ZAMYSLENIE
NA ŠTVRTOK 24. TÝŽDŇA V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ Lk 7,36-50

Podcast:

Zamyslenie:

Dnešné evanjelium nám predstavuje zvláštny obraz: pri jednom stole sa stretáva Ježiš, farizej Šimon a žena, o ktorej všetci vedia, že je hriešnica. Šimon má Ježiša vo svojom dome, ale táto žena sa mu v skutočnosti dostáva oveľa bližšie. Prichádza k jeho nohám, plače, slzami mu ich zmáča, utiera vlasmi, bozkáva ich a natiera voňavým olejom. Šimon sa na ňu pozerá a vidí iba jej minulosť. Vidí jej hriech, jej povesť, to, čím sa previnila. Preto je veľmi silná Ježišova otázka: „Vidíš túto ženu?“ (Lk 7, 44). Šimon ju totiž vidí očami, ale nevidí ju srdcom. Vidí hriešnicu, Kristus vidí človeka, ktorý túži po odpustení.

Pripomína mi to príbeh o starom obraze, ktorý našli na povale. Bol zaprášený, poškodený a majiteľ ho chcel vyhodiť. Keď ho však uvidel reštaurátor, povedal: „Vy vidíte špinu, ja pod ňou vidím obraz.“ A začal ho postupne obnovovať. Presne tak sa na človeka pozerá Boh. Nehovorí, že hriech nie je dôležitý, ale nikdy nás nestotožní iba s naším hriechom. Pod všetkými našimi pádmi stále vidí človeka stvoreného na svoj obraz.

Ježiš preto Šimonovi rozpráva podobenstvo o dvoch dlžníkoch. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat, ale ani jeden nemal z čoho zaplatiť. Veriteľ teda odpustil obom. Práve v tom je jadro evanjelia: pred Bohom nie sme ľudia, ktorí si dokážu sami zaplatiť svoj dlh. Žijeme z milosti. Rozdiel medzi ženou a Šimonom je v tom, že ona svoj dlh pozná, zatiaľ čo Šimon si ešte myslí, že jeho dlh je malý. A preto žena miluje tak intenzívne. Ježiš hovorí: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ (Lk 7, 47). Neznamená to, že si žena láskou zaslúžila odpustenie. Práve naopak: jej láska je odpoveďou na milosrdenstvo, ktoré prijala. Kto zakúsi odpustenie, ten začína milovať.

Možno teda v tej miestnosti nie je iba jedna hriešna osoba. Sú tam dvaja ľudia, ktorí potrebujú milosrdenstvo. Jedna žena si to uvedomuje a plače pri Ježišových nohách. Šimon si to ešte neuvedomuje a v duchu posudzuje druhého. A práve to je nebezpečenstvo aj pre veriaceho človeka: môžeme byť blízko Krista, môžeme ho mať obrazne povedané vo svojom dome, a predsa zabudnúť, že aj my sami žijeme z odpustenia.

Ježiš nakoniec žene povie: „Tvoje hriechy sú odpustené“ a potom: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7, 48. 50). Žena prišla s minulosťou, ktorú už nemohla zmeniť, ale odchádza s novou budúcnosťou. To je moc Božieho milosrdenstva. Boh nezmení to, čo sa stalo, ale môže zmeniť to, čo s našou minulosťou urobíme. Aj miesto hanby sa môže stať miestom milosti.

A tak nám dnes Kristus kladie tú istú otázku ako Šimonovi: „Vidíš túto ženu?“ A možno zároveň: Vidíš aj seba? Vidíš, koľko ti bolo odpustené? Pretože človek, ktorý si uvedomí, z akého milosrdenstva žije, prestáva byť tvrdým sudcom druhých a začína viac milovať. Práve preto je posledným slovom dnešného evanjelia pokoj: „Choď v pokoji!“

Modlitba:

Pane Ježišu, ďakujem Ti za Tvoje milosrdenstvo a za to, že ma nevidíš iba cez moje chyby a hriechy, ale pozeráš sa na mňa s láskou. Daj mi pokorné srdce, aby som si uvedomoval, koľko mi bolo odpustené, a aby som preto nesúdil druhých, ale prijímal ich s milosrdenstvom. Nauč ma viac milovať, úprimne ľutovať svoje pády a s dôverou sa k Tebe vždy vracať. Daj mi pokoj, ktorý pramení z vedomia, že som Tebou prijatý a milovaný. Amen.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.