Evanjelium:
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Mk 4, 35-41)
Podcast:
Zamyslenie:
Victor Hugo v jednom zo svojich príbehov hovorí o lodi, ktorá sa ocitla uprostred nebezpečnej búrky. V istom momente začuli vystrašení námorníci strašný rachot z podpalubia. Okamžite vedeli, že tento hluk spôsobilo delo, ktoré sa uvoľnilo. Každým pohybom lode hrozil náraz, ktorý by mohol poškodiť trup lode. Dvaja odvážni námorníci si uvedomili riziko a dobrovoľne sa pokúsili uvoľnené delo znovu uviazať. Vedeli, že nebezpečenstvo stroskotania bolo väčšie ako zúrivosť búrky.
Toto bola lekcie pre učeníkov uprostred búrky na Galilejskom mori. Mysleli si, že skutočným nebezpečenstvom je vyčíňajúca búrka, veľké vlny a silný vietor. No Ježiš upriamil ich pozornosť na nebezpečenstvo v ich vlastných srdciach a tým bola nedostatočná viera, bez ktorej neustále podliehali panike, napriek nespočetným skúsenostiam, ktoré mali s Ježišom. Aj táto epizóda sa stala po nezabudnuteľnom dni s Ježišom v službe. Väčšina z učeníkov bola skúsenými rybármi, ktorí poznali toto jazero a mali skúsenosť s búrkami. Preto sa dá predpokladať, že muselo ísť o takú búrku, pri ktorej sa hodila každá ruka. Výčitka, ktorú robia apoštoli Ježišovi, mohla znamenať: Prečo nechytíš veslo? Prečo nám nepomôžeš? Ježiš vstáva, ale nechytá sa vesla. Upokojuje búrku. Učeníci sú ohromení. Hľadali ľudskú pomoc. No bola im zjavená božská autorita. Dostali lekciu, pri ktorej mohli pochopiť, že ich skutočným problémom nie je búrka vonku, ale búrka pochybností a nevery vnútri ich sŕdc. Ježiš nepokarhal učeníkov za nedostatok viery v ich neschopnosti upokojiť búrku. Skôr šlo o jeho napomenutie, že ešte nechápu, kým je. Bez tohto vedomia by ich životy boli ohrozované búrkami, ktoré nevyhnutne budú prichádzať. Ostanú zmietaní neistotami a nestáli.
Tak je to aj v našom živote. Okolo nás môžu zúriť búrky života, ale tie nepredstavujú to najvážnejšie nebezpečenstvo. Ťažkosti a výzvy života si môžu nárokovať na našu pozornosť. Ale to, čo sa deje vo vnútri, môže predstavovať oveľa väčšiu hrozbu pre naše životy.
V takých chvíľach potrebujeme vnímať moc Božej lásky, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. Je našou jedinou nádejou na upokojenie búrky pochybností, ktoré môžu ochromiť náš život. V takýchto chvíľach potrebujeme mať vo veciach jasno – totiž, že po našom boku je vševediaci, všemohúci a milujúci Boh. Nepotrebujeme väčšiu vieru, ale byť ľuďmi s malou vierou vo veľkého Boha.
Prísľub dnešného evanjelia je Božia prítomnosť v udalostiach nášho života. Nič viac, nič menej. Uprostred búrky bude Boh s nami. Nemusíme podliehať panike, aj keď sa situácia môže javiť ako pochmúrna. No Stvoriteľ sveta, Pán histórie, verný Boh je v lodke nášho života spolu s nami. To je prísľub. Nesľubuje, že sa mraky v okamihu rozptýlia. Nedáva lacný prísľub zaručeného úspechu, prípadne života bez problémov. Na prvý pohľad to neznie, akoby bol daný prísľub taký veľký. Možno nie. No Noema to dostalo cez búrku. Židov cez púšť. Máriu cez krušné chvále tehotenstva a Ježiša vedomie o Otcovi cez úspešné zavŕšenie diela vykúpenia. Vedomie o mocnom Bohu po našom boku bude postačujúce aj pre nás, aby sme ustáli búrky nášho života. Amen.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
