Podcast:
Nenechať sa odradiť
Milí priatelia!
Ak dovolíte, vrátim sa ešte raz k nedávno ukončeným ZOH. Už som sa im venoval trochu – pred samotným konaním – teda pred mesiacom, no myslím, že nám čosi môžu povedať aj po tom ako sa skončili. Zrejme sme ich sledovali – podaktorí viac, iní menej – a mali sme najmä od „našich“ športovcov rôzne očakávania. Ukázali sa milé prekvapenia, inokedy zas sklamania. Medaila neprišla. Zdalo by sa to takpovediac „nič moc“. A predsa, ako poznamenali niektorí, čo sa do oblasti športu rozumejú, začali sa črtať medzi športovcami takí, čo sa v budúcnosti svojimi výkonmi „nestratia“.
Z duchovného hľadiska, pôstne obdobie je už v plnom prúde. Pozvanie k obráteniu, ktoré – verím – mnohí vzali vážne, sa po odvážnych očakávaniach dostalo možno na plytčinu. Asi sa nebudem mýliť, že sa objavili sklamania z uvedomenia si, že slabosti či zlozvyky vôbec nie je tak ľahké premôcť a vykoreniť. Ak sme očakávali medailové umiestnenie, zameraní na výsledky, museli sme si priznať, že naše úsilie ohraničuje naša ľudská prirodzenosť a krehkosť.
Ale tak ako pri olympiáde sa nerátajú iba pódiá, ale účasť, nesúca v sebe všetku tú námahu prípravy a odhodlania, aj na duchovnej ceste pôstom nie je najdôležitejšie nezlyhať, zostať bezchybný. Najdôležitejšie je: nenechať sa odradiť. Ani pádmi a zlyhaniami. Rátať znova a znova s mocným pôsobením Božej milosti, ktorá dostáva priestor skrze odvahu vstávať a kráčať. Najhoršia je totiž ľahostajnosť a alibistická rezignácia. Boh v nás a skrze nás dokáže neraz viac ako by sme čakali a – povedzme to jasne – viac ako by sme dokázali sami. Vyžaduje sa len pokorná trpezlivosť a odvaha kráčať ďalej.
Páči sa mi, ako to vyjadril v jednom zo svojich listov istému spolubratovi do Číny náš zakladateľ, sv. Arnold Janssen. Píše: „Určite si mi priznal rôzne veci, ktoré robia všetku česť tvojej pokore. Hovoríš, že si nejednoznačný, nerozhodný, bojazlivý, nešikovný, ľahkovážny a nedostatočný v umŕtvovaní. Ale myslím si, že napriek tomuto zoznamu, veci nie sú také zlé, ako by sa mohli zdať. Zdá sa mi, akoby sa z tých našich ľudských slabostí na teba nalepila jedna či druhá. Ale ak sa budeš snažiť zostať vždy verný Božej svätej vôli, potom Pán napraví mnohé chyby a všetky ťažkosti, ktoré zažívaš, urobí dostatočnými pre tvoju dokonalosť. Ale najúčinnejším liekom je na jednej strane dôvera v Boha a na druhej strane svätá pokora. Čím viac sa budeme blížiť k dokonalosti v oboch, tým lepšie sa veci ukážu. Takže len maj odvahu a dôveruj Pánovi!“ (List Henninghausovi, 5. februára 1903).
Priatelia, kráčajme naďalej pôstom s odvahou a v dôvere v Božiu milosť!
Ona k nám prichádza mnohorakým spôsobom, najmä však skrze dar sviatostí ako ovocia vykúpenia. Jeho počiatok, ktorým je Vtelenie Večného Slova, si pripomenieme 25. marca. Ide nielen o Deň počatého života, ale aj náš verbistický titulárny sviatok. V ten deň by sme chceli požehnať kaplnku nášho najmladšieho domu na Slovensku – v Ružomberku. Nesie totiž meno, ktoré nadväzuje na našu historickú prítomnosť v Spišskej diecéze, a odvíja sa od mena sviatku: Annunciata, Zvestovanie. Kiež sa stane miestom rozdávania milostí!
A tak teda ani my sa nenechajme odradiť – a kráčajme pôstnou cestou v dôvere!
Marek Vaňuš SVD
Foto: unsplash.com, Isaac Maffeis
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
