Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia

Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia

Bruno Wensan’na Bawerima pochádza z Toga, je verbista a študent teológie. Na Slovensku prežil dva roky a urobil si pastoračnú prax. V rámci internacionality, ktorú rehoľa verbistov poskytuje, mal možnosť učiť sa slovenčinu v našej krajine a tiež pomáhať pri pastorácii v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave. Bruno sa narodil 13. apríla 1992 v meste Kara na severe republiky Togo. Pochádza z kmeňa Nawda. Je štvrtý zo šiestich detí.

Povedz nám niečo o tvojej krajine a rodine…

Togo je krajina v západnej Afrike. Susedov máme Ghanu a Burkina Faso. Mám 5 súrodencov. Dvoch bratov a tri sestry.

Ako sa žije v Togu? Aké u vás prevláda náboženstvo?

Život v Togu je úplne iný ako na Slovensku. Tam je iná realita. To je Afrika. Togo tiež je malá krajina, podobne ako Slovensko. Bežnou realitou je, že ľudia majú polia a každý deň na nich pracujú. Moji rodičia nemajú polia. Môj otec je učiteľ a moja mama je žena v domácnosti.

Vieme, že v Togu sú aj iné náboženstvá, napríklad náboženstvo vudu. Mohol by si nám k tomu povedať niečo bližšie?

Od narodenia som kresťan, tak o náboženstve „vodun“ neviem veľa. Pochádza z južného Toga a ja som zo severného. Viem len toľko, že vudu je náboženstvo spočívajúce v uctievaní predkov a nebeských božstiev.

Si v seminári u verbistov. Aká bola tvoja cesta k misijnému povolaniu a ku kňazstvu?

Rozhodol som sa stať kňazom už pred niekoľkými rokmi. Do seminára som vstúpil pred 8 rokmi, doma som študoval 6 rokov a sem som prišiel na misijnú prax a už som tu skoro dva roky. Začal som v Togu, pokračoval som v Ghane a potom som prišiel na Slovensko na pastoračnú prax.

U vás v Togu trvá príprava na kňazstvo 9 rokov. Ty už sa pripravuješ 8. Pôjdeš domov doštudovať ten jeden rok. Prečo si sa rozhodol prísť na Slovensko?

My verbisti počas formácie máme možnosť ísť mimo domu, aby sme sa naučili žiť v inej kultúre, a preto som prišiel na Slovensko. Mohol som ostať v Togu, ale chcel som ísť mimo našej krajiny, aby som sa naučil niečo o novej kultúre a aby som sa naučil iný jazyk. Predstavení mi ponúkli, že môžem prísť na Slovensko. Tu mi ponúkli službu v UPC, aby som mal skúsenosť služby medzi mladými ľuďmi.

Toto je tvoj druhý rok na Slovensku. Čo si robil prvý rok?

Prvý rok bol určený na štúdium jazyka. A od septembra som nastúpil sem do Univerzitného pastoračného centra v Bratislave na pastoračnú prax.

Ako sa ti páči v UPC, ako sa cítiš medzi nami študentmi?

Mal som dobrú skúsenosť. Som veľmi vďačný za to, že som stretol veľa dobrých ľudí. A musím tiež povedať, že tu je to úplne iné ako doma. Tu je iné prostredie. Na začiatku to bolo pre mňa ťažké, ale časom som si zvykol a UPC mi bude chýbať.

Aké vidíš rozdiely v prežívaní života u vás a tu u nás?

Počas môjho pobytu a práce som neraz porovnával niektoré rozdiely, ktoré existujú medzi našou a slovenskou kultúrou. Z detstva si spomínam, ako som nerád zdravil susedov a potom som mal za to u rodičov zle. Na Slovensku som si všimol, že ľudia sa často nezdravia. Dokonca aj v UPeCe. Nie vždy každý odzdravil, aj keď som ho ja pozdravil. Mával som tiež službu na recepcii, ale nie vždy všetci pozdravili, keď prišli. Na druhej strane som si všimol, že ľudia u vás poctivo dodržiavajú eucharistický pôst, teda hodinu pred svätým prijímaním nič nejedia. Bolo pekné vidieť, ako vážne pristupujú aj mladí k týmto veciam. Stretával som veľa mladých ľudí, ktorí boli silní vo viere a každý deň chodili na svätú omšu.

Stihol si počas tých dvoch rokov navštíviť aj nejaké slovenské pamiatky a významné miesta?

Z jazykovej školy sme mali výlet po Slovensku. Navštívil som Oravu, Nitru, Lučenec. Okrem toho spolu s verbistami sme boli na Považí, v našich verbistických farnostiach v Terchovej a na Morave.

Poznáš slovenské jedlá? Ochutnal si bryndzové halušky?

Ochutnal som asi všetky slovenské jedlá, ale bryndzové halušky mi nechutia.

Tešíš sa už domov?

Nechcem hovoriť, či sa teším alebo nie. Ale fakt je ten, že pôjdem domov. Tu sa tiež cítim doma. Kým som tu, tak domov je tu. Tu sa tiež cítim doma.

Čo ťa čaká, keď sa vrátiš do Toga?

Najskôr idem domov do Toga na dovolenku k rodine a už v júni pôjdem do Ghany do nášho SVD seminára, a tam budem pokračovať vo svojich štúdiách. V novembri tohto roku by som mal mať diakonskú vysviacku a budúci rok v auguste by som mal byť vysvätený na kňaza. Čo sa stane potom, to neviem. Neviem, kam dostanem misijné určenie. To závisí od predstavených. Podľa toho, kam dostanem misijné určenie, tam pôjdem.

Rozhovor pripravil: Patrik Hrebeňár

Text je možné nájsť v časopise „Hlasy z domova a v misií“ 6/2019

Alebo na linku: https://hlasy.verbisti.sk/archiv2019/hlasy_jun_2019.pdf

Bruno s rodičmi

Bruno s bohoslovcami-spolužiakmi v seminári v Ghane



Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie