Evanjelium:
„Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,38-42)
Podcast:
Zamyslenie:
Milí priatelia, evanjelium dnešnej nedele prináša jedno z najznámejších podobenstiev, ktoré Ježiš vypovedal a ktorými učil svojich učeníkov. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Podobenstvo o milosrdenstve, záujme, ochrane, obete, podobenstvo záujmu o druhého a podobenstvo lásky bez predsudkov.
Ono však začína ináč, úplne ináč, ako končí. Hneď na začiatku prichádza znalec zákona – aby Ježiša pokúšal. Nie aby sa od neho učil, ale aby ho podchytil v slove. Pýta sa: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ V jeho hlase a srdci nie je túžba po pravde, ale snaha o skúšku. I tak ho Ježiš neodmieta. Obracia na k nemu protiotázkou: „Čo je napísané v Zákone?“ Znalec zákona odpovedá správne – láska k Bohu a k blížnemu. Ale Ježišovo chápanie blížneho a lásky k nemu je úplne iné, ako chápanie znalca zákona. Čo znamená „blížny“, kto je to?
Ježiš teda hovorí príbeh o človeku, ktorý zostupuje z Jeruzalema do Jericha po nebezpečnej ceste. Padne do rúk zbojníkov, ktorí ho nechajú polomŕtveho len tak. Následne prichádzajú traja mužovia, nie Traja králi, ale kňaz, levita a Samaritán. Prví dvaja sa mali zachovať ako hrdinovia, nábožní ľudia, ktorí vedia, že láska bez skutkov je mŕtva. No idú ďalej. Oni síce vidia, ale vlastne nevidia. Oči otvorené, srdce zatvorené. Báli sa poškvrnenia? Ale nie je život viac? Mali svoje plány? Ale čo tak naplniť Boží plán? Boli plní neochoty. Ale čo tak prekonať sa a urobiť niečo skutočne dobré a potrebné. Odišli.
Vtedy prichádza Samaritán – niekto, koho by Židia odmietli. A ten má nie len oči, ale i srdce na mieste. On sa pristaví. Keď Ježiš opisuje jeho pozastavenie sa, evanjelista zapisuje jeho slová: „Bolo mu ho ľúto.“ Presne tie isté slová, ktoré používa Kristus! Tu začína skutočná láska, ktorá neostáva len pri citoch. Samaritán skutočne koná. Obväzuje rany, obetuje čas, vynakladá peniaze, venuje svoju starostlivosť. Nezaujíma ho, kto je ten zranený – či je bohatý alebo chudobný, Žid alebo pohan. Vidí človeka v núdzi a vie, čo je jeho povinnosťou.
A toto je kľúč k pochopeniu dnešného evanjelia – byť blížnym nie je o tom, kto mi je blízky, ale komu sa ja rozhodnem byť blízky. Nie je to definícia, poučka, ale spôsob života. Nie je to otázka, koho milovať, ale či som ochotný milovať každého. Aj iného, ako som ja.
V závere evanjelia Ježiš hovorí znalcovi zákona priamo, jasne a mocne: „Choď a rob aj ty podobne!“ Nie je to len výzva, je to prikázanie. Láska k Bohu sa prejavuje v láske k človeku. Nestačí vedieť, čo je správne. Nestačí rozumieť Písmu. Nestačí poznať zákon. Je potrebné konať. Riskovať. Zastaviť sa. Znížiť sa k zranenému. Obetovať pohodlie. Je potrebné milovať. Teda, naplniť Zákon, príkaz, Písmo, uviesť prikázanie lásky do života.
Máme možnosť, žiaľ, denne sa stretávať s ľuďmi, ktorí sú ranení. Nie vždy len telesne, ale mnoho krát vnútorne. Ide o našich blízkych, i neznámych ľudí. O osamelých, odmietnutých, smutných, zlomených. Niekedy sa nám zdajú cudzí, vzdialení, „nepatria do nášho sveta“. Ale Ježiš nám dnes hovorí: „Choď a rob aj ty podobne!“ Byť Samaritánom znamená totiž prekročiť hranice predsudkov, náboženstva, kultúry či komfortu. Preto nestačí len kdesi pekne hovoriť, mať krásne reči plné prázdnych sľubov, ale tak ako podľa ovocia poznáme strom, tak podľa lásky, či nelásky, poznáme človeka.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
