POVOLANÍM MISIONÁR – MONS. JÁN BUKOVSKÝ

V dnešný deň (18. januára 2021) si pripomíname nedožitých 97 rokov Mons. Jána Bukovského.

Ján Fukna – arcibiskup Ján Bukovský (priezvisko si zmenil po príchode do USA), sa narodil rodičom Martinovi a Kataríne ako štvrté zo šiestych detí 18. januára 1924 v obci Cerová-Lieskové na Záhorí.

Podcast:

Povolaním misionár 

V roku 1939
ako 15-ročný vstúpil do misijnej rehole – Spoločnosti Božieho Slova v Nitre. Stredoškolské
štúdium ukončil v lete roku 1945 maturitou v Bratislave. Na jeseň dokončil
noviciát a zložil prvé rehoľné sľuby. V ďalšej formácii pokračoval v Misijnom
dome Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej pri Lučenci, kde rehoľníci verbisti
absolvovali štyri semestre filozofie. Po druhej svetovej vojne bola snaha
realizovať teologické štúdia bohoslovcov v Ríme, no Ján Fukna požiadal o
možnosť štúdia v Spojených štátoch, v Misijnom dome v Techny v štáte Illinois.
Okrem štúdia teológie chcel vyštudovať i Anglický jazyk, aby ho po návrate do
Československa vyučoval bohoslovcov, ktorí sa pripravovali na zahraničné misie.

Na jeseň
1947 vycestoval za more. Nastúpil na jazykový kurz a po ňom na štúdium teológie.
Československé úrady mu po roku odmietli predĺžiť platnosť cestovných dokladov a
požadovali jeho návrat. Ján Bukovský sa nevrátil a zostal v Amerike. Jeho pas
bol anulovaný a on ostal bez štátnej príslušnosti nasledujúcich päť rokov.

Pokračoval
v štúdiu a v Techny zložil v roku 1949 doživotné rehoľné sľuby i prijal i
kňazské svätenie 3. decembra 1950. Ako kňaz pokračoval páter Bukovský v biblických
štúdiách vo Washingtone (1950-1952) a neskôr v Ríme na Pápežskom biblickom
ústave – Biblicum (1954 – 1956).

Na Vianoce
v roku 1963, sa mu po 16-tich rokoch podarilo navštíviť Československo a
rodinu. Zo strany úradov sa nestretol s milým prijatím. Nedostal dokonca ani
štátny súhlas, na odslúženie primičnej omše v rodisku. Primície nakoniec v
rodnej obci „slávil,“ no len pri bočnom oltári počas svätej omše miestneho
kňaza. Od chvíle, ako mal možnosť spoznať situáciu a podmienky Cirkvi na
Slovensku túžil svojim rodákom pomôcť. V roku 1967 Ján Bukovský sa stal rektorom
Misijného domu v Techny. Od roku 1968 zastával funkciu generálneho radcu a
admonitora Spoločnosti Božieho Slova na Generaláte v Ríme. Počas funkčného
obdobia mal okrem iného za úlohu udržiavanie kontaktov a pravidelné vizitácie
spolubratov misionárov po celom svete.

Pôsobenie na Štátnom sekreteriáte

Koncom
šesťdesiatych rokov otec Ján zdržiavajúci sa v Ríme vypomáhal ako tlmočník
pri rokovaniach Štátneho sekretariátu s politickými predstaviteľmi komunistických
krajín strednej a východnej Európy. Od roku 1972 pôsobil na Štátnom
sekretariáte Vatikánu. Najskôr ako tlmočník, neskôr ako riadny člen skupiny,
ktorá viedla rokovania s krajinami patriacimi do sféry vplyvu Sovietskeho
zväzu. Vedúcim skupiny bol dlhé roky kardinál Agostino Casaroli.

V rokoch
1972 – 1990, keď páter Bukovský pracoval na Štátnom sekretariáte Svätej
stolice, absolvoval, ako jeden zo zástupcov vtedajšej „Ostpolitik,“ desiatky
ciest do Bulharska, Maďarska, Rumunska, Albánska, Poľska, či Československa. Snahou
bolo uvoľniť situáciu i pomery v komunistických krajinách, kde bola Cirkev
obmedzovaná a cielene likvidovaná. To zahŕňalo, okrem iného aj úsilie o úpravu
právnych noriem štátov či menovanie nových biskupov na uprázdnené stolce.
Nemenej dôležité rokovania sa viedli v oblasti „oslobodenia“ biskupov a kňazov
spod kontroly.

Nuncius, ktorý sa narodil na Slovensku

Po páde komunizmu už nebolo nutné viesť rokovania nadiaľku. V postkomunistických
krajinách bolo dôležité viesť priame rokovania s predstaviteľmi štátov. I preto
sa Ján Bukovský 18. augusta 1990 stal nunciom v Rumunsku. Súčasťou menovania
bolo i vyvolenie za biskupa s hodnosťou titulárneho arcibiskupa Tabaltského.
Biskupské svätenie prijal 13. októbra 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme, z rúk
kardinála Casaroliho. Arcibiskup Bukovský sa stal prvým nunciom, ktorý sa
narodil na Slovensku.

Po štyroch rokoch pôsobenia v Rumunsku bol 20. decembra 1994 arcibiskup
Bukovský menovaný za nuncia do Ruska, kde pôsobil do 14. februára 2000.

Ako emeritný apoštolský nuncius žil v Misijnom dome St. Gabriel v
Mödlingu pri Viedni. Počas tohto pobytu bol arcibiskup Bukovský pápežom Jánom
Pavlom II. v roku 2002 menovaný za člena Pápežskej rady na
podporu jednoty kresťanov a za konzultanta sekcie Štátneho sekretariátu pre
vzťahy so štátmi.

V roku 2005 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Techny v USA. V roku 2010
veľmi túžil ešte raz navštíviť Slovensko. a chystal sa osláviť svoje 60.
výročie kňazskej i 20. výročie biskupskej vysviacky, ako aj vysvätiť kandidátov
kňazstva Spoločnosti Božieho Slova. Pre zhoršený zdravotný stav mu to už nebolo
dopriate.

Rehoľné spoločenstvo spolubratov v Techny sa stalo miestom, odkiaľ si ho všemohúci
Pán povolal do večnosti 18. decembra 2010 vo veku 86 rokov.

Pohrebné obrady sa konali 3. januára 2011 v Nitre na Kalvárii a po nich bolo telo Mons. Bukovského uložené do krypty, ktorá sa nachádza pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie.

Svedectvo o jeho živote vystihla rehoľná sestra John Vianney, z Kongregácie
sestier sv. Cyrila a Metoda v USA: „Spomínam si na pátra Jána ako na
dobrotivého človeka. Bol rodeným diplomatom a dary, ktoré dostal od Boha využil
veľmi dobre. Či som ho stretla v Ríme, Rakúsku, na Slovensku alebo v Techny,
bol vždy úprimne pohostinný. Bol mužom veľkej múdrosti a vzdelanosti, ale nikdy
ju nevystavoval na obdiv. Dokázal hovoriť s deťmi alebo s jednoduchými
nevzdelanými ľuďmi s rovnakou úctivosťou a láskavosťou ako so seberovnými. Zanechal
nám dedičstvo skromnosti, dobrotivosti a múdrosti, ktoré budú jeho korunou vo
večnosti.“