POZRITE, AKÚ VEĽKÚ LÁSKU NÁM DAROVAL OTEC

Podcast:

„Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“ (1 Jn 3,1)

Týmito slovami svätý Ján otvára bránu Sviatku Všetkých svätých. Nezačína príkazom, ale pozvaním. Pozrite sa. Nie na seba, ale na lásku Otca. Sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom lásky, ktorá premieňa obyčajný život na miesto Božej prítomnosti.

Byť Božím dieťaťom neznamená len patriť k Bohu, ale žiť z Jeho lásky. Táto láska nie je abstraktná. Má tvár, ktorá sa skláňa, ruky, ktoré dvíhajú, a srdce, ktoré neprestáva milovať. Svätosť sa začína vo chvíli, keď si uvedomíme, že Boh nás miluje prvý. Všetko ostatné – čistota, vernosť, služba – je už len odpoveďou na túto lásku.

Ján pokračuje:
„Teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme.“ (1 Jn 3,2)
Tieto slová sú ako tichý prísľub. Sme na ceste. Boh v nás koná, aj keď to nevidíme. Svätosť nie je len cieľ, ktorý dosiahneme, ale i cesta, po ktorej Boh trpezlivo kráča s nami. To, čo raz uvidíme v plnosti, už teraz v nás klíči. Boh nás premieňa znútra, deň po dni.

„Vieme, že keď sa On zjaví, budeme Mu podobní, lebo Ho budeme vidieť takého, aký je.“ (1 Jn 3,2)
Toto je vrchol Jánovej vízie. Svätosť je nakoniec pohľad – čistý, slobodný, preniknutý svetlom. V nebi už nebudeme len veriť, ale uvidíme. A tento pohľad zmení všetko. Už teraz sme pozvaní učiť sa takto pozerať: vidieť Boha v ľuďoch, v drobných gestách, v tichu modlitby, v chlebe a víne, ktoré sa premieňajú na život. Svätí boli tí, ktorí sa pozerali inak – ich oči sa naučili vidieť srdcom.

A Ján pridáva aj výzvu:
„Každý, kto má túto nádej v Neho, usiluje sa byť čistý, ako je On čistý.“ (1 Jn 3,3)
Nádej na večný život nás neodvádza od sveta, ale premieňa spôsob, akým tu žijeme. Čistota srdca nie je len morálny postoj, ale vnútorná túžba po Bohu. Je to priehľadnosť duše, ktorá dovolí Božiemu svetlu prejsť cez seba bez odporu. Kto sa pozerá na Boha, stáva sa podobným tomu, na koho hľadí. A práve to je cesta svätosti – pozerať sa, až sa premeníme pohľadom.

Sviatok Všetkých svätých nie je spomienkou na vzdialených hrdinov viery. Je to zrkadlo, v ktorom môžeme spoznať aj seba. Svätosť nie je dokonalosť, ale otvorenosť – byť priehľadný pre Boha, nechať sa milovať a milovať ďalej. Možno sa nám zdá, že sme ešte ďaleko. Ale Ján hovorí jasne: „Teraz sme Božími deťmi.“ Svätosť teda nezačína zajtra, ale dnes – vo chvíli, keď sa necháme objať Božím pohľadom.

TRI POSTOJE, KTORÉ SI MÔŽEME ODNIESŤ

• Pozerať sa s vďačnosťou.
  Každý deň je priestorom, kde sa Boh dáva poznať – v ľuďoch, v jednoduchosti, v malých daroch, ktoré si často nevšimneme.
• Nechať sa premieňať láskou.
  Svätosť nie je výkon, ale dôvera. Rastie v tých, ktorí sa nechajú milovať, aj keď majú rany.
• Žiť z nádeje.
  Veriť, že raz uvidíme Boha takého, aký je, mení aj prítomnosť. Nádej nie je únik, ale svetlo, ktoré dáva silu kráčať ďalej.

MODLITBA

Pane, nauč ma pozerať sa na Teba s čistým srdcom.
Nech ma Tvoj pohľad premieňa, kým sa celkom neotvorím Tvojej láske.
Pomôž mi veriť, že už teraz patrím Tebe, aj keď to ešte nie je vidieť.
Daj, aby som v druhých rozpoznával Tvoju tvár
a rástol v tichej svätosti každodenného života.
Nech sa vo mne rozjasní Tvoje svetlo,
aby som raz mohol hľadieť na Teba takého, aký si. Amen.