24. nedeľa v roku C

24. nedeľa v roku C

Drahí bratia a sestry, milé deti. V jednom starom africkom príbehu sa hovorí, že ak chce niekto objaviť a vidieť leva, tak by to nemal robiť spôsobom, že pôjde do lesa, bude tam chodiť a hľadať ho. Taký to človek by si mal sadnúť si uprostred lesa a dovoliť, aby lev sám prišiel k človeku. Môžeme z malou odvahou, povedať, že práve v dnešných podobenstvách je Boh takýmto levom. Možno si kladie otázku: Prečo? Nemalo by to byť skôr opačne?

Na začiatku dnešného evanjelia farizeji a zákonníci reptajú, prečo Ježiš a jeho učeníci prijímajú hriešnikov a jedia s nimi. Farizeji a zákonníci tým poukazujú na rabínsku tradíciu, ktorá hovorí, že: „Nespájajme sa s hriešnikom, aby sme ho nepriblížili k Tóre.“ Inými slovami, dať hriešnikom jedlo je chvályhodné, ale jesť s nimi, teda tvoriť spoločenstvo pri stole, je zakázané. Dôvodom toho je ich predstava, že Boh je svätý, a preto by sa k nemu nemalo priblížiť nič, čo nie je sväté. To je dôvodom, čo spôsobuje u farizejov pohoršenie, dokonca môžeme povedať, že Ježiš koná škandalózne, keď jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi. To farizejské, zákonnícke ponímanie je, že ak je Ježiš skutočne svätý, mal by sa vzdialiť od hriešnikov, mal by sa ich vyvarovať, tak ako to oni sami robia.

Ježišova predstava o Božej povahe je však úplne iná. Je pravda, že Boh je skutočne svätý. No v Božom srdci, ktoré je čistou láskou, ktoré je plné milosrdenstva, sa nachádza súcit s hriešnikmi, Boh chce a túži po tom, aby bol každý jeden z nich zachránený.

Dnešné podobenstvo hovorí pastierovi, ktorý hľadá stratenú ovečku a necháva tých deväťdesiatdeväť na pastve. Môžeme povedať, že takéto správanie pastiera je možno neuvedomelé a je čistým nezmyslom.

Ovce nie sú úplne dokonalé zvieratá. Jednou z ich slabostí je zrak. Sú krátkozraké, nevidia veci v diaľke. Preto sa pasú v stáde a od stáda sa ďaleko nevzďaľujú. No ak sa predsa ovečka stratí, je pre pastiera jej hľadanie ťažké, ak nie nemožné. Byť pastierom v Izraeli je veľmi náročná úloha. Terén Izraela je členitý, sú tam rozličné skalnaté kopce a hory, a práve na nich sa pasú ovce. K tomu pridajme prítomnosť rôznych iných zvierat, ktoré ohrozujú nielen ovce, ale aj samotného pastiera. A tak sa pastier často musí sa vysporiadať s hyenami a vlkmi. Boh koná ako pastier z dnešného evanjelia. Aj keby sme zablúdili šiel by a hľadal nás. Konal by s nami tak,  ako pastier s ovečkou, ktorú keď  nájde, vezme na plecia a bude sa radovať s celou dedinou, pretože našiel čo sa mu stratilo.

A potom tu je druhé podobenstvo. Podobenstve o stratenej minci. Môžeme sa pýtať sami seba, čo robí túto stratenú mincu tak cennú, tak  dôležitú? Učenci Biblie uvažujú nad tým, že to, o čom Ježiš hovorí, môže byt prirovnané šperku, ktorý žena nosí v deň svojej svadby. A väčšina z takýchto vecí pochádza z dedičstva, ktoré matka odovzdáva svojej dcére. Preto žena vymetie celý dom a starostlivo hľadá, až kým ju nenájde a potom zavolá svojich susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, pretože som našla stratenú mincu.“

Drahí bratia a sestry, milé deti. My sme tou stratenou mincou a stratenou ovečkou. Práve ten moment, že sme stratení, že sme niekde zaseknutí a nemôžeme sa hýbať, je jediný priestor a čas, keď nás Boh môže nájsť, pretože prestaneme od neho utekať. Koľkokrát v živote cítime, že sme takí hriešni a nehodní jeho lásky, že sa až odmietame otočiť a vrátiť sa k nemu.

Boh neospravedlňuje hriech. To nie. Boh vie, že hriech nás ničí. Preto Boh túži byť s hriešnikom. On chce, aby sa k nemu dostali všetci, každý jeden hriešnik, aby sme mohli byť zachránení. A bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme vzdialiť od Boha, Boh nás vždy bude hľadať, bude čakať na nás, túži nás privítať späť, ak tak urobíme.

Na záver jeden príbeh. Tento príbeh hovorí o situácii pri nebeskej bráne, keď Ježiš víta a teší sa zo všetkých tých, ktorí vstupujú do Nebeského kráľovstva. Ale na konci dňa, keď už všetci prišli, Ježiš stále ostáva pri bráne a čaká, pričom pozerá do diaľky. Prichádza k nemu Peter a hovorí mu: „Majster, prečo neprídeš dovnútra a nie si s tými, ktorí dnes vstúpili do neba?“ Ježiš sa otočí na Petra a hovorí mu: „Peter, stále čakám, až sa môj priateľ Judáš Iškariotský vráti.“

Ježiš na nás čaká a je pripravený nás privítať. Sme ochotní sa k nemu vrátiť?