcovi vyčíta, že ho neodmenil za jeho vernú službu. Tak sa mladší brat zo sluhu stáva synom a starší zo syna sluhom. O tejto zmene rozhodol každý z nich tým, aký postoj zaujal voči otcovej ponuke milosrdenstva, ktoré nerobí rozdiely medzi ľuďmi a chce dať každému lásku v plnosti.
Božie slovo
Žalm 34 je chválospevom za milosrdenstvo, ktoré Boh preukázal človekovi, keď ho vyslobodil z nebezpečenstva, ktoré mu hrozilo:
Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Úvaha
Žalm začína vyhlásením, že človek chce chváliť Pána. Nemá to byť modlitba prednášaná v určitých časových intervaloch, ale v každom čase; počas celého života. Boha majú velebiť nielen ústa, ale ja duša. Žalmista chce celou svojou bytosťou chváliť Boha. Nehovorí ako Pán zasiahol do jeho života, ale musel to byť mimoriadny prejav Božej milosti, keď v človekovi vyvolal takú veľkú túžbu velebiť ho.
Po vyhlásení nasleduje zvolanie: „…nechže to počujú pokorní a nech sa tešia“. Žalmista adresuje svoju slová iba pokorným. Vie, že pyšní pripisujú všetky zásluhy sebe a nie sú ochotní uznať Božiu veľkosť a dobro, ktoré preukazuje ľuďom a skloniť sa pred ním. V nasledujúcej výzve sú pokorní povzbudením aby sa pripojili k žalmistovi a spolu s ním velebili Pána. Potom je udaný dôvod prečo majú spoločne oslavovať Pána. Žalmista sa vracia v spomienkach do minulosti, keď prežíval veľkú krízu a bol preniknutý hrôzou. Vtedy hľadal Pána a on ho vypočul a zachránil. Pod dojmom tohto zážitku povzbudzuje svojich poslucháčov: „Na neho hľaďte a budete žiariť…“ Čo znamená „hľadieť na Pána“? Boha nemožno vidieť telesným zrakom. Vysvetlenie nám ponúka Pán Ježiš, keď hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8). Hľadieť na Pána teda znamená zamerať celý svoj život na Boha – na rozlišovanie jeho vôle a jej uskutočňovanie v každodennom živote. Tak si človek zachová čisté srdce a spoločenstvo s Bohom a môže ho vidieť svojím duchovným zrakom.
Záver žalmu tvorí krátke zhrnutie žalmistovej skúsenosti: „Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.“ Toto vyznanie o Božom milosrdenstve je súčasne povzbudením pre tých, ktorí zažívajú vo svojom živote problémy a túžia po spáse. Pre Boha nejestvuje žiadna neprekonateľná prekážka. Záleží iba na človekovi, či sa na neho obráti s dôverou a otvorí sa pre pôsobenie Božej milosti vo svojom živote.
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo nás uisťuje, že aj keď sme hriešnici, máme otvorené dvere Božieho srdca. Ježiš Kristus sa nevyhýba žiadnemu človekovi. Výstižne to vyjadrili farizeji a zákonníci, keď sa pohoršovali na Ježišovom konaní a šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Záleží iba na nás, či prijmeme Božie pozvanie a necháme sa objať Božím milosrdenstvom. Boh si nás vyvolil za svoj ľud a chce z nás odstrániť potupu hriechu podobne ako ju odstránil z Izraelitov, keď ich priviedol do krajiny, ktorú im prisľúbil.
K tomu, aby z nás Boh odstránil potupu hriechu, potrebujeme urobiť jedinú vec: konať úprimné pokánie. Pravé pokánie je prostriedkom, ktorý dáva priestor Božiemu milosrdenstvu, aby nás oslobodilo z otrockého postavenia spôsobeného hriechom. Cez náš postoj k pokániu si volíme stav, v akom chceme žiť. Môžeme odmietnuť pokánie a ostať v stave otrokov hriechu, zlých žiadostí a diabla. Alebo konáme pokánie a prijímame Božie milosrdenstvo, ktoré nám dáva nielen slobodu a vracia ľudskú dôstojnosť, ale z nás robí aj dedičov Božieho kráľovstva.
Tak ako v podobenstve o márnotratnom synovi otec čaká na návrat svojho syna, tak čaká na náš návrat náš nebeský Otec. Dobro, ktoré sme premárnili neposlušnosťou voči Bohu, nahradil Ježiš Kristus svojou poslušnosťou až po smrť na kríži. Preto môžeme s dôverou prísť k nebeskému Otcovi a vyznať, že sme sa previnili proti nemu a proti našim blížnym. Uskutočnime to, o čo prosí sv. Pavol veriacich v Korinte, ale aj na nás všetkých, ktorí dnes počúvame jeho výzvu: „V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“
Otázky na uvažovanie
- Ako vnímam prejavy Božieho milosrdenstva voči hriešnikom? Teším sa z nich, alebo sa búrim kvôli tomu, že považujem za nespravodlivosť, keď nie sú prísne potrestaní?
- Čím je pre mňa pokánie? Je to nepríjemná povinnosť vyspovedať sa, pri ktorej cítim poníženie a zahanbenie? Alebo je to proces, na začiatku ktorého je Božia ponuka a moje uvedomenie si jeho lásky a milosrdenstva a na konci obnovenie mojej lásky k Bohu a blížnym?
- Cítim, že sviatosť pokánia a zmierenia odstraňuje z môjho života „potupu hriechu“ a dáva mi slobodu konať dobro?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
Tweet
