„Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti“ (1Pt 4,10).
Podcast:
Misijná spoločnosť založená P. Arnoldom bola už od začiatku svojej existencie odkázaná na podporu a spoluprácu jednoduchých veriacich, a to tak po materiálnej ako aj po duchovnej stránke. Na spoluprácu s laikmi bol P. Arnold pripravený už počas detstva vo svojej vlastnej rodine. Jeho vlastní rodičia boli pre neho príkladom života viery, modlitby a apoštolskej horlivosti. Vtlačili do jeho vnútra tie isté postoje viery ako i presvedčenie, že každý je potrebný pri budovaní Božieho kráľovstva.
P. Arnold bol v kontakte s tisíckami ľudí, a to hlavne prostredníctvom svojich časopisov a misijných kalendárov. Ich čitatelia mu zas prisľúbili nielen modlitbu a podporu, lež aj finančnú pomoc pre jeho misijné dielo.
Okrem toho sa našlo z radov veriacich aj niekoľko tisíc dobrovoľníkov, ktorých by sme dnes mohli nazvať misijnými horliteľmi. Vo svojom voľnom čase sa ako praví apoštoli venovali roznášaniu misijných časopisov. P. Arnold ich duchovne motivoval tým, že im pripomínal Božiu lásku, na ktorú máme aj my odpovedať svojou vlastnou láskou. „Nech všetci poznajú, milujú a oslavujú Najsvätejšiu Trojicu: Všemohúceho Boha Otca, večnú Múdrosť – Syna, a Božiu lásku – Ducha Svätého”.
Jednou z prvých činností v misijných domoch založených P. Arnoldom bolo ponúkanie duchovných cvičení pre veriacich. Vo svojich listoch, adresovaných misionárom v Južnej Amerike, trval na tom, že ak sa má vykonávať ozajstná misijná činnosť, treba zakladať skupiny a združenia vedené laikmi.
Poslanie veriacich laikov
Kresťan má jedno obrovské, nikdy sa nekončiace poslanie: spolupracovať pri budovaní Božieho kráľovstva. Miestom, kde sa to má uskutočniť, je svet, a prostriedkom je Cirkev. V tomto poslaní je zapojená rozmanitosť darov a služieb, ako o tom hovorí sv. Pavol: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok” (1 Kor 12,4-7).
Poslanie laikov má pôvod vo sviatosti krstu a birmovania. „Zodpovednosť laikov – hovorí encyklika Redemptoris Missio (RM 71) – nie je len otázkou apoštolskej činnosti, lež aj povinnosťou a právom, ktoré má pôvod v krste“.
Toto povolanie súvisí aj s povolaním k svätosti, dokonalosti a účasti na poslaní, ktoré Boh zveril svojej Cirkvi. „Povolanie na misie pochádza z povolania ku svätosti. Každý misionár je len vtedy ozajstným misionárom, keď sa dá na cestu svätosti.“ (RM 90). Laici toto povolanie napĺňajú svojou prítomnosťou a činnosťou vo svete, pretože, ako vyhlásil Druhý vatikánsky koncil, „pre laikov je vlastný osobitný svetský charakter.“ (LG 31).
Nasledujúc príklad sv. Arnolda, ktorý sa snažil o spoločenstvo s veriacimi laikmi a o vzájomnú pomoc, Konštitúcie misionárov Spoločnosti Božieho Slova hovoria: „Od začiatku sa snažíme o životaschopnosť a samostatnosť cirkevných obcí. Bez aktívnej spolupráce laikov, ktorí celou svojou bytosťou prináležia k Božiemu ľudu a zostávajú aj členmi svojho národa, evanjelium nezapustí korene v nijakom národe. Ich úlohou bude, aby naplnení Kristovým Duchom prenikali zvnútra ako kvas všetky oblasti života a tak ich postupne a do hĺbky pokresťančovali. Všestranne podporujeme ich aktívnu spoluprácu a umožňujeme im preberanie zodpovednosti“ (Konšt. 109).
Podobenstvo o tele
Jedného dňa povedala ľavá ruka pravej: „Obe pracujeme pre žalúdok, a on nič!“ Počuli to nohy a povedali to isté: „Aj my pracujeme pre neho, a čo on?! Chcel by len jesť a jesť! Poďme štrajkovať! Ak chce jesť, nech sa sám postará o jedlo.” Žalúdok, ktorý to všetko počul, odpovedal so smútkom: „Nie som žiadny lenivec. Aj ja pracujem ako každý jeden z vás. Všetci pracujeme, len spôsob našej práce je odlišný. Potrebujeme sa navzájom; sme na sebe závislí.“ Na to okamžite zareagovali ramená: „Drž hubu! Sú to len lacné výhovorky!“ A tak sa začalo štrajkovať. Po niekoľkých dňoch však ramená zoslabli a začali sa sťažovať, že sú unavené a nevládzu. Slabosť začali pociťovať aj nohy, ba i hlava. „Takto ďalej nemôžeme žiť!“, povedali si. Žalúdok im týmto názorne ukázal, čo sa stane, ak ho nebudú počúvať. Po vypočutí ich sťažností im povedal: „Skúste ma nakŕmiť a uvidíte, či sa niečo zmení.” Všetci súhlasili. Hlava sa opäť pustila do premýšľania, nohy sa vybrali ta, kde bolo jedlo, ruky ho pripravili a vložili do úst. A po chvíli všetci zistili, že ich únava opúšťa, vracia sa im sila a opäť sa dobre cítia.
Radosť
Aká radosť, Pane, byť kresťanom!
Aká radosť, že sú toľkí bratia a sestry roztrúsení
po celom svete ako zrnká dobrej zvesti!
Aká radosť, že i napriek tomu,
že sme len hriešni,
s tvojím odpustením a Duchom
môžeme žiť v láske a byť svedkami tvojej lásky!
Aká radosť veriť v teba, Pane Ježišu,
Syna živého Boha,
lebo si zomrel a vstal z mŕtvych pre našu spásu!
Aká radosť, že nás posielaš
robiť svet spravodlivejším a bratskejším
a prinášať nádej
zasiahnutým beznádejou a bolesťou!
Aká radosť, Pane, byť ohlasovateľmi evanjelia,
a šíriteľmi slova života a pokoja pre všetkých.
Aká radosť, Pane, byť kresťanom!
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
