Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA PONDELOK 12. TÝŽDŇA
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš povedal svojim učeníkom:
Nesúďte, aby ste neboli súdení.
Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?
Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ – a ty máš v oku brvno?!
Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.
(Mt 7, 1-5)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnešné Ježišove slová sú veľmi priame a zároveň veľmi aktuálne. Žijeme vo svete, kde sa hodnotí neustále. Ľudia posudzujú vzhľad, názory, chyby, minulosť aj zlyhania druhých. Niekedy stačí pár sekúnd na internete a človek nájde množstvo odsudzovania, výsmechu a tvrdých slov.

A práve do toho zaznieva Ježišovo:
„Nesúďte, aby ste neboli súdení.“

Tieto slová však neznamenajú, že kresťan má zatvárať oči pred zlom alebo že nemá rozlišovať dobro od zla. Sám Ježiš nás učí napomínať brata, keď zablúdi. Aj apoštoli vedeli pomenovať hriech pravým menom. Rozdiel je však v tom, ako človek druhého napomína a s akým srdcom to robí.

Svätý Ján Zlatoústy povedal krásnu myšlienku:
„Ježiš nám nezakazuje naprávať hriešnika, ale zakazuje robiť to ako nepriateľ túžiaci po pomste. Máme konať ako lekár, ktorý chce uzdraviť.“

A práve to je podstata dnešného evanjelia. Nie odsúdiť, ale pomôcť uzdraviť. Nie ponížiť, ale priviesť k pravde.

Je veľmi jednoduché vidieť chyby druhých. Niekedy ich vidíme až príliš ostro. Ale Ježiš používa silný obraz: človek si všimne smietku v oku druhého, no nevšimne si brvno vo vlastnom oku.

To je obraz našej slepoty. Často bývame prísni na druhých a veľmi zhovievaví k sebe. Druhého človeka vieme rýchlo označiť, zaradiť alebo odsúdiť, ale svoje vlastné chyby si ospravedlňujeme okolnosťami, únavou alebo povahou.

Svätý Augustín hovorí, že keď vidíme hriech druhého človeka, mali by sme si najprv spomenúť na vlastnú slabosť. Lebo človek, ktorý pozná svoje pády, býva pokornejší a milosrdnejší.

A to je veľmi dôležité. Pokora neznamená myslieť si o sebe, že sme bezcenní. Pokora znamená vedieť, že aj ja potrebujem Božie milosrdenstvo.

Niekedy človek súdi druhých práve preto, aby zakryl svoje vlastné prázdno. Odsudzovanie mu dáva pocit nadradenosti. Ale Ježiš ukazuje inú cestu — cestu pravdy spojenej s láskou.

Pápež František povedal:
„Človeka nemožno naprávať bez lásky a bez milosrdenstva. Láska je ako anestézia, ktorá pomáha prijať liečenie a prijať aj napomenutie.“

To je nádherný obraz. Bez lásky sa aj pravda môže stať zbraňou. Ale keď človek cíti, že je milovaný, dokáže prijať aj náročné slová.

Dnešné evanjelium nás preto pozýva k veľkej vnútornej práci. Skôr než budeme hovoriť o chybách druhých, máme sa pýtať:
Aké je moje vlastné srdce?
Nie som tvrdý tam, kde Boh zostáva trpezlivý?
Nežijem aj ja z Božieho odpustenia každý deň?

Ježiš nás dnes učí, že kresťan nemá byť človekom rýchlych súdov, ale človekom milosrdenstva a pravdy. Človekom, ktorý vie pomenovať zlo, ale nikdy nezabudne, že aj on sám potrebuje Božiu milosť.

A práve preto Ježiš pripomína:
„Akou mierou meriate vy, takou sa nameria aj vám.“

To nie je hrozba. To je pozvanie, aby sme sa naučili pozerať na ľudí Božími očami — s pravdou, ale aj s láskou.

Myšlienky k dnešnému evanjeliu:

  • Svätý Augustín povedal: „Ľudia, ktorí stratili nádej, venujú tým menej pozornosti svojim vlastným hriechom, čím viac sa zaujímajú o hriechy druhých. Hľadajú príležitosť druhého roztrhať, nie napraviť.“
  • Pápež František sa vyjadril: „Človeka nemožno naprávať bez lásky a bez milosrdenstva. Láska je ako anestézia, ktorá pomáha prijať liečenie a prijať aj napomenutie.“
  • V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: „Ovocím lásky je radosť, pokoj a milosrdenstvo; láska vyžaduje dobročinnosť a bratské napomínanie; je dobroprajnosťou; podporuje vzájomnosť, zostáva nezištná a veľkodušná; je priateľstvom a spoločenstvom.“ (KKC 1829)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Text: P. Pavol Baláž SVD, misijný sekretár Publikované dňa: 22. júna 2026

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Podporte misie

Každý dar prináša nádej.

Dar na misie
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu