Obnova – Renew
Zoznam duchovných obnov:
Advent 2015
Obnova
jubilejný rok milosrdenstva 2015-2016
„Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi“ (Jer 33,26)
1. stretnutie
Boh sa približuje, lebo vidí utrpenie a túži vyslobodiť
Ex 3,1-12
Text Písma
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“
Zamyslenie
Začíname obdobie prípravy na príchod Ježiša Krista. Ako každá iná príprava, aj táto je sprevádzaná očakávaniami, aké to bude stretnutie. Výsledok závisí vo veľkej miere od toho, ako využijeme obdobie prípravy. Pomoc nám ponúka Božie slovo upriamujúce našu pozornosť na dôležité skutočnosti.
Dnes nám hovorí, že už pred narodením Ježiša Krista Boh mnoho ráz zasahoval do života ľudí. Prichádzal, aby zachraňoval tých, ktorí boli v núdzi alebo v nebezpečenstve. Konkrétny príklad nám ponúka text z knihy Exodus opisujúci zjavenie sa Boha Mojžišovi. Boh vie o utrpení svojho ľudu a chce zasiahnuť v jeho prospech. Vyberá si Mojžiša, aby pripravil ľud na jeho príchod a na zjavenie Božej moci, ktoré povedie k vyslobodeniu Jakubových potomkov z otroctva a k ich vyvedeniu z Egypta na slobodu. Zjavením sa Mojžišovi Boh uvádza udalosti do pohybu.
Jakub a jeho deti s rodinami prišli do Egypta štyri storočia predtým, aby unikli hladu, ktorý v tej dobe zavládol v Kanaáne a v okolitých krajinách. Vtedy bol v Egypte druhým najvýznamnejším človekom po faraónovi Jozef, jeden z Jakubových synov, ktorý pripravil krajinu na obdobie hladu. Preto boli Jakub a jeho potomkovia pri príchode do Egypta privítaní s otvoreným náručím. Ale po čase sa ich postavenie zmenilo. Egypťania ich začali utláčať a nútili ich robiť otrocké práce. V tomto ťažkom položení Izraeliti volali k Bohu. On videl ich utrpenie a rozhodol sa zakročiť v ich prospech.
Tu si môžeme všimnúť dve dôležité skutočnosti. Jednou je spôsob ako sa Boh zjavuje a druhou koho si vybral, aby vyviedol Izraelitov z Egypta. Boh sa zjavuje v púšti, na mieste nevhodnom pre život. Hovorí z ohňa, ktorým horí tŕňový krík. Tŕnie je symbolom utrpenia a ťažkostí. Keď sa Boh zjavuje v púšti, ukazuje, že ako Pán života môže priniesť život aj tam, kde by inak bol nemožný. A keď oslovuje Mojžiša z horiaceho tŕňového kríka, predstavuje sa ako ten, kto vyslobodzuje z problémov a dáva silu prekonať utrpenie. Je Bohom, ktorý sa zaujíma o svoj ľud, vie o jeho utrpení a chce ho oslobodiť. V tomto sa prejavuje rozdiel medzi Bohom a človekom. Človek sa snaží vyhnúť „tŕňovým kríkom“ – krízam a problémom – lebo si je vedomý svojej slabosti. Naproti tomu Boh do nich vstupuje, aby ich vyriešil. A pozýva človeka, aby uskutočnil tento jeho zámer.
V tomto prípade si vyberá Mojžiša a posiela ho, aby vyviedol Izraelitov z Egypta. Je to zvláštna voľba. Mojžiša si adoptovala faraónova dcéra. Tak získal dobré postavenie v Egypte. Ale napriek tomu nezabudol na svoj hebrejský pôvod. Zaujímal sa o svoj ľud a chcel mu pomôcť. Keď videl ako egyptský dozorca bije Hebreja, zabil Egypťana. Na druhý deň bol svedkom sporu medzi dvoma Hebrejmi. Chcel zasiahnuť aj v tomto prípade, ale jeden z Hebrejov mu povedal: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu? Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ (Ex 2,14). Mojžišovo úsilie o nastolenie spravodlivosti sa tak stretlo s odmietnutím zo strany vlastného ľudu. A okrem toho Mojžišovi hrozila smrť za zabitie Egypťana. Preto utiekol do krajiny Madián. Tam si založil rodinu a stal sa z neho pastier oviec. Stratil dôveru v seba a svoje schopnosti. Ďaleko od Egypta a od svojho ľudu sa vzdal nádeje na zmenu osudu Izraelitov. V tichosti ubiehali roky jeho života, až pokým sa mu v púšti zjavil Boh a žiadal ho, aby uskutočnil jeho plán spásy; aby vyviedol Izraelitov z Egypta.
Mojžiš nie je nadšený touto výzvou. Možno si v duchu povedal: „Prečo ma oslovuje až teraz? Prečo mi nedal toto poslanie, keď som bol mladší a plný nadšenia, odhodlaný zaistiť Izraelitom spravodlivosť?“ Poučený svojím neúspechom, ktorý ho priviedol do krajiny Madián, hovorí Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?“ Na to mu Boh hovorí: „Ja budem s tebou…“ Mojžiš sa už nemá dopustiť chyby, akú urobil v minulosti, keď sa sám chcel stať mesiášom. Teraz mu Boh hovorí, že bude s ním. Mojžiš je tak vyzvaný, aby ukázal svoju vieru. Vieru, ktorá dáva istotu vo chvíli, keď človek stráca dôveru v seba samého; vieru, ktorá pozýva dôverovať Bohu viac ako sebe samému.
Aj náš advent je o príprave na príchod Boha, ktorý nás chce oslobodiť. Prichádza, lebo vie o našom utrpení a chce nás oslobodiť z toho najhoršieho otroctva, z otroctva hriechu. My sa potrebujeme pripraviť na tento príchod. Môžeme urobiť veľa vecí, ale najdôležitejšie je to, k čomu Boh vyzval Mojžiša: vydať sa na cestu k slobode nie sám; nie iba vlastnými silami, ale s Bohom a podporovaný jeho mocou. Možno sme sa už veľa ráz pokúšali oslobodiť, ale všetky naše úsilia zlyhali. Alebo túžime oslobodiť niekoho z našich blízkych, ale cítime sa bezmocní. Zvierajú nás putá našej slabosti a hriešnosti. Možno sme sa už vzdali nádeje, že sa niekedy staneme slobodnými podobne ako Mojžiš stratil nádej na vyslobodenie svojho ľudu z Egypta.
Ale tak, ako k nemu, aj k nám dnes prichádza Boh a pozýva nás vydať sa na cestu k slobode. Nie sami, ale s ním. Nie vo svojej sile, ale v moci živého Boha. Volá nás, aby sme dnes urobili prvý krok s ním. Krok v dôvere v Boha, ktorý vie o našom položení a ktorý nás chce oslobodiť. Ukážme, že mu dôverujeme viac ako sebe samým, že mu dôverujeme aj v situáciách, nad ktorými nemáme kontrolu a že prijímame jeho ponuku sprevádzať nás na našej ceste k slobode.
Podnety na osobné uvažovanie
- Aké súčasné problémy (osobné, rodinné, spoločenské) podnecujú volanie k Bohu o pomoc?
- Spomínam si na nejaké situácie, keď Boh zasiahol do môjho života a ukázal mi, že mu môžem dôverovať viac ako sebe samému?
- Je v mojom živote „tŕňový krík“, z ktorého hovorí ku mne Boh a pozýva ma vydať sa na cestu k môjmu oslobodeniu alebo ma posiela k niekomu, koho chce oslobodiť prostredníctvom mňa?
- Dokážem sa v ťažkostiach obrátiť s plnou dôverou na Boha, alebo sa viac spolieham na ľudí, prípadne na seba samého?
Text pripravil : P. Emil Králik SVD
2. stretnutie
Boh sa vo svojej náklonnosti nedokáže vzdať svojho ľudu
Oz 11,1-11
Text Písma
Keď bol Izrael mladý, miloval som ho
a z Egypta som povolal svojho syna.
Volali ich, lenže odchádzali od nich,
obetovali bálom a modlám pálili kadidlo.
A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená,
no nezbadali, že ich opatrujem.
Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky;
bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca,
a skláňal som sa k nemu chovať ho.
Nevráti sa do egyptskej krajiny, lež Asýr bude jeho kráľom,
lebo sa nechceli obrátiť.
Meč sa rozbehne po jeho mestách, vynivočí jeho vyberaných
a pre ich zámery ich strávi.
Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa;
volajú ho na výšinu, no pritom ho nedvíhajú.
Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael,
ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu?
Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.
Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim,
veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba;
a nevojdem do mesta.
Nech idú za Pánom; bude volať ako lev;
až on bude volať, s triaškou pribehnú synovia od západu.
Pribehnú ako vták z Egypta a ako holub z asýrskej krajiny
a ubytujem ich v ich domoch – hovorí Pán.
Zamyslenie
Prorok Ozeáš zazlieva Božiemu ľudu „stratu pamäte“. Vyvolený ľud tak často zabúda na svoje vyvolenie, na Božie dobrodenia, na svoje povolanie k svätosti, na vyslobodenie z Egypta. Zabúda, preto neďakuje. Dôsledkom tejto „straty pamäte“ je vyhľadávanie nových „pánov“, ktorým ľud začína slúžiť a klaňať sa im (Baal). A tak sa ľud sám uberá do nového duchovného a morálneho otroctva, ktoré onedlho nájde svoje zviditeľnenie v politickom, kultúrnom a náboženskom otroctve (Babylon). Boh však ostáva verný a milosrdne ochotný vždy odpúšťať. Na neveru ľudu neodpovedá Svojou neverou. Veď on je „Boh, a nie človek“ (Oz 11,9). A ľud, hoci je hriešny a neverný, je predsa Jeho ľudom, Jeho „manželkou“ a nikdy neprestane ňou byť. Boh sa jej nikdy nevzdá, ani vtedy, keď sa ona rozhodne vzdať sa Jeho.
Tento Boží prístup sa aplikuje aj na nový Boží ľud, Cirkev, ktorej sa Kristus, Boh nikdy nevzdá, ani ju neopustí, lebo je to Jeho Cirkev, Jeho „manželka“. Je to vážna výzva pre tých kresťanov, ktorí sa rozhodli opustiť Cirkev kvôli hriechom a škandálom, ktoré sú v nej prítomné. Oni zabudli na to, čia je Cirkev „manželka“, kto sa s ňou „oženil“ a kto ju miluje a prebýva v nej aj vtedy, keď je hriešna!
Tento Boží prístup sa však vzťahuje aj na každého jednotlivca, na každého z nás, kresťanov, ktorí preskakujeme z jedného otroctva do druhého, zabúdajúc na Stvoriteľa a Vykupiteľa. Ja sa Ho dokážem vzdať, ale On sa ma nikdy nevzdá. On je milosrdný, on je samé Milosrdenstvo.
Boh dáva príklad Svojej milosrdnej lásky k hriešnikom aj pre naše medziľudské vzťahy. Ani človek by sa nemal vzdať hriešneho blížneho, najmä v manželstve a rodine.
Podnety na osobné uvažovanie
- „Z Egypta som povolal svojho syna“ (11,1). Odkiaľ Boh povolal mňa, z akého „Egypta“, z akého otroctva: k životu, k svätosti, slobode… Od čoho ma v živote oslobodil a koľkokrát?
- „Nezbadali, že ich opatrujem“ (11,3). Uvedomujem si, že ma Boh vo svojom milosrdenstve opatruje, udržiava pri živote, zahŕňa dobrodeniami, ktoré si nezaslúžim? Vidím v tom jeho milosrdenstvo voči mne a zvyknem Mu ďakovať?
- „Veď ja som Boh, a nie človek“ (11,9). Nasledujem Boha, ktorý tlmí svoj spravodlivý hnev, alebo skôr človeka, ktorý často spravodlivo a ešte častejšie kruto odpláca druhému zlom za zlo?
- „Bude volať… a oni pribehnú“ (11,10). Bežím k Bohu, keď ma volá – k manželstvu, kňazstvu, zasvätenému životu, obráteniu, pokániu, k dobrému skutku, k veľkorysosti a odpúšťaniu, milosrdenstvu…?
Text pripravil : Ján Kušnír, SVD
3. stretnutie
Modlitba nesená dôverou v Božie zľutovanie
Ž 86
Text Písma
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu,
veď k tebe dvíham svoju dušu.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý
veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu,
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
V deň svojho súženia volám k tebe,
lebo ty ma vyslyšíš.
Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane,
a nič sa nevyrovná tvojim dielam.
Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe
a budú sa ti klaňať, Pane,
a tvoje meno oslavovať.
Lebo si veľký a robíš zázraky,
iba ty si Boh.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté
a malo bázeň pred tvojím menom.
Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj,
a tvoje meno oslavovať naveky;
veď si bol ku mne veľmi milostivý
a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.
Bože, pyšní povstali proti mne
a tlupa násilníkov mi čiahala na život;
nechceli ťa mať pred očami.
No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,
zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;
daj silu svojmu služobníkovi,
zachráň syna svojej služobnice.
Nech som dôkazom tvojej dobroty,
aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil.
Zamyslenie
Kto je ten chudobný a biedny služobník, čo s vrúcnosťou a naliehavosťou spieva tento žalm? V závere sa predstavuje Bohu slovami: Som „tvoj služobník“ a „syn tvojej služobnice“ (v. 16). Tento výraz sa používal okrem spevov na dvorných ceremóniách aj na označenie prideleného sluhu, ktorého hlava rodiny alebo rodu prijala za syna. V tomto svetle sa žalmista, ktorý sa označuje aj za „oddaného“ Pánovi (v. 2), cíti byť zviazaný s Bohom nielen putom poslušnosti, ale aj dôvernosti a spoločenstva. Preto je jeho prosba celá presýtená dôveryplnou odovzdanosťou a nádejou. K podobnej, ba ešte k väčšej dôvere, s akou môžeme pristúpiť pred Boží trón, sme pozvaní aj my. Nikdy nezabúdajme na to, že „veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi“ (porov. 1Jn 3,1).
Žalm začína naliehavou výzvou, ktorou sa modliaci obracia na Pána v dôvere v jeho lásku (porov. vv. 1-7). Vyjadruje istotu, že Pán je „Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný“ (v. 15; porov. Ez 34,6). Tieto opakované a presvedčivé svedectvá dôvery odhaľujú nedotknutú a čistú vieru, ktorá sa zveruje „Pánovi, ktorý je dobrý… a veľmi milostivý voči všetkým, čo ho vzývajú“ (Ž 86,5). Vyjadrená je tu odvážna nádej, že sa jedného dňa „všetky národy“ budú klaňať Bohu Izraela (v. 9).
Teda na perách verného vytryskne chvála milosrdného Boha, ktorý ho nenechá upadnúť do beznádeje a smrti, do zla a do hriechu (porov. v. 12-13; Ž 16,10-11). Verný je teda tento služobník Pánovi. Augustín ho však podľa prekladu latinského textu nazýva taktiež svätým (namiesto slova verný, oddaný). „Ochraňuj ma, lebo som svätý“ (v. 2). Vieme, že v skutočnosti je svätý len Kristus. Jednako však, uvažuje svätý Augustín, že aj kresťan môže aplikovať na seba tieto slová: „Som svätý, pretože ty si ma posvätil; pretože som prijal (tento titul), nie preto, že by som ho mal sám od seba; pretože ty si mi ho dal, nie preto, že by som si ho zaslúžil.“ Ba „nech povie každý kresťan, alebo lepšie nech to povie celé Kristovo telo, nech to všade volá, zatiaľ čo znáša súženia, rozličné pokušenia a nespočetné pohoršenia: ‚Ochraňuj moju dušu, lebo som svätý! Zachráň, môj Bože, svojho služobníka, ktorý dúfa v teba.‘ Hľa, tento svätý nie je pyšný, lebo dúfa v Pána“ (vol. II, Roma 1970, p. 1251).
Podnety na osobné uvažovanie
- „Ukáž mi, Pane, svoju cestu a budem kráčať v tvojej pravde. Daj, aby moje srdce bolo prosté a malo bázeň pred tvojím menom“ (v. 11). Krásna je táto prosba, aby sme poznali Božiu vôľu rovnako ako vzývanie, aby sme dostali ako dar „srdce prosté“, podobné srdcu dieťaťa, ktoré sa bez dvojakosti a vypočítavosti plne zveruje Otcovi, aby sa vydalo na cestu života. Ako pristupuješ vo svojej modlitbe k Božiemu trónu? Pristupuješ k Otcovi, ktorý ťa nazval svojím synom a dcérou s dôverou? Je tvoje srdce prosté? Je Boh prvým útočiskom ku ktorému sa utiekaš keď ťa niekto nahnevá, keď príde problém v rodine či v práci s kolegami? Túžiš v každodenných reáliách života hľadať Boha a jeho vôľu?
