DUCHOVÁ OBNOVA: TRETIA PÔSTNA NEDEĽA V ROKU C

DUCHOVÁ OBNOVA: TRETIA PÔSTNA NEDEĽA V ROKU C

Duchovná obnova vo formáte doc.:

Modlitba a čítanie Božieho slova

Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.

Prečítame si čítania a evanjelium:

Čítanie z Knihy Exodus – Ex 3, 1-8a. 13-15

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára. Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Bo ha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám jeho bolesť a zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“ Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a poviem im: Poslal ma k vám Boh vašich otcov. A čo im poviem, keď sa ma opýtajú: ‚Ako sa volá?‘“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela: Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky pokolenia.“

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom – 1 Kor 10, 1-6. 10-12

Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 13, 1-9

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“

A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“

Úvod

Božie slovo nám pripomína, že sme hriešnici a hriech vedie človeka do záhuby, ale súčasne nás uisťuje, že Boh nám chce preukázať milosrdenstvo a ponúka nám záchranu. Čítanie z Knihy Exodus opisuje ako sa Božie milosrdenstvo prejavuje v ťažkých životných situáciách. Boh vidí ako sú Izraeliti utláčaní v Egypte a posiela Mojžiša, aby ich vyslobodil. Keď sa Mojžiš pýta Boha aké je jeho meno, dostáva odpoveď pozostávajúcu z dvoch častí. Najskôr mu Boh oznamuje svoje meno: Ja som, ktorý som. Je to meno vyjadrujúce, že Boh neustále jestvuje. Podobne sa Boh predstavuje aj v Knihe Zjavenia, poslednej knihe Svätého písma. Tam hovorí Jánovi: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.“ (Zjv 1,8). Boh jediný má jestvovanie sám zo seba a teda je jediný, kto skutočne jestvuje a má moc dať život.

V druhej odpovedi sa Boh predstavuje ako Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Túto stať použil Pán Ježiš ako dôkaz, že Boh je Bohom živých a z jeho moci žijú aj tí, ktorí už podstúpili telesnú smrť. Keď sa Boh takto predstavuje Mojžišovi, naznačuje skutočnosť, ktorú Mojžiš a jeho súčasníci ešte nechápali a stala sa zrejmou až po príchode Božieho Syna na svet. Je to skutočnosť, že Boh chráni človeka nielen v tomto živote, ale praje si, aby človek od neho prijal plnosť života a mal plné spoločenstvo s ním v Božom kráľovstve. Boh vo svojom milosrdenstve zachraňuje človeka nielen v pozemskom živote, ale predovšetkým ho chráni pred nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí od diabla. Oslobodzuje človeka z moci zla a smrti a dáva mu plnosť života.

Sv. Pavol v Liste Korinťanom píše, že aj keď Boh ponúka spásu všetkým, mnohí ju neprijímajú. Ako príklad uvádza vyslobodenie Izraelitov z Egypta. Všetci mali účasť na prejavoch Božej milosti, dostali tie isté Božie dary, ale napriek tomu väčšina z nich nedošla do krajiny, ktorú im Boh chcel dať. Príčinou ich zlyhania bola žiadostivosť zla a reptanie proti Bohu. Sv. Pavol uvádza tento príklad ako napomenutie pre kresťanov, aby sa vyvarovali podobných chýb. Na záver vyzýva k bdelosti: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“

Evanjeliové čítanie naznačuje, že podmienkou pre prijatie spásy a večného života je pokánie. Pán Ježiš pripomína svojim poslucháčom dve tragické udalosti. Hovorí  o Galilejčanoch, ktorých dal pozabíjať Pilát a o osemnástich ľuďoch, ktorí zahynuli pri páde veže v Jeruzaleme. Obete týchto tragédií neboli väčší hriešnici ako iní ľudia. Pán Ježiš tieto príklady používa ako varovanie pre tých, ktorí nechcú robiť pokánie: „… ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“. Nehovorí však o telesnej smrti, ale o duchovnej, čiže o večnom zatratení. V nasledujúcom podobenstve o figovníku predstavuje Boha, ktorý je trpezlivý a dáva hriešnikovi čas na pokánie. Je to čas Božieho milosrdenstva. Človek musí tento čas dobre využiť, lebo po jeho uplynutí ostávajú iba dve možnosti: večný život alebo zatratenie.

