ZAMYSLENIE
NA SPOMIENKU NAJSVÄTEJŠIEHO MENA JEŽIŠ

Evanjelium:

Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. (Lk 2, 21-24)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes, ponorení do vianočného cyklu, slávime Najsvätejšie meno Ježiš. Úcta tohto svätého mena vznikla v štrnástom storočí. Svätý Bernardín zo Sieny a jeho učeníci rozšírili túto úctu: sv. Bernardín povedal: „Toto je najsvätejšie meno, ktoré si želali patriarchovia, na ktoré sa čakalo s úzkosťou, o ktoré sa prosilo so stonaním, ktoré sa privolávalo so vzdychmi, ktoré sa vyžadovalo so slzami, ktoré sa dávalo, keď prišla plnosť milosti.“

Po rôznych liturgických situáciách svätý Ján Pavol II. obnovil toto slávenie v Rímskom misáli. Práve v tento deň slávia jezuiti titul svojej „Spoločnosti Ježišovej.“

Je správne, aby sa ľudia – anjeli a ľudia, teda duchovné bytosti – odlišovali vo svojej jedinečnosti vlastným menom. Ale Boží prípad je zvláštny: správne neexistuje meno, ktoré by sa k nemu hodilo. On je pre svoju nekonečnú dokonalosť nad všetkými vecami a nad nami všetkými, je nad všetkými menami (porov. Flp 2, 9), je Nevyjadriteľný, je Nepoškvrnený… Avšak pre svoje nekonečné Milosrdenstvo sa priklonil k človeku a dokonca prijal, aby si dal „vlastné meno.“

 Prvé zjavenie jeho mena sa uskutočnilo na púšti, keď sa ho Mojžiš opýtal: „Keď sa ma spýtajú: “Ako sa voláš?”, čo im mám povedať?“ Ja som, kto som“ (Ex 3, 13 – 14). Kým my niekedy musíme povedať, že “som muž”, “som žena”… (musíme v mnohých ohľadoch špecifikovať, čím sme), Boh – namiesto toho – jednoducho “JE”. Preto by sme mohli povedať, že “som, kto som” je filozofické pomenovanie, ktoré sa istým spôsobom prispôsobuje Bohu.

Boh Syn sa však vo svojej veľkorysej blahosklonnosti vtelil, aby nás spasil: Je dokonalý Boh a dokonalý človek. A ako takému mu rodičia “dali meno Ježiš” (Lk 2, 21). “Ješua” znamená “Boh je spása”. Tu ide o meno – Najsvätejšie meno Ježiš -, ktoré si zasluhuje všetku úctu a úplný rešpekt. Naznačuje to druhé prikázanie Božieho zákona… A to nás učil aj sám Ježiš: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno… .“

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.