25. nedeľa v roku C

25. nedeľa v roku C

Nedeľa – 25. nedeľa v riadnom čase – rok C – 2019

Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

Keď som premýšľal o tomto prísloví, spomenul som si na jedného kresťana, ktorého som stretol počas svojich rokov kňazskej služby. Tento človek bol žiaľ úplne otrokom peňazí. Tí, ktorí poznajú dnešné evanjelium, snažia sa nasledovať Kristove slová a snažia sa neslúžiť aj Bohu aj mamone. Tým nechcem povedať, že som sa nestretol s mnohými kresťanmi, ktorí sú veľmi bohatí, alebo s kresťanmi, ktorí sa starajú o to, ako zbohatnúť; ale ani tí najbohatší kresťania, ktorých som poznal, neboli nikdy otrokmi peňazí. Vždy si uvedomovali, že Boh je na prvom mieste v ich živote a nie peniaze.

V seminári nás učili, že Ježiš povedal, že pre bohatého človeka je veľmi ťažké vstúpiť do Božieho kráľovstva. Dospeli sme k záveru, že ak bol niekto veľmi bohatý, bolo to na úkor chudobných. Náš seminár bol postavený na začiatku 20. storočia a sa nachádzal na chudobnej pôde mimo Chicaga. Bolo tam mnoho močiarov, ktoré boli v nasledujúcich rokoch vypustené a pôda sa nielen stala dobrou pre poľnohospodárstvo, ale aj pre rozvoj. V čase, keď som vstúpil do seminára ja, tak už bol obklopený najbohatšími predmestiami Chicaga. Počas nášho dňa voľna sme ako seminaristi chodili na pešiu turistiku po štvrtiach a videli predražené domy bohatých. Jednoduchým a arogantným spôsobom sme si na ich adresu hovorievali: „Myslíte si, že sú skutočne šťastní?“ Určite sme si nemysleli, že by mohli byť dobrými kresťanmi, keby boli takí bohatí.

Myslím si, že v určitom momente Boh rozhodol, že potrebujem ďalšie vzdelanie. Keď som sa vrátil zo štúdia, aby som vyučoval v našom seminári, bol som počas víkendov poverený pomáhať v neďalekej farnosti – v jednej z najbohatších farností diecézy. Po mesiaci mojej služby, prišiel do sakristie muž (s ktorým som sa stretol už predtým v hnutí Cursillo) a povedal: „Máte skvelé posolstvo, otče, ale neprichádza do úvahy“. Povedal som mu: „Pochádzam z chudobného rodinného prostredia a neviem, ako hovoriť s týmito bohatými ľuďmi. Môžete mi pomôcť?“ Povedal: „S radosťou.“

Bol to človek, ktorý bol nielen bohatý, ale aj geniálny. Bol viceprezidentom jednej z najväčších investičných spoločností v Chicagu. Študoval na Harvardskej univerzite. A predsa bol ochotný dať mi svoj čas, nie z toho, aby ma urobil „úspešným“ kazateľom, ale preto, lebo chcel, aby farníci počuli evanjeliové posolstvo.

Každú nedeľu som slúžil dve omše. Po prvej svätej omši prišiel za mnou do sakristie a upozornil ma na dobré a zlé body v mojej homílii. Potom sa vrátil na druhú svätú omšu, aby zistil, či som sa „naučil lekciu“.

Bol to muž, ktorý by za tento čas venovaný mne, mohol zarobiť aj 200 dolárov za hodinu. Napriek tomu bol ochotný stráviť so mnou aj hodinu a niekedy hodinu a pol (stále som sa musel veľa učiť!) A potom v nedeľu prišiel na dve omše. Bol znepokojený tým, že ľudia idú každú nedeľu hneď domov, namiesto toho, aby skutočne počuli a boli obohatení posolstvom evanjelia.

Boh ma v tých rokoch učil veľmi dôležitú lekciu – že aj bohatí ľudia môžu byť veľmi angažovanými kresťanmi.

Larry Nemer SVD