- V centre žalmu stúpa hymnus chvály, oplýva citmi vďačnosti a vyznaním viery v diela spásy, ktoré Boh ukazuje národom (porov. v. 8-13). Je aj tvoj život naplnený spevom chvály a vďaky? Spytuješ si okrem svedomia každý deň aj svoje vedomie? To znamená, hodnotíš udalosti dňa s vďakou a chválou na perách?
- Nik nám nemôže ponúknuť plnú slobodu – iba Pán, lebo od neho závisia všetci ako stvorenia a k nemu sa musíme obracať postojom poklony (porov. Ž 86, 9). Je tvoj život naplnený kultúrou úcty voči Bohu? Si slobodný v tomto postoji poklony? Si naplnený kultúrou úcty voči blížnemu a celému jeho stvoreniu?
- Vnímaš vo svojom srdci, že je sídlom Svätého Boha tak, ako to v komentári vyjadril Augustín? K čomu ťa privádza alebo má priviesť vedomie toho, že si v Kristovi svätým?
- Boh zjavuje vo vesmíre a v dejinách svoje obdivuhodné diela, ktoré dosvedčujú jeho absolútne panstvo (porov. v. 10). Je Ježiš Kristus Pánom tvojho života? Ktorú oblasť svojho života mu chceš v záverečnej modlitbe odovzdať, aby nad ňou panoval? Veríš v Boha všemohúceho, ktorý aj dnes robí zázraky a ktorý vyslobodzuje zo strachu, úzkosti, ktorý …?
Text pripravil : Milan Toman, SVD
4. stretnutie
Magnifikat – pohľad na dejiny spásy v perspektíve Božieho milosrdenstva
Lk 1,46-55
Text Písma
Mária hovorila:
Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
Zamyslenie
V prvých dvoch kapitolách Evanjelia podľa Lukáša pozornému čitateľovi neujde nápadná podobnosť medzi udalosťami dotýkajúcimi sa príchodu Jána Krstiteľa a tými, ktoré sa týkajú Ježiša. Najprv evanjelista približuje okolnosti zvestovania narodenia dieťaťa Zachariášovi a Alžbete, vzápätí zas upriamuje pohľad na zvestovanie narodenia Ježiša Márii. Je zrejmé, že za určitými podobnosťami sa ukrýva významný rozdiel: Ježiš ďaleko prevyšuje Jána, lebo je „Božím Synom“. Skutočnosť vychádza najavo už pri stretnutí dvoch žien v požehnanom stave, Márie a Alžbety, keď dieťa pod srdcom Márie pôsobí radosť dieťaťu Alžbety a ju samu napĺňa Boží Duch. Vzápätí po tom, čo Alžbeta vzdáva chválu Máriinej viere, tá prednáša chválospev vďaky, pomenovaný podľa latinského začiatku „Magnifikat“ („Magnificat anima mea Dominum…“ = „Velebí moja duša Pána…“).
Máriine slová sú hlboko zakorenené v Písme. Ak by sme podrobne prechádzali výrok za výrokom, našli by sme medzi riadkami Magnifikatu echo mnohých statí Starého zákona. Najväčšmi však Máriin chválospev pripomína slová Anny, ženy hlbokej viery, ktorá po dlhej neplodnosti dostala od Pána vytúženého syna Samuela. Keď ho – podľa svojho sľubu – privádza do chrámu, zvelebuje Boha plná radosti (porov. 1Sam 2,1-10), podobne ako Mária. Je to teda spev ženy, ktorá celý svoj život zoči-voči neistote budúcnosti postavila na dôvere Bohu.
Motívom dôvery je pohľad na Božiu moc a svätosť, ktoré sa prejavujú v dejinách spásy. Mária je ženou, ktorá nehľadí na skutočnosti naokolo povrchne. Ona o nich medituje, uchováva ich vo svojom srdci (porov. Lk 2,19.51). Vníma, že hoci v očiach sveta sa zdá, že majú navrch tí, čo majú postavenie a oplývajú bohatstvom, pred Bohom sú ich stoličky veľmi vratké. Boh má moc zosadiť ich z trónov namyslenosti a vyviesť ich na púšť hladu po skutočnom zmysle. Božia svätosť, ktorá v biblickom duchu označuje Božiu „odlišnosť“ od človeka a jeho ciest, sa ujíma tých, čo sú na okraji, tých, čo sú bezvýznamní a zaznávaní, tých, na ktorých „väčšina“ hľadí akosi „zhora“. Oni sú tí, čo sa otvárajú pre Boží zásah, očakávajú ho a dôverujú mu. Ich poníženosť je prejavom viery a ich hlad zas znakom túžby po Bohu. A Mária sa svojím postojom radí medzi týchto „maličkých“ a stáva sa akoby ich „hlasom“.
Božie konanie, ktoré prevracia naruby ľudské plány, pomenúva Mária slovami „spása“ a „milosrdenstvo“. V podstate sú si oba výrazy veľmi blízke. Milosrdenstvo patrí k najhlbšej povahe Boha. On je milosrdný, čiže pripravený ujať sa, zachrániť („spasiť“) všetkých tých, čo sa k nemu utiekajú s dôverou. Nielen tých „maličkých“, ale nepochybne i tých, ktorých pýcha a sebestačnosť od neho vzdialila, no sú pripravení rozpoznať svoj omyl a vrátiť sa k nemu. Podobne ako v podobenstve o márnotratnom synovi (porov. Lk 15,11-32) milosrdenstvo otca spočíva v ochote prijať oboch synov, toho, čo zablúdil vonku, i toho, čo blúdil vnútri. Boh nemôže byť iný ako milosrdný. Milosrdenstvo vyjadruje jeho vernosť vlastným prísľubom. Byť „neverný“ by sa protivilo podstate Boha. Boh je milosrdný, pretože je verný. Nielen v minulosti, ale i v prítomnosti a navždy. Posledné slovo Magnifikatu, „naveky“, je z gramatického hľadiska trochu „mimo“. Vyjadruje však hlbokú pravdu o tom, že Boh vo svojom milosrdenstve nikdy neprestane byť otvorený pre prijatie. A nie pre zásluhy, lež pre veľkosť svojej lásky, v ktorej sa ľudstvu raz navždy zaviazal neodvolateľným záväzkom.
Podnety na osobné uvažovanie
- Ako vnímam Božie pôsobenie vo svojej osobnej histórii? Kedy som zakúsil(a), že sa ma Boh ujal, že ma nasýtil, požehnal…? Vzdával(a) som mu za to vďaky ako Mária? Ak nie, skúsim Bohu poďakovať za jeho milosrdenstvo, ktorého sa mi dostáva.
- Viem dôverovať ako Mária, mať pred očami ako Boh vedie svoj ľud, a vložiť do jeho rúk aj okamihy, ktorých budúcnosť mi zostáva zatiaľ zahalená?
- Vnímam vo svojom okolí situácie, v ktorých by som mohol napodobniť Božie konanie v prospech zaznávaných, v prospech tých, ktorými iní pohŕdajú, vysmievajú sa im, posudzujú ich, alebo ich jednoducho ignorujú? Môžem sa o to pokúsiť.
Text pripravil : Marek Vaňuš, SVD
Pôst 2017
Obnova
Vo svetle Zjavenia
S Božím slovom k oslave 100. výročia fatimských zjavení
(1917-2017)
Úvod
Pôst
Téma stretnutí Obnovy na tento rok znie „Vo svetle Zjavenia“. Jej podnadpis vysvetľuje, v akom zmysle sa ono „zjavenie“ chápe: S Božím slovom k oslave 100. výročia fatimských zjavení (1917-2017). Ide teda o odkaz na mariánske zjavenia vo Fatime, ktorých jubileum prežívame v roku 2017. Zároveň však – pretože Božia Matka vždy upriamuje pozornosť na svojho Syna – ide o snahu pripomenúť si udalosť Fatimy vo svetle Božieho zjavenia ako ho máme zaznamenané v Božom slove. Ono je tým jedinečným spôsobom, ktorým k nám Boh neprestáva hovoriť. I dnes.
Program jednotlivých pôstnych stretnutí nad Božím slovom je rozvrhnutý v línii s liturgiou, ktorá privádza k sláveniu Zmŕtvychvstania nášho Spasiteľa vo veľkonočné ráno. A zároveň sa usiluje zachytiť aj „mariánsky“ moment jasne prítomný vo Svätom písme a zviditeľnený pri zjaveniach malým pastierikom, Františkovi, Hyacinte a Lucii, vo Fatime.
Prvé štyri stretnutia sprevádzajú stránkami Starého zákona, v ktorých svetle vyniká postava Márie, vnímavej a vernej učeníčky. Posledné dve zamyslenia prinášajú texty z Evanjelia podľa Jána.
1. Po ceste návratu k Bohu (Gn 3,9-20)
2. Božia blízkosť (1Kr 8,1-21)
3. Boží dar (Iz 55,1-11)
4. Božia moc života (Ez 37,1-14)
5. Odvaha viery (Jn 2,1-11)
6. Vernosť pod krížom (Jn 19,25-30)
Vypros nám u svojho milovaného Syna,
Modlitba k Panne Márii Fatimskej
Keď sa utiekame k tebe, Božia Matka,
ktorá si nám darovala Ježiša – požehnaný plod tvojho najčistejšieho lona,
Slovo, ktoré sa stalo telom, Vykupiteľa sveta –,
osobitne sladko nám znie jeho slovo, ktoré adresoval tebe
a ktorým ťa urobil našou Matkou: „Žena, hľa tvoj syn!“
Preto, Matka, podobne ako apoštol Ján
aj my ťa chceme vziať do nášho domu,
aby sme sa od teba učili pripodobniť sa tvojmu Synovi.
Žena, hľa tvoje deti!
Sme tu pred tebou, aby sme tvojej materinskej starostlivosti zverili
samých seba, Cirkev, celý svet.
Vypros nám u svojho milovaného Syna,
aby nás štedro obdaroval Duchom Svätým,
Duchom pravdy, ktorý je prameňom života.
Prijmi ho pre nás a s nami
ako v prvotnej jeruzalemskej komunite, zídenej v deň Turíc.
Nech Duch otvorí srdcia spravodlivosti a láske,
nech osoby a národy vedie k vzájomnému porozumeniu
a pevnej túžbe po mieri.
Zverujeme ti všetkých ľudí, počnúc najslabšími:
deti, ktoré ešte neprišli na svet,
i tie, ktoré sa narodili v chudobných a bolestných podmienkach;
mladých, ktorí hľadajú zmysel;
ľudí, ktorí sú bez práce,
aj tých, ktorí trpia hladom a chorobou.
Zverujeme ti zadlžené rodiny,
starých ľudí, o ktorých sa nik nestará,
i tých, čo sú opustení a bez nádeje.
Ó Matka, ty poznáš bolesti a nádeje Cirkvi a sveta;
pomáhaj svojim deťom v každodenných skúškach,
ktoré život nadelil každému,
a daj, aby vďaka úsiliu všetkých nezvíťazila tma nad svetlom.
Tebe, Zornica spásy, odovzdávame našu cestu do nového tisícročia,
aby pod tvojím vedením všetci objavili Krista, Svetlo sveta a jediného Spasiteľa,
ktorý s Otcom i Duchom Svätým kraľuje na veky vekov.
Amen.
V Ríme 8. októbra 2000
JÁN PAVOL II.
1. stretnutie
Po ceste návratu k Bohu (Gn 3,9-20)
Text Písma
I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“
Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“
A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: «Nesmieš z neho jesť!», nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“
Adam nazval svoju ženu menom Eva [Život], lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
Zamyslenie
Jedným z prvých dôsledkov hriechu človeka je snaha ukryť sa. Človek sa skrýva, no Pán ho neprestáva hľadať. Svojím priblížením sa dáva najavo, že Jeho vzťah k človeku zostáva rovnako láskyplný i po jeho páde do hriechu. Muž so ženou však majú strach predstúpiť pred Božiu tvár. Následkom hriechu sa ich vzťah k Bohu úplne zmenil, čo okamžite pocítili vo svojom svedomí. Po svojom hriechu už nie sú schopní zniesť Božiu prítomnosť. Ich vyhnanie z rajskej záhrady sa stáva spečatením postoja, ku ktorému sa rozhodli vo chvíli, keď sa chceli stať bohmi podľa obrazu, ktorý im predstavil had. Otvorili sa im síce oči, tak ako povedal had, ale predovšetkým k poznaniu ich vlastnej osamelosti. Sieť vzťahov medzi Bohom a nimi navzájom spočívala do tej chvíle na vzájomnej láske a dôvere. Hriech im dal vidieť samých seba vo ich osamelosti, nedostatočnosti, krehkosti a nahote. Túto svoju krehkosť sa však báli dôverne zdieľať a preto sa pokúsili svoju zraniteľnosť skryť jak pred sebou navzájom tak aj pred Bohom. Namiesto pôvodnej dôvery voči Bohu, voči druhému a voči celému stvoreniu nastupuje strach a z tohto strachu sa človek dostáva do zmätku, chaosu a disharmónie.
Neraz zaznieva otázka: Prečo Boh nezabránil prvému človeku zhrešiť? Adamovým hriechom sme stratili veľké dobro, no Ježišovou smrťou na kríži sme získali viac. Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Boh dopustil, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie.“ V Liste Rimanov zas čítame: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť.“ V podobnom duchu aj pri veľkonočnej svieci zaznieva zvolanie: „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ.“ Všetko sa pokazilo na strome v raji. Všetko, a ešte viac, sa opravilo na strome kríža. Ježiš nás na kríži vyslobodil, keď porazil moc zlého. Odvtedy človek mohol a aj môže zvíťaziť. Ak chce! Človek však nezvíťazí len svojou vlastnou silou.
„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“. Tieto slová Cirkev vníma ako určité „protoevanjelium“, prvotné posolstvo o víťazstve nad hadom klamstva. Na konci Svätého Písma, Kniha Zjavenia opisuje súboj draka so ženou, ktorá je odetá slnkom (Zjv 12). Ona je symbolom Cirkvi, a taktiež obrazom Márie, Božej Matky, najkrajšej medzi ženami. Eva a jej prehratý súboj s hadom sa stávajú akoby obráteným zrkadlom Márie, čiže druhej Evy a jej boja s drakom na konci časov. V tomto zápase človek víťazí, pretože Mária porodila Mesiáša, Krista.
Čo Eva stratila neposlušnosťou, Mária zachránila poslušnosťou. Eva poslúchla hada, a priniesla záhubu svojmu potomstvu. Mária, učiniac sa dokonale vernou Bohu, sa stala nástrojom, skrze ktorý Boh uskutočnil svoj plán spásy pre všetkých. Pokorná Mária vždy bude získavať víťazstvá nad satanom, víťazstvá tak veľké, že mu až rozdrví hlavu, v ktorej sídli jeho spupnosť. Ona svojím postojom poslušnosti bude stále odhaľovať jeho hadiu zlobu, odkrývať a ničiť jeho úklady, rozháňať jeho diabolské rady a stáva sa ochranou až do konca vekov.
Fatima je toho znakom. Mária odovzdáva trom pastierikom odporúčanie modlitby ako najistejšej zbrane pred Zlým a pred večnou záhubou.
Podnety na uvažovanie
- Ktoré oblasti svojho života pred Bohom skrývam? Kam sa bojím vpustiť ho?
- Mária, žena Zjavenia, ktorá víťazí nad drakom, postavila svoj život na poslušnosti voči Božiemu hlasu. Kde sa odohráva môj zápas s hadom klamstva?
- Jedným z naliehavých odporúčaní Panny Márie vo Fatime je modlitba, zvlášť modlitba sv. ruženca. Aké miesto má v mojom živote?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
2. stretnutie
Božia blízkosť (1Kr 8,1-21)
Text Písma
Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých predstavených kmeňov, kniežatá izraelských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci Izraeliti vo sviatok v mesiaci etanim, to je siedmy mesiac.
Keď prišli všetci starší Izraela, vzali kňazi archu a vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to kňazi a leviti. Kráľ Šalamún a s ním celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad stanovišťom archy, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. V arche nebolo nič, iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny. Keď kňazi vyšli zo svätyne, Pánov dom naplnil oblak, takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva.
Vtedy Šalamún povedal: „Pán povedal, že bude bývať v oblaku. Rád som ti postavil dom za príbytok, miesto, kde máš bývať naveky.“ Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraelitov. Celé izraelské zhromaždenie stálo. Hovoril: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril: «Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Ale vyvolil som si Dávida, aby stál nad mojím ľudom, Izraelom.» Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: «Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu dom, tvoj úmysel bol dobrý. Lenže nie ty postavíš ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu dom.» A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som dom menu Pána, Izraelovho Boha. A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny.“
Zamyslenie
Biblický text nás pozýva vstúpiť do radostnej oslavy požehnania chrámu, v ktorom bola uložená archa zmluvy. Šekina, čiže oblak slávy, ktorý obklopoval archu zmluvy bol znamením prítomnosti Boha. Boh splnil svoje prisľúbenia a stal sa blízkym svojmu ľudu. Izrael si bol vedomý tejto Božej priazne. Oslavoval Boha. Jeho oslava však netrvala večne. Zatiaľ nie… Ak by sme sledovali dejiny Izraela, videli by sme, že po istom čase oslavu nahrádza smútok a plač. Chrám čaká zničenie, Archa zmluvy sa stráca. Okolo roku 587 pred Kristom, keď prišli babylonskí dobyvatelia zničiť chrám, ju podľa Knihy Machabejcov prorok Jeremiáš ukryl so slovami: „To miesto zostane neznáme, pokým Boh opäť nezhromaždí ľud a nezmiluje sa (nad ním). Až potom Pán ukáže tie veci a zjaví sa Pánova sláva, ba aj oblak, ako sa ukazoval za Mojžiša a ako prosil aj Šalamún, aby bolo miesto veľkolepo posvätené“ (2Mach 2,5-8).
V novozákonnej Knihe zjavenia však Židov určite musel šokovať Jánov opis videnie otvoreného Božieho chrámu (Zjv 11,19) a v ňom Archy zmluvy. Predstavte si, že ste čitateľom z prvého storočia, vychovaným ako žid. Archu ste síce nikdy nevideli, no túžite po jej návrate do chrámu. Ján však pripravuje čosi výnimočné. Opisom mocného zvuku a besnenia, ktoré zjavenie Archy sprevádza, zjavuje novú indíciu: „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť“ (12,1-2). Spája Archu a postavu ženy. Kto je tá žena? Ján neuvádza jej meno, no nazýva ju titulom, ktorý dal v záhrade Adam Eve: „žena“ (Gn 3,20). Je matkou dieťaťa, ako aj ostatných detí z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo (Zjv 12,17). Jej potomstvo sú všetci tí, ktorí majú nový život v Ježišovi Kristovi. Nová Eva, završuje prísľub prvej Evy, že bude matkou všetkých žijúcich, ale dokonalejšie.
Podnety na uvažovanie
- To, čo posväcovalo archu, posväcovalo Máriu, ešte viac. Môže to posväcovať i nás. Čo vnímaš vo svojom živote, že ťa skutočne posväcuje? Vnímaš Božie dary, ktoré ti Darca všetkých darov dáva? Ako po nich túžiš, ako ich prijímaš? Čo by si v tomto duchu mohol tento týždeň konkrétne spraviť?
- Dostali sme vzácne dary, vzácny poklad s príchodom Božieho kráľovstva, s príchodom Krista. Kráčame v Jeho sláve. Vnímam svoju osobu, svoje srdce ako chrám, ktorý je obklopený Božou slávou? Svätý Irenej tvrdí, že „Božou slávou je živý človek“. V čom by mohol takýto obraz (nesieš Božiu slávu) premeniť tvoje konanie, modlitbu, skutky, vzťahy? Vnímaš Pánovu slávu, jeho Ducha Svätého vo svojom živote?
- Moc, ktorá „zatieni“ Máriu, pripomína Pánov oblak, ktorý zakryl stánok na púšti (Ex 40, 34) alebo ktorý naplnil chrám (1Kr 8, 10). Je to teda priateľská prítomnosť, spásonosná blízkosť Boha, ktorý prichádza. V čom môžem vylepšiť svoj vzťah s Pánom, so svojimi deťmi, s priateľmi, príbuznými? Nie je v mojom živote niekto, komu by som mohol tento týždeň zvlášť prejaviť svoju blízkosť a priateľstvo. Obnoviť zmluvu priateľstva a lásky?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
3. stretnutie
Boží dar (Iz 55,1-11)
Text Písma
Toto hovorí Pán:
„Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní,
nech príde aj ten, čo nemá peniaze.
Kupujte chlieb a jedzte.
Poďte, kupujte bez striebra,
víno a mlieko bez platenia.
Prečo platíte striebrom za to,
čo nie je chlieb,
a driete za to, čo nesýti?
Počúvajte mňa a budete jesť dobroty
a budete sa kochať v jedlách vyberaných.
Napnite svoj sluch a poďte ku mne,
počúvajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu,
verný láske, ktorou som miloval Dávida.
Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí,
za knieža a vládcu národov.
Budeš volať národ, ktorý nepoznáš;
národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,
a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť,
volajte ho, kým je nablízku.
Nech zanechá bezbožný svoju cestu
a zločinec svoje zámery,
nech sa vráti k Pánovi
a on sa nad ním zmiluje,
k nášmu Bohu,
lebo on veľkodušne odpúšťa.
Lebo moje myšlienky
nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú mojimi cestami,
hovorí Pán.
Lebo ako vysoko je nebo nad zemou,
tak vysoko sú moje cesty
nad vašimi cestami
a moje myšlienky
nad vašimi myšlienkami.
A ako z neba padá dážď a sneh
a nevracia sa späť,
lež napojí zem a zúrodní ju,
aby z nej klíčilo,
aby obdarovala rozsievača semenom
a dala chlieb hladnému,
tak bude so slovom,
ktoré vychádza z mojich úst:
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale vykoná všetko, čo chcem,
a vydarí sa jeho poslanie.“
Zamyslenie
Prorok Izaiáš hovorí o mnohých ťažkých veciach – situáciách v živote človeka i v živote očakávaného Mesiáša. A napriek tomu dokáže pohladiť dušu. Dielo svätopisca je skoro balzamom na dušu, a pritom hovorí jednoduchým jazykom. Jeho slová o blaživej vode, víne a mlieku, chlebe, ale i pokojnom a radostnom živote nie v otroctve, ale v slobode museli byť potešením i nádejou. Niekedy človeku, ktorý stratil všetko treba dať nádej – a to robil práve Izaiáš. Dal nádej a ukázal znamenia, ktoré boli viditeľné. A tak, i keď sa hneď veci nemenili, ľudia žili nádejou. A opodstatnene: ovlažili sa vo vode tí, ktorí bolo smädní.
Mária poznala svet – vedela, že ráno vyjde slnko a večer bude tma. Vedela, že Boh je tu – i keď nie vždy videla Jeho mocné skutky. Ale „zažila Boha“, keď k nej poslal archanjela, keď ju chránil na ceste do Betlehema, i keď sa „zjavovali“ desiatky ľudí pri jasličkách malého dieťaťa. Jeho ochranná ruka, i keď neviditeľná navonok, bola prítomná na ceste do vyhnanstva v Egypte, ale i pri návrate do Nazareta. Márii isto zneli v ušiach Božie slová, mocné Božie slová, ktoré uchovávala vo svojom srdci. A nie len to – ona vo svojom vlastnom živote videla, že slovo, čo vyjde z Božích úst, nevráti sa k nemu naprázdno, ale urobí, čo si želá (Iz 55,11).
Skončila svätá omša a idem domov. Hej, to dnešné Božie slovo i slova kňaza vo mne zanechali dojem. Asi to skúsim ináč. Naozaj by stálo za to, čosi zmeniť. A dnes som počul presne ako. Dnes som počul návod pre lepší život. Nebolo to „7 krokov ku šťastiu“, či „5 overených rád, ako byť úspešným človekom“, boli to slová o tom jednom naozaj dôležitom: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom… a svojho blížneho, ako seba samého.“ Jednoduché. Jeden, či možno dva kroky a život bude iný, svet bude iný.
Mnoho krát veľké plány, mnohé veľké predsavzatia, no niekedy to skončí pri prvej skúške – idem sa modliť alebo si pustím telku? Veď pomodliť sa môžem i neskôr, ale to, čo môžem vidieť teraz už neskôr neuvidím.
Mocné Božie slovo je prítomné aj v mojom živote. Mocné Božie slovo zjavuje i mne svoju silu a mocné Božie slovo hovorí i mne – otvor oči, aby si videl znamenia. Náhli sa, aby si nepremeškal čas, kedy môžeš – nie môžeš, ale musíš konať. Mária bola služobnica Slova, Boh volá i teba, aby si sa stal Jeho služobníkom.
Podnety na uvažovanie
- Božie Slovo je živé a účinné. Pavol píše, že je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč. Ale na to, aby také bolo, musí byť počuté: ja ho musím počúvať. Počúvam? (Denne čítam? Pri liturgii sa sústredím?)
- Svätopisec napísal: „…Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti?“ My ale dôležité veci v živote nahrádzame nepodstatnými. Čím ja nahrádzam to, čo má skutočnú hodnotu? Čo je „striebrom“ môjho života?
- Mária bola verná – a Božie slovo sa v jej živote naplnilo. Verím, že Boh nepúšťa slová do prázdna a oni sa skutočne majú naplniť v mojom živote?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
4. stretnutie
Božia moc života (Ez 37,1-14)
Text Písma
V tých dňoch spočinula na mne Pánova ruka, Pán ma v duchu vyviedol a postavil uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí, a vodil ma zôkol-vôkol pomedzi ne; bolo ich veľmi veľa v údolí a boli už celkom zoschnuté. A povedal mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Povedal som: „Pane, ty to vieš.“
Potom mi povedal: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte Pánovo slovo! Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha a ožijete. Pripevním na vás šľachy, nechám vás obrásť mäsom, obtiahnem vás kožou, dám vám ducha, ožijete a spoznáte, že ja som Pán!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal. Ako som prorokoval, nastal hrkot a pohyb: kosť sa priblížila ku kosti, každá k svojmu kĺbu. Pozeral som sa a hľa, obložili ich šľachy a mäso a zvrchu ich obtiahla koža, ale ducha v nich nebolo.
Vtedy mi povedal: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka. Povedz duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú.“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal, a vošiel do nich duch. Ožili a postavili sa na nohy nesmierne veľké vojsko.
Potom mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: ‚Zoschli nám kosti, zhynula naša nádej, sme stratení.‘ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.
Zamyslenie
Prorok Ezechiel bol v 597 pr. Kr. s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonu. Boh ho povolal za proroka, aby viedol, napomínal zajatcov, posilňoval ich vieru a dôveru voči milosrdnému Bohu, ktorý mal obnoviť Jeruzalem a chrám. Ako duchovný pastier vychovával ľud k osobnej zodpovednosti za vlastné činy, k zmyslu pre súdržné spoločenstvo, ktorého jediným Pánom je Boh a centrom znovuvybudovaný jeruzalemský chrám.
Prorok Ezechiel sa v údolí plnom kostí neocitol náhodne, ale – ako o tom svedčí Božie slovo – na to miesto ho zaviedol Boží duch. Kosti boli „celkom zoschnuté“, čo ešte viac zvýraznilo skutočnosť, že sa z nich dávno vytratil život. V takejto situácii ho Pán vyzval k reflexii: „Ožijú tieto kosti?“ Prorok uvedomujúc si beznádejnosť situácie, ktorej nebolo možné napomôcť žiadnymi ľudskými prostriedkami, odpovedal: „Pane, Bože, ty to vieš.“ Prorok vo svojej odpovedi vyjadril istotu v to, že Pán poznal budúcnosť týchto kostí; zároveň vyjadril neochvejnú dôveru, že ak Pán bude chcieť, aj suché kosti dávno zbavené života môžu opäť ožiť.
Ezechiel prorokoval o kostiach dvakrát: po prvý raz sa k sebe kosti priblížili, objavili sa žily, mäso a koža. No zostali nehybné, bez života. Druhý raz prorokoval o duchu: „Vtom vstúpil do nich duch a ožili.“ Termín „duch“ (hebr. ruach) vo Svätom písme označuje Božieho ducha (v Starom Zákone ešte nie explicitne tretiu Božskú Osobu – Ducha Svätého), tzn. Božie pôsobenie: Pred stvorením sveta sa nad vodami vznášal Boží duch (ruach), vďaka ktorému začalo existovať všetko stvorenstvo (Gn 1,1n) a ktorý sa stal životným princípom človeka: „Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou” (Gn 2,7).
Kým prvé Ezechielovo proroctvo možno pokladať za Božiu výzvu, aby človek urobil všetko, čo je v jeho silách (pripravil „pôdu“ ľudských sŕdc pre Božie pôsobenie), jeho druhé proroctvo vyjadruje pravdu, že bez Božieho pôsobenia nemožno nič mŕtve prebudiť k životu. Sám Boh vyložil zmysel prorokovho videnia: Oživené kosti sú obrazom izraelského národa, ktorý v zajatí strácal nádej v návrat, v pozitívnu zmenu situácie, a preto duchovne odumieral. V týchto okolnostiach bol Ezechiel pozvaný stať sa hlásateľom nádeje, nového úsvitu po dlhej noci babylonského zajatia. Ovocie, ktoré malo dozrieť v srdciach vyslobodených Izraelitov, bolo „poznať Pána“ – tzn. mať s Pánom osobný vzťah, mať skúsenosť, že to, čo Pán sľúbil, aj splnil. Celou svojou dôverou mali spočinúť v Božom srdci, ktoré vie o každom ľudskom trápení a ktoré – ako jediné – je skutočným liekom a útočiskom.
Vzorom neochvejnej dôvery je naša Nebeská Matka, Panna Mária, ktorá uverila, že sa splní, čo jej prisľúbil Pán. Nebolo v jej silách, aby bola Pannou a zároveň Matkou, tobôž nie Matkou Božieho Syna. Avšak vo svojom srdci pripravila miesto pôsobeniu Ducha Svätého – urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby bola v Božích očiach pokornou služobnicou, pripravenou spolupracovať na Božom diele spásy. Svoje „áno“ dala Bohu k dispozícii nielen pri anjelovom zvestovaní, ktoré bolo udalosťou radostnou, ale tiež pod krížom, keď „meč bolesti“ najsilnejšie zasiahol jej srdce. Ako naša Matka nás vedie ku každodennému „áno“ voči Božej vôli.
Podnety na uvažovanie
- Ktorú oblasť vo svojom živote pokladám za „údolie suchých kostí“?
- Konám v tejto oblasti všetko, čo je v mojich silách, alebo strácam nádej v pozitívnu zmenu?
- Aká je moja dôvera v Božiu moc a jeho uzdravujúcu lásku? Som prorokom nádeje?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
5. stretnutie
Odvaha viery (Jn 2,1-11)
Text Písma
Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“
Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
Zamyslenie
Svadba v židovskej kultúre bola veľká a celokomunitná udalosť. Pri Ježišov prvom zázraku v Káne Galilejskej je to práve Mária, ktorá prichádza a žiada o pomoc pre rodinu, ktorá sa dostala do nemilej situácie. Mária, vedomá si Ježišovej moci, žiadala o to, aby ju použil.
Ježiš začína svoje verejné účinkovanie a nevyberá si k tomu zázrak typu: roztvorenie Červeného mora, vzkriesenie Lazára, nasýtenie päťtisíc mužov okrem detí a žien – ale jednoducho pomoc tým, ktorí trochu zle rozpočítali zásoby vína na svadobnú hostinu. Prečo si nevybral na zjavenie svojej slávy nejaký viac teatrálny kúsok? Pretože Ježiš svojím prvým znamením proklamuje aj podstatu svojho poslania. A tou je pokorná služba. Pán oslavy je obslúžený Pánom všetkého…
Cirkevní otcovia videli v zázraku premenenia vody na vína ešte čosi viac. Stálo tam šesť nádob s objemom takmer 900 litrov. Išlo o nádoby na rituálne očisťovanie. Popritom sa symbol vína vo Svätom Písme používa ako znak radosti spájanej s mesiášskymi časmi a s Božím požehnaním. Preto zázrak v Káne Galilejskej interpretujú ako zámenu: vodu na očisťovanie (čosi čo reprezentuje starý židovský zákon) Ježiš nahrádza čímsi lepším – posolstvom radostnej zvesti a Božieho požehnania, ktoré so sebou prinášajú mesiášske časy. Dobrá kvalita, chuť a množstvo vína hovorí o sláve, spokojnosti a dostatočnosti Božieho života v Ježišovi Kristovi.
V slovách Márie nachádzame cestu ako vstúpiť do radosti mesiášskych čias. „Urobte všetko, čo vám povie.“ Sama sa podriadila Božiemu plánu a najlepšie vie, že poslušnou odpoveďou Božej vôli sa človek stáva nástrojom Božieho požehnania. Nakoniec je to niečo tak vlastné aj Božiemu Synovi, ktorý sa stal poslušným Otcovmu plánu, keď prichádza na túto zem pre naplnenie jeho zámeru spasiť človeka. Cieľom poslušnej podriadenosti nie je poprieť našu slobodu, ale zladiť sa s Božou vôľou. Nakoniec dejiny spásy ako aj príbehy nespočítateľného množstva svätých poukazujú na to, že nie je lepšej cesty pre človeka, ako kráčať Božími cestami.
Podnety na uvažovanie
- Čo pre Teba znamená pozvanie plniť Božiu vôľu – „urobiť všetko, čo nám povie“?
- Dokážu Ti na Tvojej ceste plnenia Božej vôle pomôcť postoje Márie, prípadne iných svätých?
- Čo Tebe pomáha žiť životom podľa Božej vôle?
- Akým spôsobom zažívaš radosť, ktorú nám do života prináša posolstvo evanjelia, život viery, resp. Boží záujem a jeho starostlivosť o nás?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
6. stretnutie
Vernosť pod krížom (Jn 19,25-30)
Text Písma
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna.
Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Zamyslenie
Mária sa pod krížom nestáva našou Matkou, ani my jej deťmi. Pod krížom je Mária iba Kristom vyhlásená (promulgovaná) za našu Matku a my za jej deti. Ona sa stala našou Matkou už v okamihu Zvestovania, keď sa v jej lone Boží Syn stal jej Synom a naším Bratom. Už v Nazarete vidíme začiatok Cirkvi. Tam sa počalo nie iba Kristovo fyzické telo, ale aj Kristovo mystické telo (Cirkev), ktoré tvoria všetci Jeho učeníci.
Človek sa stáva človekom a učí sa byť človekom po celý život. Otec otcom a matka matkou, učiteľ učiteľom a kňaz kňazom. Tak aj Mária absolvovala tvrdú školu materstva v priebehu celého života. Vrcholom tejto školy bola Synova smrť a jej – Matkina prítomnosť v tejto tragickej chvíli. Tam pod krížom sme v Jánovi stáli všetci. Toto naše státie pod krížom sa sprítomňuje počas každej sv. omše. Veď v Eucharistii sa zakaždým sprítomňuje Ježišova smrť a Jeho zmŕtvychvstanie. Pri každej sv. omši Ježiš sprítomňuje svoj hlas z kríža: Žena, toto sú tvoje deti. Deti, toto je vaša matka.
Postava Panny Márie a jej postoje
Matka solidárna s utrpením a smrťou Syna nás učí byť pri Kristovi až do konca nášho života. Je dobre začať žiť spolu s Kristom (krst), ale ešte lepšie dokonať spolu s Kristom (zomrieť vo viere a láske). Je múdre sadiť, ale ešte múdrejšie starať sa o rast sadeníc a nakoniec zožať úrodu. Tak ako kríž priviedol Krista k slávnemu zmŕtvychvstaniu, kríž priviedol Matku k slávnemu nanebovzatiu. Aj my – deti Márie a Ježišovi súrodenci – pevne dúfame, že prejdeme víťazne cestou životných krížov k nášmu vytúženému cieľu – k večnej spáse.
Aplikácie pre život človeka dnes
V krste som sa stal nielen ja, ale aj ďalší pokrstení synom/dcérou Panny Márie a Ježišovým bratom/sestrou. Preto je logické a dôsledné, že si budem uvedomovať Máriinu lásku nielen ku mne osobne, ale rovnako aj k všetkým pokrsteným. A dôsledkom tohto vedomia bude moja láska k blížnemu, ktorého Mária miluje nie menej, ako mňa.
Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sa Ján postaral o Máriu, ale aj Mária o Jána. Mária sa o nás stará, naše cesty jej nie sú ľahostajné. Súkromné zjavenia – aj to fatimské – je jedným z prejavov materskej starostlivosti Panny Márie o svoje deti, o zmýšľanie detí, o ich cestu viery a lásky. Vo Fatime Mária neohlasuje nám, svojim deťom, žiadnu novú náuku, iba pripomína dávno ohlasované a často „zaprášené“ náboženskou ľahostajnosťou staré a predsa stále nové a aktuálne Ježišovo evanjelium o ceste k spáse: o ceste viery a lásky k blížnemu, o ceste modlitby, o ceste každodenného obrátenia a pokánia.
Podnety na uvažovanie
- Uznávam v Ježišovi svojho brata a v Márii svoju matku? Správam sa v mojom živote ako jeho súrodenec a jej syn/dcéra?
- Uvedomujem si, že počas každej sv. omše spolu s Máriou stojím pod krížom, na ktorom Ježiš dáva život za mňa? Som mu vďačný za dar bratstva a jej za dar synovstva?
- Ako by som chcel konkrétne prejaviť Ježišov príkaz lásky vo vzťahu k jeho ostatným bratom a sestrám? Ktorý hriešny Ježišov brat alebo hriešna Ježišova sestra potrebuje najviac moju lásku, moju pomoc, moje odpustenie a milosrdenstvo?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
ADVENT 2018
Obnova v príprave na mimoriadny misijný mesiac október 2019
Úvod
Pokrstení a poslaní
Advent
So začiatkom nového liturgického roka sa opäť stretávame pri adventnej obnove. Už pred rokom pápež František napísal list kard. Fernandovi Filonimu – prefektovi Kongregácie pre evanjelizáciu národov – o tom, že 30. novembra 2019 uplynie presne sto rokov od promulgácie apoštolského listu Maximum illud, ktorým pápež Benedikt XV túžil dať nový impulz misijnej zodpovednosti za ohlasovanie evanjelia. Pri tej príležitosti pápež František vyhlásil október 2019 za mimoriadny misijný mesiac. Sme pozvaní sa naň pripraviť najmä uvedomením si nášho misijného poslania, ktoré vyplýva z nášho krstu. Také je aj motto prípravy, ponúknuté Kongregáciou pre evanjelizáciu národov: „Pokrstení a poslaní“.
Uvažovať nad týmto poslaním sa pokúsime vo svetle Božieho slova, biblických textov, ktoré na misijné poslanie v duchu krstnej milosti poukazujú.
1. Poslanie Slova (Jn 1,1-18)
2. Krst ako počiatok misie (Rim 6,1-14)
3. Ježišova i naša misia na periférie (Lk 4,16-21)
4. Zverenie spolupráce na Ježišovej misii (Mt 28,16-20)
Každé zamyslenie – pripravené vždy iným verbistom, čiže zakaždým trochu iné – ponúka štyri prvky, na ktorých stretnutie nad Božím slovom môže stavať: text Písma, zamyslenie, podnety na uvažovanie a konkrétne predsavzatie do ďalších dní (individuálne alebo spoločné).
Pri stretnutiach v skupinke je dobré začať zakaždým krátkou modlitbou alebo piesňou. Potom sa dá priestor prečítaniu Božieho slova. Následne je vhodné ponechať priestor ticha. Zamyslenie možno prečítať nahlas, alebo si ho prečíta každý v tichosti. Podnety na uvažovanie zas ponúkajú niekoľko otázok, ktoré môžu viesť vzájomné zdieľanie prítomných. Ono však nemusí byť prísne obmedzené uvedenými otázkami. V záverečnej časti je dobré porozprávať sa o konkrétnom predsavzatí do ďalších dní, aby Božie slovo našlo odozvu v každodennom živote. No a potom nech sa dá priestor modlitbe. Každý nech má možnosť formulovať svoju vďaku, chválu či prosbu. Na zakľúčenie stretnutia možno predniesť spoločne modlitbu Otče náš.
1. stretnutie
Poslanie Slova (Jn 1,1-18)
Text Písma
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
Ono bolo na počiatku u Boha.
Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.
Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.
Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu,
slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril:
Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.
Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša,
milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca,
ten o ňom priniesol zvesť.
Zamyslenie
Možno ste už počuli o čínskom bambuse, ktorý je veľmi vzácny a je snom mnohých botanických záhrad. Dosahuje výšku až 40 metrov a je útočiskom pre vtáky, motýľov a iných živočíchov. Tento bambus sa sadí ako malá rastlinka vysoká 20 centimetrov. Po zasadení musí záhradník čakať niekedy aj niekoľko mesiacov. Bambus je v tomto čase na pohľad stále rovnaký, nerastie ani sa nemení. Len záhradník – expert vie, že za tento čas bambus pod zemou vytvára bohatý koreňový systém, ktorý pripravuje rastlinu na malý zázrak. Po niekoľkých mesiacoch sa rastlina prebudí a neuveriteľnou rýchlosťou začne rásť, niekedy vyrastie až pol metra za deň. Rastie a mohutnie doslova pred očami a mení sa v nádherný bambusový strom.
Nachádzame sa v období, kedy sa pripravujeme na príchod, čas veľkého zázraku, kedy Ježiš Kristus prichádza, aby splnil túžbu svojho Otca. A svet čakal na tento veľký zázrak, keď Boží Syn, večné Slovo, príde na našu zem. Aj keď nikto zo starozákonného ľudu nevedel, kedy presne sa to stane, Boh svoj ľud neustále pripravoval na tento veľký deň. Akoby vytváral ten bohatý systém koreňov, pripravoval miesto, aby mohol Kristus naplno zažiariť, naplniť svet svojím svetlom a darovať všetkým život. Evanjelista Ján píše: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“. Ján slovo život používa najviac zo všetkých evanjelistov. Chce zdôrazniť, že Ježiš Kristus je poslom prinášajúcim život naplnený svetlom a nádejou pre celé ľudstvo a stvorenie. Pravý život, po ktorom ľudia túžili. Boh do svojho plánu spásy pozýva aj človeka ako posla.
Ján Krstiteľ bol poslom, ktorý pripravoval ľud na stretnutie s Ježišom. Bol tým bezprostredným svedkom, ktorý priniesol svedectvo o Svetle ľuďom, s ktorými žil. No u neho sa to nekončí. Každý z nás je pozvaný byť poslom a svedkom, ktorý prináša svetu Krista. Boh nám dal tú veľkú milosť stať sa jeho deťmi. Vo sviatosti krstu sme sa nimi stali… Prostredníctvom krstu sme sa zároveň stali svedkami jeho života, šíriteľmi jeho svetla, ľuďmi prinášajúcimi nádej do tohto sveta. Krstom začala naša misia: narodili sme sa z Ducha Svätého, ktorý má moc premieňať naše vnútro. Keď sa Ním nechávame meniť, keď počúvame Slovo života a dovolíme, aby nás prenikalo a konalo svoje dielo, môžeme byť skutočnými svedkami. Budeme schopní plniť Božie poslanie. V krste sme dostali poslanie stať sa novým stvorením. Byť novým stvorením znamená zriekať sa zla, mať biele rúcho a niesť Kristovo svetlo, ktoré sa nám zverilo pri krste. Je povolaním byť svetlom na ceste pre tých, ktorí sa nachádzajú v tme. Tak sa môžeme stať poslami života, ktorým je Kristus. Keď máme úprimnú túžbu žiť s Bohom a nechať sa ním zapáliť, On bude konať v nás svoje dielo. Aj keď ovocie možno nemusíme vidieť rýchlo a hneď. No buďme si istí, že Boh koná, vytvára sieť koreňov, aby prostredníctvom nás mohol naplno zažiariť ako svetlo sveta.
Podnety na uvažovanie
- Čo vo mne vyvoláva vedomie skutočnosti, že Boh si ma vyvolil, aby som spolupracoval na diele spásy?
- Uvedomujem si dar a povolanie, ktoré som dostal v krste – stať sa svedectvom o Svetle? Túžim byť svetlom pre tento svet?
- Čo mi bráni, aby som bol autentickým svedkom evanjelia a pomáhal iným nájsť svetlo, nádej a život?
- Som trpezlivý so sebou samým, verím, že Boh ma neustále mení, keď som v kontakte s Ním?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
2. stretnutie
Krst ako počiatok misie (Rim 6,1-14)
Text Písma
Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
Zamyslenie
Pravdepodobne ste už niekedy zažili situáciu, keď napadalo mnoho snehu a vy ste sa potrebovali niekam dostať. Ak niekto prešiel pred vami, ostali po ňom síce len stopy, ale „predšliapal“ vám cestu. Aby brodenie snehom nebolo také náročné, snažili ste sa aj vy vždy stúpiť tam, kde už bol udupaný sneh, alebo sa črtali náznaky chodníka.
Podobne je to aj s naším životom. Ježiš nám predšliapal cestu a pozýva nás k tomu, aby sme aj my kráčali po tejto ceste – je to cesta, ktorá vedie k životu. Prijatím krstu sme sa rozhodli, že sa budeme snažiť nasledovať Krista aj v náročnom teréne. Napriek tomu, že kráčanie po tejto úzkej ceste nie je jednoduché, je správne. Krstom sme sa zriekli starého človeka a starej cesty. Zriekli sme sa hriechu, pre hriech sme sa stali mŕtvi a stali sme sa Kristovými. Už viac nie sme otrokmi, stali sme sa slobodnými. Dostali sme pozvanie, aby sme kráčali priamo za Ježišom, jeho cestou do nového života a dostali sme tak účasť aj na poslaní, ktoré nám zveril. Kráčaním za Ježišom sme sa všetci stali misionármi. Každý pokrstený kresťan má totiž účasť na Kristovom kňazstve a preto sme všetci pozvaní ohlasovať svojím životom Krista tam, kde žijeme. Sme pozvaní k tomu, aby sme žili svoju službu – svoju misiu už tu a teraz. Byť misionármi, na to nemajú právo, len tí, ktorí sú na to „vyškolení“ alebo vysvätení. Právo byť misionárom máme my všetci. Dennodenne sme pozvaní, aby sme podávali svedectvo svojím životom, aby sme umierali v hriechu, a naplno žili s Kristom.
Je našou každodennou výzvou kráčať po Kristových stopách. Stále však máme možnosť rozhodnúť sa, či sa budeme brodiť životom sami, ale takéto rozhodnutie nás veľmi rýchlo vyčerpá a odvedie nás od tej správnej cesty. Na druhej strane je cesta vyznačená Ježišom. Hoci je náročné kráčať presne po jeho stopách, je to cesta života, kde nepanuje smrť. Možno sa počas nášho putovania mnohokrát stane, že príde únava, ale nezabúdajme, že nás stále posilňuje Božia milosť. Nebojme sa zanechať za sebou hriech a vykročme za Ježišom.
Podnety na uvažovanie
- Uvedomujem si možnosti, ktoré s Kristom mám?
- Ako vyzerá môj život? Chcem žiť s Kristom?
- Snažím sa kráčať po ceste, ktorú mi vyznačil Kristus?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
3. stretnutie
Ježišova i naša misia na periférie (Lk 4,16-21)
Text Písma
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša.
Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Zamyslenie
Denne, ozaj denne počujeme z rôznych médií a od ľudí okolo nás o mnohých zvláštnych veciach. O osudoch ľudí, ktorí sa majú ťažko. O nespravodlivosti, ktorú konajú politici vo svete i u nás. O krivde, ktorá sa udiala niekomu blízkemu. O bolesti, ktorú zažívajú ľudia v našej tesnej blízkosti. A možno si často večer pred spaním, pri spytovaní svedomia a prechádzaní dňa, v mysli povieme – toto mi ublížilo. Toto sa ma dotklo. Prečo to musí byť tak ťažké?
Nemyslím si, že by to nebola realita nášho života. Práve naopak. Dôverne to poznáme. Niekedy si poplačeme, niekedy pohundreme. Inokedy sa posťažujeme a vyžalujeme. A ak máme dostatok síl, pokľakneme pred Bohom a v modlitbe mu o tom hovoríme. O nás, o druhých.
Ježiš vchádza v sobotu do chrámu a očakáva sa od neho, že bude Boha velebiť. Že mu prinesie obetu, zotrvá v modlitbe, poďakuje sa za dary z Božej dobroty prijaté. No on otvára „knihu“ a hovorí, že dnes nebude Boha len velebiť, ale ide naplniť slová Písma. Hovorí, že dnes je ten čas, keď sa musí meniť kolobeh dejín. Hovorí, že dnes je ten čas, v ktorom trpiaci majú nájsť útechu. Hovorí, že už dnes prichádza chvíľa nádeje. Dnes je ten čas, v ktorom On ide konať. Dnes je ten čas, v ktorom pozýva do služby Evanjeliu – do služby chudobným, zajatým, slepým, utláčaným a tých, ktorí nezakúsili milosrdenstvo, práve mňa.
Pri mojom krste rodičia opakovali slová modlitby obetovania, ktoré im predčítaval kňaz. Modlili sa okrem iného, aby bol môj život „Bohu na slávu a svetu na osoh“. Už samotným krstom som tak dostal misijné určenie – a mojou misiou má byť môj život. Ale už dnes.
Je ľahké byť sebecký a zahľadený do seba, človek sa pritom veľmi nenarobí. V podstate dokonca vôbec nič nemusí. Ale to nie je Božia misia a misia Jeho Syna. To by nemal byť ani môj život.
Anselm Grün povedal „Ježiš prichádza na úsvite tvojho šedivého rána a oslovuje ťa, aby tvoj život nebol dnes márny, aby sa ti dnes darilo, aby tvoj život nesmeroval do prázdna a aby bol zdravý a plný.“ Preto chcem i ja prichádzať, spolu s Ním, na úsvite šedivých rán do života druhých, aby nevideli len márnosť svojho života a prázdnotu, ale aby mohli v čo najväčšej radosti a naplnení žiť svoj život.
Nebojme sa vstúpiť na periférie dnešného sveta – k ľuďom, ktorí potrebujú práve moju pomoc. Čaká tam na nás vzácna perla, ktorú možno doteraz nik neobjavil, lebo ju práve tam nik nehľadal.
Podnety na uvažovanie
- Dokážem vidieť potreby druhých a zamyslieť sa nad nimi? (Alebo si vtedy len poviem – ja sám mám dosť starostí?)
- Mám strach a obavu vyjsť zo svojej „komfortnej zóny“ na perifériu života druhých? (Čo mi v tom bráni?)
- Spomínam si na človeka, ktorý dokázal takto pomôcť mne? (Že vykročil ako prvý a kráčal životom spolu so mnou?)
- Vidím nejakú konkrétnu potrebu, ktorú by som už dnes mohol začať napĺňať?
- Naplnia sa slová Evanjelia „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ v mojom živote po tomto stretnutí? (Ja mám dnes odísť domov obnovený – nový!)
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
4. stretnutie
Zverenie spolupráce na Ježišovej misii (Mt 28,16-20)
Text Písma
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.
Ježiš pristúpil k nim a povedal im:
„Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Zamyslenie
Božie slovo nás dnes pozýva ísť za zmŕtvychvstalým Ježišom s jeho učeníkmi na vrch, aby sme aj my zažili a osobne prežili moment misijného poslania (rozoslania), pretože jeho misia ešte nie je na konci. Uisťuje nás: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18). Potvrdzuje, že je Božím synom a skalou, na ktorej je všetko postavené. Ak staviame na ňom, staviame na pevnom základe. A niet iného ako On. Vo svojej veľkosti a božskosti túži pritiahnuť k sebe mužov a ženy každej doby a času, aby ich priviedol k Otcovi. Ježiš túži po tom, aby sme budovali svoj život na pevnom základe jeho slova, veď jeho slovo je On sám. Aby sme odpovedali na Božie volanie a snažili sa napodobňovať všetko, čo On sám robil, aby sa jeho život stal naším životom a jeho poslanie naším poslaním. Táto úloha nám bola zverená už v krste. Prijatím krstu prišlo k jedinečnému spojeniu nášho života so životom Ježiša Krista. Svätý Pavol píše: „Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27) – teda stali sme sa Kristovi, kresťanmi. V momente krstu bolo do nás zasiate semienko misionárskeho srdca.
Pri krste sme sa stali adresátmi slov, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Pápež František v encyklike Evangelii gaudium hovorí, že sme povolaní byť „učeníkmi misionármi“. Sme učeníkmi ale aj misionármi – teda povolaní ale aj poslaní do sveta. Ježiš od nás žiada, aby sme sa stali jeho učeníkmi, misionármi, mužmi a ženami, ktorí vyžarujú pravdu, krásu a silu evanjelia, ktoré mení život okolo nás. Máme pokračovať v jeho odkaze a poslaní, ktoré zanechal apoštolom – stať sa predlženými rukami Boha na tejto zemi, sprostredkovať ľudom Božiu milosť, jeho milosrdenstvo, dobrotu a pravdu. Bola nám zverená misia samého Krista, aby sme vyžarovali a preukazovali radosť zo svojej viery prostredníctvom slov a činov na mieste, kde sme – aktualizovať a priblížiť prítomnosť Božieho kráľovstva okolo seba. Pápež František hovorí: „Kresťan je povolaný evanjelizovať – práve krst nás robí misionármi. Pokrstený človek, ktorý necíti potrebu ohlasovať Evanjelium, ohlasovať Ježiša, nie je dobrým kresťanom.“ Byť kresťanom znamená byť autentickým misionárom samého Krista a pokračovať v tom, čo on začal.
Sme tu a teraz. A to si vyžaduje napĺňanie Ježišovej výzvy: „Choďte a učte“ – doslova „robte mi učeníkmi“. Vyžaduje si to túžbu a zaangažovanie každého pokrsteného. A potom tiež ísť a ohlasovať evanjelium; to evanjelium s ktorým mám osobnú skúsenosť. Evanjelium, v ktorom zakusujem Božiu zachraňujúcu lásku – Ježiša Krista. Pretože, ak sa necháme Ježišom premeniť a nadchnúť pre jeho misiu, pre ohlasovanie a spásu, budeme môcť zakúsiť i pravdivosť jeho prísľubu: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (28,20).
Podnety na uvažovanie
- Uvedomujem si svoje povolanie prijaté v krste – mať misionárske srdce?
- Aká je moja osobná skúsenosť s Kristom?
- Ako ohlasujem Krista vo svojom okolí (ako sa zapájam do novej evanjelizácie)?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
ADVENT 2019
Obnova v roku Božieho slova
Úvod
So začiatkom nového liturgického roka sa opäť stretávame pri adventnej obnove. Tento krát sa ju pokúsime zamerať na Božie slovo ako svetlo na ceste nášho života.
Katolícka biblická federácia, ktorá zastrešuje aktivity biblického apoštolátu po celom svete v rámci Katolíckej cirkvi, nás totiž pozvala, aby sme od Prvej adventnej nedele, 1. decembra 2019, až do sviatku sv. Hieronyma, 30. septembra 2020, prežívali ako Rok Božieho Slova. Motívom k tomu bolo okrem iného, že v roku 2020 budeme sláviť okrúhle 1600. výročie smrti sv. Hieronyma, vynikajúceho biblistu a učiteľa Cirkvi.
Uvažovať nad darom Božieho slova budeme vychádzajúc z prvých čítaní jednotlivých adventných nedieľ. Všetky sú z Knihy proroka Izaiáša, nazývaného sv. Hieronymom aj „evanjelistom Starého zákona“. Zakaždým sa pokúsime vnímať jeden špecifický dar, ktorý Božie slovo sprostredkováva človeku
1. SVETLO „…kráčajme vo svetle Pánovom“ (Iz 2,1-5)
2. POZNANIE „…poznaním Pána bude naplnená zem“ (Iz 11,1-10)
3. POSILA „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená“ (Iz 35,1-6b.10)
4. KOMUNIKÁCIA „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha“ (Iz 7,10-14)
Ako po iné roky, jednotlivé zamyslenia – pripravené vždy iným verbistom, čiže zakaždým trochu iné – ponúkajú štyri prvky, o ktoré sa stretnutie nad Božím slovom môže opierať: vlastný text Písma, zamyslenie, podnety na uvažovanie a konkrétne predsavzatie do ďalších dní (individuálne alebo spoločné).
Pri stretnutiach v skupinke je dobré začať zakaždým krátkou modlitbou alebo piesňou. Potom sa dá priestor prečítaniu Božieho slova. Následne je vhodné ponechať priestor ticha. Zamyslenie možno prečítať nahlas, alebo si ho prečíta každý v tichosti. Podnety na uvažovanie zas ponúkajú niekoľko otázok, ktoré môžu viesť vzájomné zdieľanie prítomných. Ono však nemusí byť prísne obmedzené uvedenými otázkami. V záverečnej časti je dobré porozprávať sa o konkrétnom predsavzatí do ďalších dní, aby Božie slovo našlo odozvu v každodennom živote. No a potom nech sa dá priestor modlitbe. Každý nech má možnosť formulovať svoju vďaku, chválu či prosbu. Na zakľúčenie stretnutia možno predniesť spoločne modlitbu Otče náš.
1. stretnutie
SVETLO
„…kráčajme vo svetle Pánovom“ (Iz 2,1-5)
Text Písma
Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch:
Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr
a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť všetky národy,
prídu k nemu mnohé kmene a povedia:
„Poďme, vystúpme na Pánov vrch,
do domu Jakubovho Boha!
Nech nás poučí o svojich cestách
a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“
Lebo zo Siona vzíde zákon
a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude súdiť národy a naprávať početné kmene,
takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice
a zo svojich kopijí kosáky.
Národ proti národu nezodvihne meč
a nebudú sa priúčať boju.
Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!
Zamyslenie
Na začiatku adventu sa nám prihovára typický adventný hlas – prorok Izaiáš. Veľký biblista staroveku, svätý Hieronym, ho nazval „evanjelistom Starého zákona“. V jeho slovách totiž obdivuhodným spôsobom nachádza svoj predobraz narodenie, život i utrpenie a smrť Mesiáša, Ježiša. Niet divu, že v prvotnej Cirkvi bol Izaiáš mimoriadne čítaným prorokom a mnohé z jeho slov našli odozvu na stránkach Nového zákona.
Úryvok nám ponúka niekoľko veršov zo začiatku jeho spisu. Ide o výroky ohľadom „Judei a Jeruzalema“, teda celej krajiny i jej hlavného mesta. V samotných slovách, ktoré zaznievajú sa však do centra pozornosti dostáva „vrch s Pánovým domom“. Ide o opisné vyjadrenie samotného chrámu. Ten v časoch proroka Izaiáša stál na vyvýšenine nad samotným mestom a bol referenčným bodom pre jeho obyvateľov. Pravdepodobne naň sa vzťahuje i označenie Sion, ktoré sa občas stáva i synonymom celého mesta.
Obraz, ktorý prorok načrtáva, má neuveriteľné črty. K posvätnému miestu židovského národa, k chrámu, budú „prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene“. Nie však preto, aby sa ho zmocnili, ako tomu bolo mnoho krát v dejinách Izraela. V tých dňoch – o ktorých píše prorok – tie zástupy prídu s túžbou nechať sa poučiť o „cestách“ a „chodníkoch“ Pána. Inými slovami, prídu, aby počúvali Pánovo slovo a nechali sa ním usmerniť. Zmena, ktorá nastane, bude citeľná i na vonkajšej rovine. Národy, poučené Pánovým slovom, totiž zanechajú cestu násilia a dajú sa na cestu poctivej práce. To vyjadruje ten obraz prerobenia mečov a kopijí na predmety užitočné na obrábanie pôdy.
Zdá sa, že táto krásna budúcnosť zahŕňa do toho, aby sa stala skutočnosťou, i samotný Izrael. V poslednom verši totiž z pera proroka zaznieva: „Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!“ Výzva sa obracia na ľud zhromaždený v chráme, na veriacich. Ak začnú oni sami „kráčať“ vo svetle Pánovho slova, aj naoko neuveriteľná budúcnosť sa bude môcť stať skutočnosťou. Svedectvo autentického života vo svetle Slova sa stane svetlom pre iných; svetlom, ktoré bude priťahovať svojou krásou a presvedčivosťou. Tak o tom hovorí vo svojej reči na vrchu i Ježiš: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16).
Podnety na uvažovanie
- Do akej miery je pre mňa Božie slovo, ktoré denne či týždenne počúvam, svetlom? Orientujem sa vo svojich rozhodnutiach podľa neho?
- Podobne ako adresáti výzvy proroka Izaiáša, i ja chodím do chrámu. Ako sa stávam svetlom pre iných? V čom sa snažím, aby svetlo Božieho slova svietilo cezo mňa?
- Ako často beriem do rúk Sv. Písmo, aby som z neho čerpal svetlo?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní…
2. stretnutie
POZNANIE
„…poznaním Pána bude naplnená zem“ (Iz 11,1-10)
Text Písma
V ten deň:
Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť
a z jeho koreňov vyženie výhonok.
A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bázne pred Pánom.
A bude mať záľubu v bázni pred Pánom.
Nebude súdiť podľa zdania očí,
ani nebude karhať podľa počutia,
ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných
a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme.
Zem udrie prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.
Spravodlivosť bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho bokov.
Vlk bude bývať s baránkom,
leopard si ľahne vedľa kozliatka.
Teliatko i lev budú žrať spolu
a chlapček ich bude zaháňať.
Krava a medvedica sa budú spolu pásť,
ich mláďatá budú vedno odpočívať.
Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,
dojča sa bude hrať nad dierou hada,
do skrýše vretenice siahne rukou batoľa.
Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu;
lebo poznaním Pána bude naplnená zem,
ako vody napĺňajú moria.
V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom;
pohania ho budú vyhľadávať
a slávny bude jeho príbytok.
Zamyslenie
Prorok Izaiáš hovorí o prísľube čias Pánovho príchodu. Pán nastolí pokoj a všetko bude nažívať v pokoji. Izaiáš to opisuje trochu idylickými, no krásnymi obrazmi: „Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka“ a „chlapček ich bude zaháňať“. Toto znamená, že Ježiš prináša pokoj, ktorý dokáže pretvoriť život i dejiny. Nazývajú ho „Kniežaťom pokoja“, pretože nám prichádza ponúknuť tento pokoj.
Čas Adventu je teda práve časom na to, aby sme sa pripravili na tento príchod Kniežaťa pokoja. Pánov príchod je možné vnímať dvojako: Najprv ako jeho prvý príchod, keď prišiel ako bezbranné dieťa na túto zem a potom ako jeho definitívny príchod v sláve, ktorý ešte očakávame. Ako vody mora pokrývajú zem, tak je vďaka jeho prvému príchodu zem plná jeho poznania. Aspoň ten kúsok nášho srdca, našej rodiny i prostredia, v ktorom žijeme. Toto poznanie Pána je cestou k pokoju. Slávime liturgický čas, ktorý je určený na to, aby sme vytvorili pokoj v sebe, v našich rodinách a usilovali sa aj o dosiahnutie pokoja vo svete. Aby sme si uvedomili, že sme povolaní stavať mosty, ktoré spájajú a nie múry, ktoré rozdeľujú. Robiť voľby, aby sme napomohli pokoju v rodine, v našej mestskej štvrti, v škole a na pracovisku. Byť tak tvorcami pokoja, ktorým je prisľúbené, že sa stanú dedičmi zeme.
Vytvárať pokoj je tak trochu napodobňovaním Boha, ktorý keď chcel s nami uzavrieť pokoj a odpustiť nám, poslal nám svojho Syna, aby vytvoril pokoj, aby bol Kniežaťom pokoja. Taká je cesta aj pre nás. Stať sa maličkými, pokornými, služobníkmi ostatných. Keď sa chceme stať takými, ako bol On, potrebujeme sa stať tým, čím sa stal aj On. Človekom.
Pápež František hovorí: „Zakaždým, keď vidíme možnosť malej vojny – či už doma, vo svojom srdci alebo v škole, v práci, treba sa zastaviť a snažiť sa budovať pokoj. Nikdy, ale nikdy nezraňovať druhých. To nikdy. – „Otče, ako mám začať, aby som druhého nezranil?“ – „Neohováraj druhých, nestrieľaj prvý z kanóna“. Ak by sme všetci robili len toto, neohovárali druhých, pokoj by napredoval oveľa viac. Nech nám Pán pripraví srdce pre narodenie Kniežaťa pokoja. Pripraví nás však tým, že my budeme z našej strany robiť všetko pre budovanie pokoja: v mojom srdci, v mojej duši, v mojej rodine, škole, štvrti, na pracovisku. Byť mužmi a ženami pokoja.“
Podnety na uvažovanie
- Ktorá črta ti imponuje na Ježišovi Kristovi a rád(a) by si ju sprítomňoval(a) svetu?
- Ako konkrétne sa usiluješ o poznanie Pána? Aký veľký je vplyv tohto tvojho poznania? Majú z neho úžitok aj druhí?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní …
3. stretnutie
POSILA
„Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená“
(Iz 35,1-6b.10)
Text Písma
Bude sa radovať vyschnutá zem,
zaplesá a rozkvitne púšť.
Ako narcis vykvitne,
zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne.
Bude obdarená nádherou Libanonu,
krásou Karmelu a Sarona.
Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha.
Posilňujte ruky zoslabnuté,
upevňujte chvejúce sa kolená.
Povedzte malomyseľným:
„Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh!
Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.“
Vtedy roztvoria oči slepí
a uši hluchých sa otvoria.
Ako jeleň skákať bude chromý,
jazyk nemého radosťou vykríkne.
A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia,
s jasotom vojdú na Sion.
Večná radosť ovenčí im hlavy,
zaplaví ich radosť a veselosť,
zmizne bôľ a vzdychanie.
Zamyslenie
Predovšetkým Boh je ten, kto „posilňuje ruky zoslabnuté a upevňuje chvejúce sa kolená“ slabého človeka. Ale aj my sme povolaní podľa Božieho príkladu a príkazu lásky „posilňovať ruky zoslabnuté, upevňovať chvejúce sa kolená“ tých, ktorí sa „namáhajú a sú preťažení“.
Boh nás duchovne posilňuje a upevňuje prostredníctvom svojho Slova a sviatostí Cirkvi. My posilňujeme a upevňujeme blížnych prostredníctvom nášho, ľudského, dobrého slova preniknutého Božím slovom a cez konkrétne skutky.
Naše duchovné, ale aj telesné ruky, často už nevládzu nič udržať a nič robiť, a to ani pre Boha, ani pre blížneho. Potrebujú uzdravenie prostredníctvom Božieho slova: „Zosilnite!“ Naše duchovné, ale aj telesné kolená často už nevládzu vykonať žiadnu cestu, ani smerom k Bohu, ani smerom k blížnemu. Potrebujú Boží zásah: „Spevnite!“ Sme často zovretí sebectvom, úzkosťou, strachom, neistotou a inými neduhmi, preto potrebujeme počuť od Boha: „Vzchopte sa, nebojte sa!“ Prorok obracia náš pohľad na jediný zdroj našej sily a spásy. „Hľa, váš Boh!“
Boh je tu! Boh prichádza! Izaiáš na základe svojho osobného prežívania Božej prítomnosti ponúka všetkým veriacim istotu pre súčasnosť aj budúcnosť. Neskrýva skutočnosť, že veriaci človek podlieha trápeniu a útlaku, no Boh oslobodí utláčaného a odplatí sa utláčateľovi. Prorok nešpecifikuje, aký konkrétny historický útlak národa alebo osobné trápenie má na mysli, ale uisťuje nás: „Boh príde a zachráni ťa!“
Boh nám však ponúka ešte niečo viac. Nielen záchranu od niečoho, ale aj pre niečo: „Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne.“ Boží príchod zmení každú našu neschopnosť, ktorá nás doviedla do stavu úbohosti, na schopnosť. Každý nedostatok na prekypujúci dostatok. Tí, ktorí doteraz neboli schopní vidieť Božiu velebu a slávu, zrazu ju budú schopní vnímať. Tí, ktorí neboli schopní rozumieť Božiemu slovu, zrazu ho budú chápať. Tí, ktorí sa nevedeli radovať z Božej lásky, zrazu budú tancovať a skákať ako jelene. A tí, ktorí nevedeli ospevovať Božiu moc, budú nad ňou výskať. Tí, ktorí doteraz nemysleli ani len na seba, začnú so „spevnenými nohami a silnými kolenami“ milovať najskôr seba podľa Božích predstáv a potom zabúdať na seba a milovať blížneho ako seba.
Hoci prorok hovorí aj o dejinnej budúcnosti v tomto pozemskom čase, predsa jeho vízia siaha až do večnosti. Raz zmizne navždy všetok „bôľ a vzdychanie“, stav radosti z Božej prítomnosti a lásky bude v nebeskom Jeruzaleme trvať naveky. Potom už nebude treba „posilňovať ruky zoslabnuté, upevňovať chvejúce sa kolená“, ani svoje, ani blížneho. Dar Božieho posilňovania a upevňovania, ako aj nášho vzájomného, ľudského posilňovania a upevňovania, sú dary potrebné na ceste, nie po dosiahnutí cieľa.
Táto Izaiášova vízia nám teda umožňuje uvažovať nielen nad príchodom Mesiáša, ktorý priniesol na túto zem nový, Boží život, s hojnosťou duchovných darov, ale aj nad naším osobným a spoločenským návratom domov – na nebeský Sion.
Podnety na uvažovanie
- Ako a kedy dovoľujem Bohu, aby „posilňoval moje ruky zoslabnuté a upevňoval moje chvejúce sa kolená“?
- Ako a kedy ja „posilňujem ruky zoslabnuté a upevňujem chvejúce sa kolená“ môjho blížneho?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní …
4. stretnutie
KOMUNIKÁCIA
„Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha“ (Iz 7,10-14)
Text Písma
Pán prehovoril k Achazovi:
„Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha.
Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia,
alebo hore na výsostiach.“
Achaz však povedal:
„Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“
A Izaiáš riekol:
„Počúvajte teda, Dávidov dom.
Nestačí, že obťažujete ľudí,
ešte aj môjho Boha obťažujete?
A preto vám Pán sám dá znamenie:
Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“
Zamyslenie
Istý muž mal pocit, že ho životné ťažkosti čoraz viac ubíjajú, a tak sa obrátil na slávneho duchovného majstra s prosbou o pomoc. „Už to ďalej nevydržím, majster. Toto je neznesiteľný život!“ Majster vzal do ruky za hrsť popola, hodil ho do pohára čistej vody a povedal: „Toto je tvoje trápenie.“ Voda v pohári sa zakalila. Majster vodu vylial. Potom vzal znovu hrsť z toho istého popola, ukázal ho mužovi, pristúpil k oknu a hodil ho do mora. Popol sa po chvíli rozptýlil a more ostalo čisté ako prv. „Vidíš?“ povedal majster. „Každý deň sa musíš rozhodnúť, či budeš pohárom vody, alebo morom.“
Človeku, nachádzajúcemu sa v ťažkej životnej situácii je veľkým darom, keď stretne niekoho, kto ho vypočuje a zároveň mu poradí ako ďalej. Samozrejme, ak si poradiť nechá.
Úryvok z Izaiáša nám ponúka kúsok z dialógu medzi prorokom a judským kráľom Achazom. Kráľ sa nachádza v situácii, ktorá ohrozuje jeho postavenie a život. Sýrsky a efraimský kráľ rozpútali proti nemu vojnu. Ich vojská sa chystali zaútočiť na Jeruzalem. Keď sa to dozvedel Achaz a ľud, chvelo sa jeho srd¬ce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra (Iz 7,2). Preto sa Achaz rozhodol riešiť situáciu podľa seba. Rozhodol sa, že požiada o spojenectvo asýrskeho kráľa. Izaiáš z Božieho podnetu prišiel za ním a snažil sa mu poradiť, odhovoriť ho od jeho zámeru. Povzbudzoval ho, aby veril jedine Bohu, lebo iba on má moc zachrániť kráľa i národ. Achaz, ktorý vo svojej viere lavíroval, neprijal radu proroka a to Izaiáša veľmi pobúrilo. Dôsledkom boli ďalšie a ďalšie problémy pre kráľa i ľud. Vtedy však zaznieva slovo prísľubu: Boh bude s judským ľudom i vtedy, keď bude prechádzať ťažkými skúškami. Znakom Božej prítomnosti bude nový potomok kráľovského rodu, Emanuel – „s nami je Boh“.
Kráľ Achaz odmietal komunikovať s Bohom a odmietal radu proroka Izaiáša. Vynechával Boha zo svojich plánov. Prorok sa usiloval ukázať, že človek je pozvaný ku komunikácii s Bohom, nech sa nachádza v akejkoľvek situácii, aj v najhlbšej kríze. Pozýva i nás komunikovať a dôverovať v prvom rade Bohu, ktorý je verný a ochotný vstúpiť svojou prítomnosťou do riešenia našich výziev.
Takisto sa môžeme ocitnúť aj v roli Izaiáša, ktorý vidí nesprávne konanie a smerovanie druhého človeka. Je nám povzbudením vedieť reagovať a komunikovať s týmto človekom. Sme pozvaní vlievať nádej, že Boh je s nami a dôverujúc mu dokážeme prekonať všetky skúšky.
Podnety na uvažovanie
- Nachádzam sa niekedy v situácii Achaza, ktorý chce riešiť veci „ po svojom“? S kým vtedy komunikujem?
- Bol som niekedy v roli Izaiáša, ktorý vedel upozorniť druhého na jeho nesprávne konanie? Snažil som sa mu aj poradiť ako ďalej?
Konkrétne predsavzatie do ďalších dní
Text Duchovej obnovy je možné stiahnuť aj v PDF fotmáte tu:
ADVENT 2020
1. Adventná nedeľa v roku B
Prečítajme si úryvok zo žalmu 80 a uvažujme nad jeho slovami.
Pastier Izraela, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa!
Vzbuď svoju moc
a príď nás zachrániť.
Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici,
nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno.
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Modlitbu prednesie vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov. Prečítajú sa čítania a evanjelium.
Úvod
Na začiatku každej cesty je potrebné najskôr si správne určiť miesto, kde sa nachádzame a potom smer, ktorý nás privedie na miesto, kde sa chceme dostať. Na začiatku adventu sme prorokom Izaiášom vyzvaní, aby sme si presne určili našu „duchovnú polohu“ – východisko nášho adventného putovania, ktoré nás privedie k očakávanému Mesiášovi. Pripojme sa k prorokovej modlitbe, ktorou vyjadruje túžbu po Pánovom príchode.
Na začiatku aj na konci oslovuje Pána ako nášho otca. Keď človek pre svoje chyby zablúdi a ostane bezradný, môže v takej chvíli vyčítať svojmu otcovi podobne ako vyčíta prorok Pánovi: „Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou?“ Ale hneď za výčitkou nasleduje prosba: „Obráť sa k nám… Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil!“ A aby posilnil svoju dôveru v Boha, pripomína si jeho minulé veľké dobrodenia: „Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou.“ Potom uvádza jeho charakteristiky:
- Iba on je Boh, ktorý pomáha tým, čo v neho dúfajú.
- Vychádza v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo, tým, čo si na svojich cestách spomínajú na neho.
V protiklade k charakteristickým vlastnostiam Boha sú zlyhania ľudí, ktoré prorok vyznáva:
- My sme hrešili.
- Dlho sme boli neverní.
- Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť.
- Naša neprávosť nás unáša ako vietor unáša zvädnuté lístie.
- Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul.
Tieto zlyhania ľudu viedli k tomu, že sa vzdialil od Boha – Boh „skryl pred nimi svoju tvár“. Ale záverečné slová modlitby vyjadrujú nádej: „A predsa, Pane, ty si náš otec!…“ Týmto zvolaním Izaiáš vyjadruje túžbu po návrate Boha k svojmu ľudu, ako aj pevnú dôveru, že Boh im preukáže milosrdenstvo, privedie svoj ľud späť k sebe a ukáže mu svoju láskavú otcovskú tvár.
Výzvou k dôvere sú aj slová sv. Pavla v Liste Korinťanom, ktorými pripomína adresátom listu, že Boh, ktorý ich povolal do spoločenstva svojho Syna, je verný, a preto im nechýba nijaký dar milosti, kým očakávajú, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. Záleží na nich, ako využijú ponúknuté milosti. V tom zmysle v evanjeliu Pán Ježiš vyzýva svojich poslucháčov na bdelosť, lebo nepoznajú čas jeho príchodu. Bdelosť sa najlepšie udržuje vtedy, keď človek po niečom veľmi túži a svoju túžbu spája s pevnou dôverou. V tomto duchu vyznievajú slová žalmu 80. Preto je modlitba tohto žalmu dobrou odpoveďou na Božie slovo vyzývajúce nás k bdelosti, aby sme boli dobre pripravení na príchod očakávaného Mesiáša.
Božie slovo
Prečítajme si teraz úryvok zo žalmu 80 a uvažujme nad jeho slovami.
Pastier Izraela, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa!
Vzbuď svoju moc
a príď nás zachrániť.
Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici,
nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno.
Úvaha
Na začiatku je Boh oslovený ako „Pastier Izraela“. Pastier sa stará o potravu svojho stáda a chráni ho pred nebezpečenstvom. Preto musí byť mocný a starostlivý. V minulosti vyvolený ľud neraz zakúsil starostlivosť a ochranu, ktoré mu preukazoval Boh. Preto teraz, keď sa od neho vzdialil, cíti sa ohrozený. A tak hneď po oslovení „Pastier Izraela“ nasleduje výzva „počúvaj!“ naznačujúca naliehavosť prosieb, ktoré sú po nej prednesené.
Prvé tri prosby predchádza druhé oslovenie: „Ty, čo tróniš nad cherubmi“. Boh prebýval medzi svojim ľudom v chráme. Tam bola uložená archa zmluvy, zakrytá vrchnákom (zľutovnicou), na ktorom boli dvaja cherubíni. Nad nimi mal Pán svoj trón a zľutovnica slúžila ako podnožka jeho nôh. Toto bolo miesto spojenia neba so zemou. Boh, „tróniaci nad cherubmi“ bol blízky svojmu ľudu. Preto v čase narušenia jeho vzťahu s ľudom, toto oslovenie vyjadruje túžbu, aby sa Boh opäť priblížil k svojmu ľudu. Táto túžba je obsahom troch nasledujúcich prosieb:
- Zaskvej sa (ukáž nám svoju vznešenosť).
- Vzbuď svoju moc (tak ako si ju prejavoval v minulosti, keď si nás chránil).
- Príď nás zachrániť.
Ďalšia skupina prosieb je uvedená oslovením „Bože zástupov“, ktoré označuje Pána nielen ako Boha – osloboditeľa , ktorý vyviedol zástupy svojho ľudu z otroctva v Egypte, ale aj ako Pána nebeských mocností (slnka, mesiaca a hviezd), ktoré boli mnohými pohanskými náboženstvami považované za božstvá. K tomuto mocnému Bohu smerujú ďalšie prosby jeho ľudu:
- Vráť sa.
- Zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. (Božie navštívenie môže spôsobiť katastrofu alebo záchranu. V tomto prípade ľud prosí, aby ho Boh navštívil podobne ako v Egypte, keď ho Boh vyslobodil z rúk utláčateľov. Vinica je obrazné pomenovanie Izraela, ktoré používali aj proroci.)
- Chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica. (Prosba o ochranu je podporená pripomienkou, že Izrael je Božím vyvoleným ľudom, ktorý si Boh vytvoril, keď s ním uzavrel zmluvu na Sinaji.)
- Chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. (Vyvolený ľud sa prirovnáva k výhonku, ku ktorému má Pán veľmi blízky vzťah, keďže si ho sám vypestoval prostredníctvom Mojžiša, prorokov a ďalších svojich poslov – to je ďalší podnet pre Boha, aby chránil svoj ľud).
- Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici. (Teraz sa ľud prirovnáva k mužovi stojacom po Božej pravici, t.j. k človekovi, ktorý mu je najbližší. Božia ruka vystretá nad ním mu zabezpečuje ochranu.)
- Nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. (Ľud je v tomto prípade zosobnený ako „syn človeka“. To, že si ho Boh vyvolil opäť pripomína úzky vzťah medzi Bohom a jeho ľudom, aby tak bol Boh motivovaný k zásahu v jeho prospech.)
Na záver ľud sľubuje, že už bude verný svojmu Bohu („už neodstúpime od teba“). Ovocím Božieho návratu a vernosti ľudu bude život („ty nás zachováš pri živote“). Vernosť sa bude prejavovať v tom, že ľud sa už nebude spoliehať na nikoho a nič iné, ako na svojho Boha a „bude vzývať jeho meno“.
Výzva Božieho slova pre nás
Na začiatku adventu sme vyzvaní prehodnotiť svoj duchovný stav. Každý z nás zrejme začína svoje adventné putovanie z inej duchovnej „pozície“. Preto je určenie „miesta“, z ktorého začínam svoju púť, základnou podmienkou pre dosiahnutie cieľa; pre to, aby sme sa napokon spoločne stretli s našim Mesiášom. Ale nech by sme boli akokoľvek ďaleko, každého z nás Božie slovo uisťuje, že Boh je našim Otcom. On si nás povolal do spoločenstva svojho Syna a dáva nám všetky dary milosti potrebné k tomu, aby sme došli do tohto spoločenstva. Keď budeme nasledovať hlas nášho „Pastiera“, nemôžeme zablúdiť počas nášho duchovného putovania. Keď budeme prosiť „Boha tróniaceho nad cherubmi“, aby nám pomohol obnoviť našu vernosť voči nemu a urobil nás schopnými žiť podľa zmluvy, ktorú sme s ním uzavreli, keď sme sa stali kresťanmi, dá nám silu prekonať naše ľudské slabosti. A keď budeme vzývať „Boha zástupov“, aby nás chránil, potom nás žiadne mocnosti zla nebudú môcť zastaviť na našej púti a zabrániť nám, aby sme došli k nášmu Mesiášovi; do spoločenstva Božieho Syna.
Otázky na uvažovanie
- Aká je moja duchovná „pozícia“ na začiatku adventu (čo chcem zmeniť)?
- Vnímam Boha ako môjho Otca, ktorý sa o mňa zaujíma a stará (ako)?
- Ktoré z Božích mien („Pastier“, „Boh tróniaci nad cherubmi“, „Boh zástupov“) mi je najbližšie (prečo)?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
2. Adventná nedeľa v roku B
Žalm 85:
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Modlitbu prednesie vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov. Prečítajú sa čítania a evanjelium.
Úvod
Dnes nám zaznievajú slová potešenia: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh.“ Prorok Izaiáš ich adresoval ľudu trpiacemu v Babylonskom zajatí. Dôvodom potešenia je skutočnosť, že zajatie ľudu sa čoskoro skončí, lebo ich vina je odčinená. Tak ako si Boh vyviedol svoj ľud z otroctva v Egypte, tak ho vyvedie aj z Babylonu a zjaví mu svoju slávu. Posol predchádzajúci Pána dáva príkaz, aby bola vyrovnaná cesta pre Pána a jeho ľud, ktorý si povedie zo zajatia do jeho vlastnej krajiny.
Súčasne s tým je ohlásená radostná zvesť Jeruzalemu a ostatným judským mestám, ktoré ostal opustené po odvedení ich obyvateľov do Babylonu. Teraz im posol oznamuje, že ich Boh prichádza, aby sa opäť ujal vlády vo svojej krajine. Prichádza ako slávny víťaz, ktorý si nesie svoju odmenu a pred ním idú jeho trofeje – porazené nepriateľské mocnosti. Odmenou mu je jeho ľud, ktorý vyslobodil zo zajatia a ktorý si vedie ako pastier svoju čriedu, pričom zvláštnu pozornosť venuje tým najslabším a najzraniteľnejším.
Sv. Peter v 2. čítaní tiež hovorí o očakávanom Pánovom príchode. V tomto prípade však ide o druhý príchod Ježiša Krista. Apoštol odpovedá na otázku prečo Pán mešká. Uvádza dva dôvody. Prvým je, že u Boha je vnímanie času iné ako u ľudí. Druhým dôvodom je Božia trpezlivosť s ľuďmi, aby im dal dostatok času na pokánie a na dobrú prípravu na jeho príchod. Má to byť príprava, ktorá z nich urobí svätých a nábožných ľudí, aby mohli zaujať miesto v novej zemi, ktorú im Boh pripravil. Bude to zem, v ktorej prebýva spravodlivosť a môžu do nej vstúpiť iba tí, ktorých Pán pri svojom príchode nájde bez poškvrny zla.
Čo sa dá urobiť preto, aby človek mohol pri druhom Pánovom príchode zaujať miesto v novej zemi? Návod ponúka Ján Krstiteľ. Keď pripravoval cestu pre Pánov prvý príchod, poukázal na rozdiel medzi sebou a prichádzajúcim Mesiášom: „Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ Voda môže obmyť telo od špiny a udržuje telo pri živote. Ale ten, kto je pokrstený Duchom Svätým, je očistený od duchovnej špiny – od hriechov – a Duch Svätý mu dáva duchovný, večný život. Boží Syn prichádza na svet, aby krstil Duchom Svätým, tých, ktorí v neho uveria a prijmú ho ako svojho Vykupiteľa. Ten, kto prijíma Ducha Svätého a necháva sa ním viesť, žije nábožne a sväto a je pripravený zaujať miesto v novej zemi, do ktorej Ježiš Kristus pri svojom druhom príchode uvedie svojich verných. Postoj tých, ktorí očakávajú záchranu od prichádzajúceho Mesiáša, vyjadruje modlitba žalmu 85.
Božie slovo
Vypočujme si teraz žalm 85 a v duchu sa ho môžeme modliť spolu s lektorom.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.
Úvaha
Úvodné vyhlásenie „Budem počúvať, čo povie Pán, Boh“ vyjadruje ochotu počúvať Božie slovo. Počúvať a prijať Božie slovo znamená prijať aj dar – požehnanie, ktoré toto slovo prináša. Ako prvý dar sa spomína pokoj. Ten bude odmenou pre ľud, ktorý patrí Bohu, jeho svätým. Druhým darom je spása. Získajú ho tí, ktorí žijú v bázni voči Bohu. Boh má v nich záľubu a bude medzi nimi prebývať. Tam, kde Boh prebýva uprostred svojho ľudu, už je prítomné Božie kráľovstvo a veriaci zakusujú jeho dobrá. Pripravuje im ich Božie milosrdenstvo a vernosť: milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom. Boh je vždy verný svojmu slovu. Preto ľud, ktorý s vierou a bázňou prijíma Božie slovo, má účasť na prejavoch Božieho milosrdenstva. Bázeň vedie veriacich k pokániu a návratu k svojmu Bohu. Obnovuje sa vernosť ľudu voči Bohu. Tak Božia vernosť jeho slovu privádza veriacich k vernosti voči Bohu.
Ovocím vernosti je obnovenie spravodlivosti a pokoja v spoločenstve, ktorému vládne Boh. To vyjadrujú slová žalmu: Vernosť vyrastie zo zeme, spravodlivosť zhliadne z neba. Obnova spravodlivosti a pokoja je darom nielen pre ľudskú spoločnosť, ale aj pre ostatné stvorenie, lebo ľudský egoizmus a nespravodlivosť už nebránia pôsobeniu Božieho požehnania. Pán dá požehnanie a svoje plody vydá naša zem. Najväčším a najvýznamnejším plodom Božieho požehnania je však spása. Na prijatie tohto daru, ktorý prináša očakávaný Mesiáš, sú pripravení tí, ktorí sa v bázni voči Božiemu slovu obnovili vo vernosti Bohu a žijú spravodlivo. O tom hovoria záverečné slová žalmu: Pred ním bude kráčať spravodlivosť a po stopách jeho krokov spása.
Výzva Božieho slova pre nás
Dnes k nám hovoria dvaja veľkí proroci: Izaiáš a Ján Krstiteľ. Keď sme sa pred týždňom zamýšľali nad tým, kde sa duchovne nachádzame na začiatku adventu, možno sme boli smutní z toho, ako sme sa vzdialili od nášho Boha. Dnes nám on sám ústami prorokov hovorí slová povzbudenia. Uisťuje nás, že sa prichádza, aby nás vyviedol z krajiny nášho zajatia – aby nás oslobodil z otroctva našich zlozvykov a hriechov. Ak sa zriekneme zla a dáme sa Ježišovi pokrstiť Duchom Svätým, pripojí aj nás pri svojom druhom príchode k triumfálnemu sprievodu jeho verných. Uvidíme, ako pred ním idú jeho trofeje: porazené a bezmocné mocnosti zla a našich zlozvykov, ktoré nás predtým držali vo svojej moci. Dajme v tomto čase priestor prichádzajúcemu Spasiteľovi, aby nás jeho Duch očistil a urobil spravodlivými a tak pripravil na jeho príchod. Nach pri jeho príchode môžeme dosvedčiť, že pred ním kráča spravodlivosť a po stopách jeho krokov spása.
Otázky na uvažovanie
- Je pre mňa Božie slovo povzbudením? Vyhľadávam toto povzbudenie čítaním Svätého písma a rozjímaním o ňom?
- Otváram sa pre pôsobenie Ducha Svätého v mojom živote (napr. modlitbou alebo poslušnosťou jeho vnuknutiam konať dobro, ktoré Boh pripravil, aby som ho konal)?
- Teším sa na slávny Pánov príchod, alebo skôr myšlienka naň vo mne vyvoláva obavy?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
3. Adventná nedeľa v roku B
Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Modlitbu prednesie vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov. Prečítajú sa čítania a evanjelium.
Úvod
Dnešné Božie slovo nám hovorí o radosti. Oznamuje nám, že Boh chce, aby sme sa ustavične radovali. Prorok Izaiáš opisuje dva zdroje pravej radosti. Prvým je Božie slovo. Pán pomazal svojho posla, aby ohlasovaním Božieho slova prinášal radosť tým, že:
- hlása radostnú zvesť chudobným
- uzdravuje skrúšených srdcom
- oznamuje zajatým slobodu a väzneným prepustenie
- ohlasuje rok milosti Pána.
Druhým zdrojom radosti sú Božie dary spásy a spravodlivosti. Prorok opisuje prijatie týchto darov ako oblečenie sa do šiat: Pán „ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti“. Hovorí sa, že šaty robia človeka. Spása a spravodlivosť, do ktorých Boh „oblečie“ človeka, robia z človeka Božieho syna alebo dcéru.
Sv. Pavol v Liste Solúnčanom píše, čo má robiť človek, aby mal v sebe radosť, ktorú mu Boh dáva. Ako prvú činnosť uvádza modlitbu. Modlitba spája človeka s Bohom – človek si otvára srdce pre počúvanie a prijatie Božieho posolstva o spáse. Tiež si pripomína, čo Boh už urobil v jeho živote a to ho vedie k vzdávaniu vďaky. Vďačnosť človeka voči Bohu môže byť súčasne svedectvom o Bohu a jeho milosrdenstve pre tých, ktorí počúvajú modlitbu vďaky. Tak sa upevňuje viera a dôvera v Boha.
Druhou činnosťou, o ktorej píše sv. Pavol, je pripravenosť počúvať Ducha Svätého a pod jeho vedením rozlišovať, čo je dobré. Keď sa človek nechá viesť Duchom Svätým, vyhne sa zlu uchová si v srdci radosť. Vtedy vníma Boha ako Boha pokoja, o ktorom sv. Pavol píše, že posväcuje svojich verných a chráni ich pred porušením.
Evanjelium nám predstavuje človeka vedeného Duchom Svätým a plniaceho poslanie, ktoré mu Boh zveril – poslanie ohlasovať radostnú zvesť svetu. Tým človekom je Ján Krstiteľ. Máme pred sebou obraz pokorného človeka žijúceho v pravde. Na otázku, kto je, Ján odpovedá, že nie je Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok. Skromne sa nazýva hlasom volajúceho na púšti. Napriek svojej pokore má Ján veľké poslanie: vydať svedectvo o svetle, ktoré prichádza, aby rozptýlilo tmu sveta ovládaného zlom a hriechom. Tí, ktorí uveria Jánovmu svedectvu, prijmú svetlo spásy a budú vyslobodení z otroctva hriechu. Naplní ich radosť z toho, že sa stanú Božími synmi a dcérami.
Božie slovo
K prijatiu radosti, ktorú nám prináša prichádzajúci Mesiáš, nás pozýva P. Mária slovami svojho chválospevu:
Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.
Úvaha
Na úvod P. Mária vyjadruje vďačnosť pôvodcovi jej radosti. Z celej duše chváli Pána a nazýva ho „Boh, môj spasiteľ“. Tým poukazuje aj na príčinu svojej radosti. Je ňou spása, ktorú jej daruje Boh. Je to Boh, akého spoznal vyvolený ľud počas dejín spásy: Boh, ktorý sa ujíma ponížených a slabých. Tento Boh „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“. V dôsledku Božieho sklonenia sa k jeho služobnici, je P. Mária vyvýšená a s radosťou hovorí: „od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“. Napriek vyznačeniu, ktorého sa jej dostalo, P. Mária ostáva pokornou Pánovou služobnicou a vyznáva, že jej vyvýšenie a sláva sú darmi od Boha: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“.
Nasledujúce slová chválospevu sú výzvou žiť v bázni pred Bohom, lebo tí, „čo sa ho boja“, zakusujú Božie „milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“. Toto je svedectvo o Božej vernosti prejavujúcej sa neustálym preukazovaním milosrdenstva tým, ktorí žijú v bázni voči Pánovi. Na záver sú uvedené dva príklady toho, ako Boh preukazuje svoje milosrdenstvo:
- sýti hladných, ktorí sú odkázaní na neho, zatiaľ čo bohatí, spoliehajúci sa na svoju vlastnú šikovnosť a schopnosti, sú prepustení naprázdno,
- ujíma sa svojho vyvoleného ľudu, ktorý mu je poslušný.
Výzva Božieho slova pre nás
Po vypočutí Božieho slova sa zamyslime nad tým, ako sa dotýka nášho života. Problémy, ktoré nás trápia a s ktorými si nevieme poradiť, nám naznačujú že adresátmi Božieho radostného posolstva sme aj my. Veď toto posolstvo je určené chudobným, ktorí sú odkázaní na Božiu pomoc. Keď prežívame smútok a bezradnosť, Boh nás oslovuje aby uzdravil naše skrúšené srdcia. Keď sme zahanbení a sužujeme sa pre naše hriechy a zlozvyky, Božie slovo prichádza, aby nás oslobodilo z otroctva zla a z väzenia našich zlozvykov.
Radostné vyhlásenie proroka Izaiáša „Pán ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti“ nám pripomína, že aj my sme boli „oblečení do rúcha spásy“ pri našom krste a vždy, keď sme vo sviatosti zmierenia očistení od hriechov, Pán nás „zahaľuje plášťom spravodlivosti“. Radosť z týchto darov si máme uchovávať udržovaním blízkeho vzťahu s ich darcom, ako aj vďačnosťou a oslavou nášho Boha. Keď počúvame Ducha Svätého a nechávame sa ním viesť, chráni nás pred zlom a napĺňa naše srdcia radosťou a Božím pokojom, ktorý nám svet nemôže zobrať.
Dnes máme pred očami vzor, aký nám dáva Ján Krstiteľ. Zoberme si z neho príklad ako máme v pravde a pokore očakávať príchod nášho Spasiteľa a súčasne byť jeho svedkami v našom prostredí. Veď aj nám dal Boh poslanie, aby sme pred svetom svedčili, že prichádza svetlo, ktoré zaženie temnoty tohto sveta. Vydávajme svedectvo o tom, že tak, ako na P. Máriu, tak aj na nás zhliadol Pán a urobil veľké veci v našom živote.
Otázky na uvažovanie
- Mám skúsenosť s tým, že sa ma Božie slovo dotklo v ťažkej situácii a naplnilo ma nádejou a radosťou?
- Uvedomujem si veľké veci, ktoré Boh koná v mojom živote a som mu za to vďačný? Vyjadrujem svoju vďačnosť v modlitbe, prípadne o nej hovorím aj iným?
- Volám si pri rozhodovaní na pomoc Ducha Svätého? Pomáha mi to udržať si pokoj a radosť v srdci?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
4. Adventná nedeľa v roku B
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky;
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal:
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným,
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
On bude volať ku mne: „Ty si môj otec,
môj Boh a útočište mojej spásy.“
Naveky mu svoju milosť zachovám
a pevná bude moja zmluva s ním.
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Adventná obnova IV. – 2020Stiahnuť
Modlitba a čítanie Božieho slova
Modlitbu prednesie vedúci stretnutia alebo niekto z účastníkov. Prečítajú sa čítania a evanjelium.
Úvod
Keby sme mali vybrať názov témy pre čítania, ktoré sme si vypočuli, zrejme by znel: Boh je verný a plní svoje prísľuby. Druhá kniha Samuelova nás vracia do doby, keď kráľ Dávid upevnil Izraelské kráľovstvo a rozhodol sa postaviť chrám, ktorý by svedčil o veľkosti a sláve Boha Izraela. Svoj zámer oznámil prorokovi Nátanovi. Prorok schvaľuje jeho plán. Ale v noci k nemu prehovorí Boh a oznamuje Nátanovi, že Pánov zámer je iný ako kráľov. Boh nepotrebuje, aby ho oslávil človek svojim dielom. On sám sa oslávi oveľa dokonalejším spôsobom. Kráľ môže dať postaviť Bohu krásny dom, ale bude to iba kamenná budova a tá po čase zanikne. Boh naproti tomu sľubuje Dávidovi, že mu postaví dom, ktorý bude pred Bohom trvať naveky a jeho trón bude upevnený navždy.