Božie slovo

Žalm 103 je hymnus oslavujúci Božiu milosť. Je modlitbou človeka, ktorý zakúsil veľkosť Božieho milosrdenstva:

Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.
Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.
Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Úvaha

            Žalm začína dvojnásobnou výzvou, ktorou modliaci sa človek pobáda svoju dušu, aby dobrorečila Pánovi. Opakovanie výzvy naznačuje veľkosť vďačnosti, ktorou je naplnený ten, kto zakúsil Božie dobrodenia. Hovorí, že celé jeho vnútro má dobrorečiť Pánovi – jeho srdce je preplnené vďačnosťou, ktorá ho úplne preniká. Zážitok Božieho milosrdenstva, ktorý mal, bol taký silný, že si ho chce pamätať po celý život. Preto vyzýva svoju dušu, aby nezabúdala na Pánove dobrodenia.

V ďalšej časti žalmista spomína dva spôsoby ako sa prejavujú Pánove dobrodenia, a to preukazovaním milosrdenstva a tým, že Pán koná spravodlivo. Božie milosrdenstvo zakúša žalmista keď mu Pán odpúšťa neprávosti , lieči jeho neduhy a vykupuje jeho život zo záhuby. Tieto prejavy Božieho milosrdenstva zachraňujú človeka pred záhubou. Preto sa cíti ako víťaz, ktorý získal tú najväčšiu cenu: život. Víťazi bývali korunovaní vencom. Keďže žalmista získal víťazstvo, je tiež ovenčený. Nie je to však obyčajný veniec, ale symbolický veniec uvitý z Božieho milosrdenstva a milosti. Taký veniec vyjadruje, že víťazstvo nie je dielom človeka, ale Boha a slúži na jeho slávu.

Potom nasleduje pripomienka Božej spravodlivosti. Vo všeobecnosti sa Božia spravodlivosť prejavuje tým, že Pán prisudzuje právo všetkým utláčaným. Konkrétne sa hovorí o Mojžišovi a Izraelitoch, ktorí zakúsili, že Pán koná spravodlivo, keď ich vyslobodil z rúk ich utláčateľov a vyviedol ich z Egypta.

V závere žalmista vyznáva, že Božia dobrota je nesmierna. Veľkosť Božieho zľutovania prirovnáva k vzdialenosti medzi nebom a zemou, ale pripomína, ž k tomu, aby človek mohol zakúsiť nesmiernu Božiu dobrotu, je potrebné splniť jednu podmienku. Je ňou bázeň voči Bohu.

Výzva Božieho slova pre nás

            Boh nás všetkých pozýva k plnosti života, ktorá sa prejavuje prinášaním hojného ovocia dobra. Dosiahnuť ju môžeme cestou pokánia, na ktorej sa oslobodzujeme od zlých žiadostí a dávame stále viac priestoru pôsobeniu Božej milosti. Pokánie má byť stálym procesom, lebo iba tak nezastaneme na polceste, ale budeme napredovať k svätosti. Nikto počas svojho pozemského života nemôže povedať, že už vyplnil Boží príkaz: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2b).

            Ak máme túžbu rásť vo svätosti, Pán doplní našu snahu svojou milosťou, aby sme mohli víťaziť nad svojou slabosťou a útokmi Zlého. Božie milosrdenstvo, prejavujúce sa vo chvíľach našich slabostí, zlyhaní a pádov, je dôkazom, že Boh si praje, aby sme žili náš život v plnosti tak po telesnej, ako aj duševnej a duchovnej stránke. Božie milosrdenstvo , dvíhajúce nás z našich pádov a obnovujúce našu ľudskú dôstojnosť, dáva zmysel nášmu pokániu a životu. Ono nás presviedča o pravdivosti slov žalmu: „… ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja“. Zasiahnutí touto skúsenosťou môžeme sa pripojiť k žalmistovi, vyjadrujúcemu svoju vďačnosť slovami: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti… on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.“

Otázky na uvažovanie

  1. Som spokojný so svojim životom, alebo cítim potrebu konať pokánie?
  2. Čo si viac uvedomujem: svoju slabosť a hriešnosť alebo Božie milosrdenstvo prejavujúce sa v mojom živote?
  3. Vnímam ako Boh pôsobí v mojom živote a cítim potrebu ďakovať mu za to?

Odpoveď a predsavzatie

 Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.

Aké si dáme predsavzatie?

Záverečná modlitba

Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie