Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu misií 2018

Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu misií 2018

Spoločne s mladými ľuďmi prinášajme všetkým evanjelium

Drahí mladí, rád by som sa s vami zamyslel nad poslaním, ktorým nás poveril Ježiš. Keď sa obraciam na vás, chcem osloviť všetkých kresťanov, ktorí v cirkvi prežívajú dobrodružstvo svojho bytia ako Božie deti. K tomu, aby som sa všetkým prihovoril prostredníctvom tohto rozhovoru s vami, ma povzbudzuje istota, že pokiaľ sa kresťanská viera otvára poslaniu, ktoré nám Kristus zveruje, stále zostáva mladá. „Misia upevňuje vieru“ (Redemptoris missio, č. 2), napísal svätý Ján Pavol II. – pápež, ktorý veľmi miloval mladých a veľmi mu na nich záležalo.

Synoda, ktorú budeme sláviť v októbri tohto roku v Ríme, mesiaci venovanom misiám, je pre nás príležitosťou lepšie a vo svetle viery pochopiť to, čo chce Pán Ježiš povedať vám, mladým,   a vašim prostredníctvom aj všetkým kresťanským spoločenstvám.

 

Život je poslanie Každý muž a každá žena sú poslaním, a to je tiež dôvod, prečo žijeme na tejto zemi. Byť priťahovaný a byť poslaný: tieto dve hnutia nášho srdca, a zvlášť srdca, ktoré je  mladé vekom, sú vnútornou silou lásky, ktoré v sebe skrývajú prísľub budúcnosti a posúvajú  nás dopredu. Mladí viac než ktokoľvek iný vnímajú, ako ich život prekvapuje a ako ich priťahuje. Radostne prežívať svoju zodpovednosť za svet je veľkou výzvou. Poznám dobré svetlé aj temné stránky toho, keď je človek mladý, a keď si spomeniem na vlastnú mladosť a na svoju rodinu, vybavujem si, aká silná bola vo mne nádej v lepšiu budúcnosť. Skutočnosť, že sme sa na tomto svete ocitli nie z vlastného rozhodnutia, nás vedie k úvahe o iniciatíve, ktorá nás predchádza a z ktorej sa naše bytie odvodzuje. Každý z nás je povolaný zamyslieť sa nad touto skutočnosťou: „Ja som poslaním na tejto zemi, a preto som na tomto svete“ (Evangelii gaudium, č. 273).

 

Hlásame vám Ježiša Krista Ohlasovaním toho, čo dostala zadarmo (porov. Mt 10,8; Sk 3,6), sa Cirkev môže s vami, mladí ľudia, deliť o cestu a pravdu, ktoré odhaľujú zmysel nášho života na tejto zemi. Ježiš Kristus, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych, sa ponúka našej slobode a podnecuje nás, aby sme tento pravý a plný zmysel hľadali, objavovali a hlásali. Drahí mladí, nebojte sa Krista a jeho Cirkvi! Nachádza sa v nich poklad, ktorý nás napĺňa radosťou a životom. Môžem vám to potvrdiť z vlastnej skúsenosti: vďaka viere som našiel pevný základ svojich snov aj silu ich uskutočniť. Videl som, aké veľké utrpenie, veľká bieda poznamenávajú tvár toľkých bratov a sestier. Avšak, pre tých, ktorí zostávajú s Ježišom, zlo je podnetom k väčšej láske. Mnohí muži a ženy aj mnohí mladí sa veľkodušne ponúkli z lásky k evanjeliu do služby svojim bratom, niekedy aj za cenu vlastného mučeníctva. Ježišov kríž nám dáva poznať Božiu logiku sebaobetovania (porov. 1 Kor 1,17-25) ako spôsob, ako ohlasovať evanjelium za život sveta (porov. Jn 3,16). Tí, ktorí zahoria Kristovou láskou, plameň ich postupne stravuje, a tým, ktorých milujeme, pomáha rásť, osvecuje ich a roznecuje v láske (porov. 2 Kor 5,14). Podľa príkladu svätých, ktorí nám odhaľujú široké Božie obzory, vás pozývam, aby ste si vo všetkých okolnostiach kládli otázku: „Čo by na mojom mieste robil Kristus?“ Odovzdávať vieru až na kraj zeme Tiež vy, mladí, ste sa krstom stali živými členmi Cirkvi, a tak máme spoločné poslanie ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom. Stojíte na prahu života. Ak rastieme v milosti viery, ktorú nám sprostredkúvajú sviatosti Cirkvi, vťahuje nás to do prúdu generácie svedkov, kde múdrosť skúsenejších slúži ako svedectvo a povzbudenie tým, ktorým sa otvára budúcnosť. A sviežosť mladých sa premieňa na nadšenie a zdroj podpory a nádeje pre tých, ktorí sa už blížia ku koncu svojej cesty. V spolužití ľudí rôznych vekov, misijné poslanie Cirkvi buduje mosty medzi generáciami, kde viera v Boha a láska k blížnemu predstavujú zdroj hlbokej jednoty.Toto odovzdávanie viery, ktoré je srdcom misijného poslania Cirkvi, sa uskutočňuje „nákazlivosťou“ lásky, v ktorej radosť a nadšenie sú prejavom toho, že človek našiel nový zmysel a plnosť svojho života. Šírenie príťažlivej viery si vyžaduje srdcia, ktoré sa otvárajú láske a nechajú sa ňou zväčšovať. Láske nie je možné klásť obmedzenia, pretože je silnejšia ako smrť (porov. Pies 8,6). A toto šírenie plodí stretnutie, svedectvo a ohlasovanie; rodí milosrdnú lásku podnecovanú zdieľaním sa s tými, ktorí sú viere vzdialení, je im ľahostajná alebo sa k nej dokonca stavajú nepriateľsky. Ľudské, kultúrne a náboženské prostredie, ktorému je Ježišovo evanjelium a sviatostná prítomnosť Cirkvi stále ešte cudzia, predstavuje najvzdialenejšie periférie, ten „koniec zeme“, kam sú Ježišovi učeníci-misionári už od prvej Veľkej noci posielaní s istotou, že ich Pán je stále s nimi (porov. Mt 28,20; Sk 1,8). Hovorí sa tomu missio adgentes. Tou najopustenejšou perifériou zo všetkých je miesto, kde ľudstvo potrebujúce Krista zostáva k viere nevšímavé, alebo sa dokonca k plnosti života v Bohu stavia nepriateľsky. Akákoľvek bieda hmotná či duchovná, akákoľvek diskriminácia našich bratov a sestier je vždy dôsledkom odmietania Boha a jeho lásky. Všetky končiny zeme sú dnes pre vás, drahí mladí, pomerne blízke a vždy sa do nich dá ľahko „navigovať“. Digitálny svet, sociálne siete, ktoré nás napadajú a prekračujú, rušia hranice, odstraňujú limity a vzdialenosti, znižujú rozdiely. Všetko sa zdá byť na dosah ruky , tak blízke a bezprostredné. A predsa sa ľahko môže stať, že bez daru nasadenie vlastného života budeme mať nespočetne veľa kontaktov, ale nikdy sa nezapojíme do pravého životného spoločenstva. Zapojenie sa do misijného poslania až po samý kraj zeme od nás vyžaduje, aby sme sa odovzdali celkom v tom povolaní, ktoré sa nám dal Ten, ktorý sa rozhodol poslať nás na túto zem (porov. Lk 9,23-25). Trúfam si povedať, že pre mladého muža alebo ženu, ktorí chcú nasledovať Krista, je najdôležitejšia hľadať a objavovať svoje povolanie a zostať v ňom verný.

 

Svedčiť o láske

Som vďačný všetkým cirkevným spoločenstvám, ktoré vám umožňujú prežívať osobné stretnutie s Kristom, ktorý je živý vo svojej Cirkvi: farnostiam, združeniam, hnutiam, rehoľným spoločenstvám a najrôznejším formám misijnej služby. Mnohí mladí objavujú v misijnom dobrovoľníctve spôsob služby tým „najposlednejším“ bratom a sestrám (porov. Mt 25,40), podporujú ľudskú dôstojnosť, vydávajú radostné svedectvo lásky a z toho, že sú kresťanmi. Tieto skúsenosti cirkvi zaručujú, že výchova mladého človeka sa nezameriava len na prípravu pre úspešné zvládnutie zvolenej profesie, ale aj na rozvoj Bohom zverených darov a starostlivosti o nich, aby tak človek mohol lepšie slúžiť ostatným. Tieto chvályhodné formy dočasné misijnej služby sú plodným začiatkom, a pri rozlišovaní povolania vám môžu pomôcť k rozhodnutiu  darovať sa celkom ako misionár. Pápežské misijné diela sa zrodili v srdciach mladých, aby podporovali ohlasovanie evanjelia všetkým ľuďom, a tak prispievali k ľudskému a kultúrnemu rastu všetkých, ktorí majú smäd po pravde. Modlitby aj hmotná pomoc, ktoré ľudia štedro darujú a PMD prerozdeľujú, Svätej stolici pomáhajú zabezpečiť, že každý, komu sa dostáva pomoci v osobných potrebách, môžu zároveň vo svojom každodennom živote svedčiť o evanjeliu. Nikto nie je tak chudobný, aby nemohol dať to, čo má, ale ešte skôr to, čím je. Rád zopakujem slová povzbudenia, ktoré som adresoval mladým v Čile: „Nikdy si nemysli, že nemáš čo ponúknuť, alebo že ťa nikto nepotrebuje. Potrebuje ťa veľa ľudí, mysli na to! Každý z vás nech si v srdci hovorí: Potrebuje ma veľa ľudí „(Stretnutie s mládežou, Maipú 17. januára 2018). Drahí mladí, tohtoročný misijné mesiac október, kedy budeme oslavovať synodu venovanú práve vám, bude pre nás ďalšou príležitosťou, kedy sa môžeme stať učeníkmi-misionármi, ľuďmi stále vášnivejšie oddanými Ježišovi a jeho poslaniu až po najvzdialenejší kúsok zeme. Máriu, Kráľovnú apoštolov, svätého Františka Xaverského a svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša aj blahoslaveného Paola Mannu prosím, aby sa za nás všetkých prihovárali a stále nás sprevádzali.

 

Vatikán 20. mája 2018, slávnosť Zoslania Ducha Svätého

FRANTIŠEK