Siedma nedeľa roku C

Siedma nedeľa roku C

Sam 26, 2.7-9.12-13.22-23  

1Kor 15,45-49

Lk 6:27-38

Láska k nepriateľom – Prekonávanie zla dobrom

Podľa učenia Ježiša Krista by naša láska nemala vylučovať nikoho, teda ani našich nepriateľov. Pod slovom „nepriateľ“ nerozumieme len tých, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili, ale aj tých, ktorých nemilujeme a odsudzujeme ich vo svojich srdciach. Ježiš nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa za nich modlili, žehnali im, aby sme im pomáhali a priali dobro. Aby sme sa s nimi nehádali a nastavili aj druhé líce. Ak nás niekto udrie po líci, tak to je pre nás urážka. Práve preto nás Ježiš povzbudzuje k tomu, aby sme sa zriekli každej pomsty, a všetkého, čím by sme sa mali odplatiť zlým za zlé, chce od nás práve opak. Aby sme sa odplácali dobrým za to, čo je zlé. Ježiš priamo vysvetľuje, prečo by sme mali milovať aj svojich nepriateľov. To, čo je dobre, to navzájom medzi sebou robia aj pohania. Nie nie je to nič výnimočné. Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme sa správali ako Božie deti. A tak ako nebeský Otec miluje nás všetkých, rovnako dobrých aj zlých, aj my sme pozvaní milovať rovnako dobých aj zlých. Sme pozvaní napodobňovať jeho milosrdnú lásku a tak druhým svedčiť Božej láske k nám, bez toho, žeby sme od toho očakávali nejakú odmenu.

Ak premýšľame nad tým, kto je naším nepriateľom, nemus to byť len ten, kto nám siahol na našu česť, dobrú povesť, alebo majetok. Podľa dnešného evanjelia takýchto svojich nepriateľov možno nachádzame v našich domovoch, v susedstve, práci… Možno to je niekto s kým dobre nevychádzam. A práve snaha milovať ich, všímať si ich a mať ich rád je to, k čomu sme pozvaní. Ježiš nás prosí, aby sme možno aj tie agresívne slová, ktoré sú smerované na našu adresu nevracali späť, ale aby sme ich premieňali na lásku, pokoru a pokojné jednanie. Svoju pomstu môžeme radšej zmeniť na modlitbu za nich. Odpúšťať im. Možno sa nezmení ich postoj, ale zmeníme sa my sami a takto odstránime hnev, ktorý v nás je. Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme napodobňovali jeho lásku, odpustenie, vnímavosť. Nastaviť druhému líce neznamená, že hneď dovolíme naším nepriateľom, aby nás napadli. Znamená to nevrátiť úder, ktorý mi bol daný ďalším úderom, ktorý uštedrím niekomu ja. Znamená to zastaviť zlo. Ak my neukážeme druhým Božiu lásku akú ma on k nám, kto im ju ukáže? Boh chce, aby sme tú pravú lásku reprezentovali aktívne. Aby sme to zlo, ktoré je okolo nás transformovali na dobro. Možno to nebude viesť k mieru a pokoju, ale je to reakcia na Ježišovu lekciu lásky. Je to reakcia, ktorá možno zapáli ten správny oheň v srdci niekoho okolo nás. Odpustenie druhému nie je nejaký pocit. Ale je to pevné rozhodnutie našej mysle a vôle. Je to voľba. A je na nás, či sa pre túto voľbu a lásku k nepriateľom rozhodneme, alebo nie. Odpustenie nás oslobodzuje od zatrpknutosti a nenávisti. Prináša nám kľudnú myseľ, sníma z nás bremeno. Už tak viac nie sme otrokmi vlastného hnevu. Najlepším spôsobom ako sa vyrovnať s trpkosťou a hnevom voči niekomu je modliť sa za neho. Prihovárať sa za neho k Bohu. Pozvať Boha do nášho srdca, aby ho on pretvoril podľa svojho srdca. Svet si myslí, že odpustenie je znamením slabosti. Práve naopak. Odpustenie je prejavom sily, víťazstva a lásky. A práve k tomuto víťazstvu sme pozvaní aj my.

A tak s Božou pomocou sme pozvaní milovať tých, ktorí nenávidia nás. Sme pozvaní darovať im lásku, žehnať im, ukazovať im Božie milosrdenstvo. Sme pozvaní premáhať zlo dobrom, pýchu láskou a zlorečenie modlitbou.

Pane, sprav si z nás svoj nástroj lásky. Amen.