Podcast:
V mnohých katolíckych domoch sa nachádza obraz „Poslednej večere“. Obraz je pre nás známy: vidíme Ježiša spolu s dvanástimi apoštolmi. Poznáme však postavy na spomínanom obraze? Možno jedinou osobou, ktorú by sme dokázali jasne identifikovať, by bol Ježiš, ktorý sedí uprostred stola, a možno Judáš Iškariotský, ktorý je často zobrazovaný ako drží malé vrecúško, pravdepodobne s tridsiatimi striebornými mincami, ktoré mu dal veľkňaz za to, že im neskôr večer vydá Ježiša.
Evanjelium na 11. nedeľu v Cezročnom období nám prezrádza i mená dvanástich Ježišových apoštolov, ako aj to, o čo ich Ježiš požiadal. Pán si uvedomoval, že potrebuje dať svojim učeníkom akýsi výcvik „v práci“. Vedel, že ak má byť jeho misia úspešná, mal by byť schopný pripraviť ľudí, ktorí by pokračovali v jeho diele, aj po jeho odchode. A jediný spôsob, ako to urobiť, bolo dať svojim učeníkom moc nad nečistými duchmi, liečiť všetky druhy chorôb a ochorení. Autor evanjelia následne vymenováva mená dvanástich apoštolov a zároveň aj pole ich pôsobnosti.
Pozrime sa na spomínaných apoštolov. Títo Ježišom povolaní muži síce boli všetci Galilejčania, ale boli rôzneho veku a z rôznych prostredí. Vieme, že Peter, Ondrej, Jakub a Ján boli rybári, Matúš bol mýtnik, Šimon a Judáš Iškariotský boli zelóti, teda nacionalisti, ktorí snívali o nezávislom židovskom štáte, oslobodenom od koloniálnych mocností. O ostatných učeníkoch nemáme potuchy z akého prostredia pochádzali. Nie je však až také ťažké si uvedomiť, že Ježiš mal skupinu mužov, ktorí sa od seba veľmi líšili. A predsa ich Ježiš povolal s určitým cieľom – a tým bolo šírenie Božieho kráľovstva.
Vo farnosti Panny Márie, Matky Cirkvi na južnom okraji Sydney, spomína P. Elmer Ibarra SVD, nie je také ťažké vidieť, ako veľmi sa líši pôvod farníkov. Vo farnosti žijú farníci z mnohých kútov sveta – od Austrálie, kde sa farnosť nachádza, až po Indiu, Srí Lanku, Anglicko, Nový Zéland, Maurícius, Zimbabwe, Filipíny, Čínu, Indonéziu, Portugalsko, Samou, Fidži atď. a táto rozmanitosť i multikultúrnosť sa tu oslavuje. Všetci si uvedomujú, že vlastne nezáleží na tom, odkiaľ pochádzame, či sme mladí alebo starí, bohatí alebo chudobní, slobodní alebo ženatí. Ježiš nás povolal, aby sme sa k nemu pripojili v tejto misii. A to je to najdôležitejšie.
Po druhé, zamyslime sa nad autoritou, ktorú Ježiš udelil svojim apoštolom. Hoci môžeme žasnúť nad darmi, ktoré Pán Ježiš dal svojim učeníkom, môžeme zistiť, že tie isté dary sme dostali aj my. Hoci nie všetci máme moc vyháňať nečistých duchov, máme dar oslovovať mladých a starých ľudí, ktorí sú otrokmi drog a iných negatívnych vplyvov, ako je domáce násilie, problémy s hazardnými hrami, alkoholizmus a iné. Aj keď nemáme moc liečiť všetky druhy chorôb, môžeme mať moc liečiť tým, že sa budeme o chorých starať, poskytovať jedlo hladným, navštevovať ľudí, ktorí sú vo väzení, dobrovoľne venovať svoj čas vyučovaniu mladých ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vzdelaniu, pomáhať v organizáciách, aby ľudia mali prístup k lekárskej starostlivosti. Môžeme urobiť veľa.
Boh nás všetkých volá – bez ohľadu na našu rasu, národnosť, vek, pohlavie a iné okolnosti. Boh nám dáva aj sily, aby sme pokračovali v jeho misii. Keď Pán Ježiš pripravil svoju skupinu dvanástich mužov, mal istotu, že niekto bude pokračovať v tom, čo začal. Ježiš aj nás teraz vyzýva, aby sme robili presne to isté. Je len na nás, ako na jeho výzvu odpovieme.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