Dom, ktorý Pán postaví kráľovi, je Dávidov rod a jeho kráľovstvo. Toto kráľovstvo vydržalo štyri storočia. Počas jeho trvania sa na Dávidovom tróne vystriedalo mnoho jeho potomkov – slávnych i menej slávnych, dobrých i zlých. Potom kráľovstvo zaniklo, ale vyvolený ľud dôveroval svojmu Bohu a čakal na príchod Mesiáša – Krista z Dávidovho rodu, aby obnovil kráľovstvo Izraela a navždy upevnil jeho trón.
Tieto očakávania sa začali plniť, keď Boh poslal anjela Gabriela k panne Márii. Ale Boh, tak ako vtedy, keď mu Dávid chcel postaviť dom, aj teraz ukazuje, že robí omnoho väčšie veci ako si ľudia dokážu predstaviť. Posiela očakávaného Mesiáša z Dávidovho rodu. Ale tento Mesiáš je nielen synom človeka, on je súčasne aj Synom Boha. Lebo večné kráľovstvo môže nastoliť iba ten, kto je sám večný – Boží Syn.
Anjel oslovuje Máriu „plná milosti“. Tým naznačuje, že to, čo sa má stať v jej živote, je celkom Božím dielom. Potvrdzuje to slovami: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ V živote tejto pokornej Pánovej služobnice sa má zavŕšiť Boží prísľub daný kráľovi Dávidovi. Dieťaťu, ktoré sa v nej počne a ktoré porodí, dá Pán, Boh, trón jeho otca Dávida a „naveky bude kraľovať“. To, čo neboli schopní zabezpečiť Dávid a jeho potomkovia, uskutoční Boh, ktorý je verný svojmu slovu. Nepotrebuje k tomu výnimočných ľudí s ich schopnosťami. Stačí mu jednoduchý súhlas jeho pokornej služobnice. A Mária odpovedá: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Každý, kto si dokáže uvedomiť, akú veľkú vec Pán urobil, keď splnením svojho slova naveky upevnil kráľovstvo Dávidovho potomka, ktorý je aj jeho Synom, a tým otvoril vstup do večného Božieho kráľovstva nielen Izraelitom, ale všetkým, ktorí ho prijmú za svojho Kráľa, ten vzdáva Pánovi slávu podobne ako sv. Pavol: „… jedinému mocnému Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.“
Božie slovo
Oslavu Boha za jeho vernosť a milosrdenstvo vyjadruje žalm 89:
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky;
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal:
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným,
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
On bude volať ku mne: „Ty si môj otec,
môj Boh a útočište mojej spásy.“
Naveky mu svoju milosť zachovám
a pevná bude moja zmluva s ním.
Úvaha
Žalmista začína svoju modlitbu vyjadrením túžby ospevovať Božie milosrdenstvo a ohlasovať jeho vernosť. Chcel by to robiť nielen počas celého svojho života, ale naveky. Dôvodom je vernosť Boha svojmu vyhláseniu: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ Preto ľudia každého pokolenia môžu napriek skúsenosti vlastnej hriešnosti volať s dôverou k Bohu a očakávať, že Boh sa k nim skloní, oslobodí ich z moci zla a obnoví svoj vzťah lásky s nimi.
Konkrétnym prejavom Božej vernosti v preukazovaní milosrdenstva je jeho zmluva s kráľom Dávidom. Dávid a jeho potomkovia mohli Boha vzývať ako svojho Otca a on vypočul ich prosby. Stal sa pre nich útočišťom spásy. Prijal ich za svoje adoptované deti. Ale ten Dávidov potomok, ktorý dovŕšil Boží prísľub, keď naveky upevnil Dávidov trón a založil večné kráľovstvo spásy – Ježiš Kristus – hovorí Bohu „Ty si môj Otec“ v plnom význame tohto slova. On nie je adoptovaným Božím synom, ale pravým, splodeným Božím Synom. Jeho trón pretrvá všetky pokolenia. Z neho naveky vládne a preukazuje milosrdenstvo svojmu ľudu.
Výzva Božieho slova pre nás
Už o niekoľko dní budeme sláviť sviatok Narodenia Pána, ktorý nám pripomína, že Boh je verný a plní svoje prísľuby. Veď narodenie Božieho Syna nie je iba historická udalosť, ktorá sa stala pred vyše dvetisíc rokmi. Pre každú generáciu je to nová udalosť, lebo Ježiš Kristus prichádza práve pre ňu, aby ľudí tej doby pozval do svojho kráľovstva. Tak prichádza aj k nám. Pre vstup do svojho kráľovstva nežiada od nás žiadne víza – žiadne mimoriadne schopnosti, ani skutky, ktoré by nás oprávňovali k vstupu do jeho večného kráľovstva.
Žiada iba jednu vec: aby sme s vierou a láskou prijali jeho a aby sme lásku preukazovali aj všetkým jeho bratom a sestrám. Všetko ostatné zabezpečí Božie milosrdenstvo, ktoré nám Boží Syn prichádzajúci do nášho sveta prináša ako dar od svojho Otca. Prijmime toto pozvanie a dar a pripojme sa k ostatným pokoleniam, ktoré hlásajú Pánovu vernosť a ospevujú jeho milosrdenstvo.
Otázky na uvažovanie
- Prekvapil ma niekedy Boh tým, že mi dal viac ako som si prosil alebo očakával od neho?
- Čo je pre mňa najdôležitejšie pre prežívanie vianočných sviatkov (výzdoba, darčeky, ľudové tradície, stretnutie s blízkymi, pripomienka Božej vernosti v preukazovaní milosrdenstva príchodom jeho Syna na svet, alebo niečo iné)?
- Ako chcem privítať Božieho Syna, ktorý prichádza na svet, aby ma pozval do svojho kráľovstva?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Dáme si nejaké spoločné alebo individuálne predsavzatie?
Záverečná modlitba
ADVENT 2021
1. Adventná nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Podcast:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša – Jer 33, 14-16
Hľa, blížia sa dni, – hovorí Pán –, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu. V tých dňoch a v tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem istotu a budú ho volať: Pán – naša spravodlivosť.
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom – 1 Sol 3, 12 – 4, 2
Bratia, Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen. Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša – Lk 21, 25-28. 34-36
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“
Úvod
Dnešné Božie slovo nám predstavuje dva prísľuby, ktoré hovoria o prvom a druhom príchode Mesiáša. O prvom hovorí prorok Jeremiáš. Pripomína Izraelu Boží prísľub spásy, ktorý sa uskutoční keď „vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok“. Tým „výhonkom“ je Mesiáš, ktorý bude konať právo a spravodlivosť. Pre Boží ľud to bude čas spásy.
Evanjelium nadväzuje na Jeremiášovo proroctvo. Jeho dej sa odohráva v čase vyplnenia prvého Božieho prísľubu, keď prišiel na svet Mesiáš – Ježiš Kristus. On sám hovorí o svojom druhom príchode. Budú ho sprevádzať znamenia na slnku, mesiaci a na hviezdach. Ľudia budú v zmätku prežívať veľkú úzkosť. Vtedy nastane druhý príchod Mesiáša, ktorý príde s Božou mocou a slávou. Pre Ježišových učeníkov to bude čas vykúpenia. Ľudstvo tak bude rozdelené na dve skupiny: na tých, ktorí budú pri Ježišovom druhom príchode zmierať od strachu a na jeho učeníkov, pre ktorých to bude čas naplnenia prísľubu spásy.
Obdobie medzi prvým a druhým Mesiášovým príchodom je obdobím ponuky spásy. Každý je pozvaný nasledovať Ježiša a zaradiť sa k jeho učeníkom, aby mohol jeho druhý príchod očakávať so zdvihnutou hlavou a radosťou. Sám Ježiš radí, ako sa to dá dosiahnuť. Človek si musí dávať pozor, aby jeho túžba uspokojovať telesné žiadosti a starosti o záležitosti tohto sveta neoslabili jeho pozornosť zameranú na prípravu na Ježišov druhý príchod. Iba stála bdelosť a vytrvalá modlitba sú zárukou, že Ježišov učeník obstojí pri jeho druhom príchode.
Témou druhého Ježišovho príchodu sa zaoberá aj sv. Pavol v Prvom liste Solúnčanom. Úryvok, ktorý sme si vypočuli, môžeme rozdeliť na dve časti. Tieto časti navzájom súvisia a poukazujú na to, že prvotná je Božia milosť a na ňu má nadviazať snaha človeka o život, ktorý sa páči Bohu.
V prvej časti apoštol Pavol od Pána vyprosuje Solúnčanom dar lásky, aby mohli obstáť pri Ježišovom druhom príchode. Najskôr sa modlí, aby ich vzájomná láska i láska voči všetkým rástla a upevňovala sa a potom prosí, aby ich srdcia boli tak posilnené, aby ich láska voči Bohu im dala silu premôcť pokušenia a každé zlo, aby boli pri druhom Ježišovom príchode čistí a svätí. V druhej časti úryvku sv. Pavol napomína Solúnčanov, aby žili tak, aby sa stále viac páčili Bohu; aby neostali stáť na mieste, ale napredovali na ceste nasledovania Ježiša.
Božie slovo
Žalm 25 je modlitbou človeka, ktorý chce ísť po Pánových cestách, aby dosiahol spásu:
Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása.
Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.
Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.
Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.
Úvaha
Prvá časť žalmu obsahuje dvojitú prosbu. Modliaci sa človek sa najskôr obracia na Pána ako na vodcu a prosí ho, aby mu ukázal svoju cestu a chodníky. Potom ho prosí ako učiteľa, aby ho učil a viedol v pravde. V závere prvej časti je uvedený dôvod, prečo si vyprosuje od Pána tieto veci: „lebo ty si Boh, moja spása“. Ten, kto sa modlí tento žalm teda chce poznať Pánove cesty a nechať sa poučiť a viesť v jeho pravde, lebo to ho privedie k spáse.
Na cestu spásy chce pozvať aj iných. Aby ich k tomu povzbudil, v druhej časti žalmu hovorí o Božích vlastnostiach: „Pán je dobrý a spravodlivý“. Jeho dobrota sa prejavuje v tom, že chce zachrániť hriešnikov. Ukazuje im cestu k spravodlivosti. Preto, aby sa človek dokázal vydať na túto cestu a prísť k spáse, potrebuje zaujať určité postoje. Tie sú vymenované v ďalšej časti žalmu. Ide o postoje pokory a tichosti:
- Pokora: keď si človek dokáže priznať svoju hriešnosť a pokorí sa pred Bohom, vedie ho to k správnemu konaniu.
- Tichosť: ak človek nedovolí, aby hluk sveta prekričal Boží hlas, ktorý sa mu prihovára vo vnútri, potom sa nechá poučiť o jeho cestách.
Kto zaujme postoje pokory a tichosti ako odpoveď na Božie pozvanie k spáse, vedie ho to k premene z hriešnika na človeka zachovávajúceho Božiu zmluvu a príkazy. Taký človek neustále zakusuje Božie milosrdenstvo a presviedča sa, že Boh je verný a uskutočňuje svoje prísľuby. Tak si človek vytvára postoj bázne pred Pánom a Pán sa mu stáva dôverným priateľom.
Výzva Božieho slova pre nás
Pre život je charakteristický pohyb. Ak prestáva pohyb, nastáva smrť. To platí pre telesný aj pre duchovný život. Pre duchovný pohyb je dôležitá nádej, lebo ukazuje zmysel námahy, ktorú je potrebné vynaložiť pri pohybe. A nádej je udržiavaná a posilňovaná dobrými a hodnovernými prísľubmi, ktoré pobádajú človeka, aby neostal stáť na mieste, ale napredoval k vyplneniu prísľubu. Dnes sme počuli dva Božie prísľuby. Prvý hovorí o tom, že s príchodom Mesiáša na svet nastane čas spásy
Tento prísľub sa už vyplnil, keď prišiel na svet Ježiš Kristus. Jeho vyplnenie svedčí o tom, že Boh je pravdivý a svoje prísľuby plní. Preto s dôverou očakávame vyplnenie druhého prísľubu, keď príde Ježiš Kristus druhý raz a jeho príchod bude sprevádzaný Božou mocou a slávou. Naša doba je dobou pohybu od prvého Kristovho príchodu k druhému; od chvíle, keď priniesol svetu spravodlivosť k chvíli, keď príde súdiť nakoľko svet prijal a uplatňoval Božiu spravodlivosť, ktorú mu ponúkol pri svojom prvom príchode.
Tak ako svet smeruje k naplneniu času pri druhom Ježišovom príchode, tak aj náš život má smerovať k naplneniu takým spôsobom, aby sme prijali ponúknutú spásu a mohli privítať Pána Ježiša pri jeho druhom príchode nie so strachom a v zmätku, ale so zdvihnutou hlavou, pripravení pripojiť sa k jeho vykúpeným. Preto nechceme v našom duchovnom živote stáť na mieste, ale prosíme Pána, aby nám ukázal cestu, ktorou máme ísť, aby sme napredovali k spáse.
Pán nás upozorňuje, aby sme nedovolili našu duchovnú bdelosť oslabiť starosťami o veci tohto sveta a uspokojovaním telesných žiadostí, ale aby sme zotrvávali v stálom spojení s ním prostredníctvom modlitby. Ďalšou podmienkou je zaujať postoje pokory a tichosti. A slovami apoštola Pavla nám hovorí, že potrebujeme upevňovať našu lásku k blížnym i ku všetkým ľuďom a posilňovať si srdcia v láske voči Bohu, aby sme mu dokázali byť verní napriek všetkým pokušeniam a útokom zla. To je cesta, ktorá nás privedie k spáse a k plnosti života pri Kristovom druhom príchode.
Otázky na uvažovanie
- Aký pohyb vnímam v mojom duchovnom živote? Alebo je to skôr stagnácia?
- Aké sú najsilnejšie podnety ovplyvňujúce môj duchovný život (napr. sviatosti, Božie slovo, adorácia, svedectvo života iných kresťanov…)?
- Čo vnímam pre seba ako najdôležitejšie pre dosiahnutie spásy (udržať si duchovnú bdelosť, stálu modlitbu, rast v láske voči Bohu a blížnym, pokoru, tichosť…)?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
2. Adventná nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Podcast:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka Barucha – Bar 5, 1-9
Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.
Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne.
Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou.
Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 1, 4-6. 8-11
Bratia, vždy, v každej svojej modlitbe s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.
Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša – Lk 3, 1-6
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“
Úvod
Dnes počúvame radostnú zvesť o tom, že Boh nezabúda na svoj ľud napriek tomu, že ľud sa od neho vzdialil a trpí za svoje poblúdenie. Boh ho pozýva, aby sa vrátil späť. Nielen ho pozýva, ale aj pripravil cestu, po ktorej sa môže bezpečne vrátiť. V prvom čítaní prorok Baruch oznamuje Jeruzalemu Boží zámer, keď ho vyzýva, aby odložil smútočné oblečenie a obliekol si slávnostný plášť. Tým symbolicky vyjadruje, že Boh sa rozhodol zmeniť stav Jeruzalema, ktorý zastupuje vyvolený ľud. Pán ukončí jeho smútok a súženie.
Boží zásah vyjadrujú mená, ktoré dáva Jeruzalemu: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. Jeruzalem má vo svojom názve „šalom“ – pokoj, ale skutočnosť nezodpovedá jeho menu. V meste vládla nespravodlivosť, ktorá vyvolávala nepokoje a napokon viedla k pádu mesta a odvedeniu jeho obyvateľov do zajatia. Teraz sa Boh vo svojom milosrdenstve rozhodol dať Jeruzalemu dary, ktoré zmenia jeho súženie a smútok na pokoj a radosť. Prvým darom je spravodlivosť – ona prinesie mestu pokoj a tak bude skutočne Jeruzalemom, mestom pokoja. Druhým darom je bohabojnosť. Ona odstráni falošné modly a v meste naplno zažiari Božia sláva a bude aj slávou Jeruzalema.
Ovocím tejto obnovy bude návrat obyvateľov Jeruzalema, ktorí pre svoj nevernosť Bohu a hriešnosť museli odísť do zajatia, kde boli otrokmi cudzích pánov. Teraz Boh privedie všetkých od východu až po západ a budú sa tešiť, že Boh na nich nezabudol a preukázal im milosrdenstvo, keď im pripravil cestu, aby sa mohli vrátiť späť do Jeruzalema a žiť v spravodlivosti a bohabojnosti.
Návrat si vyžaduje ochotu dať sa na náročnú cestu späť – na cestu, ktorá si vyžaduje obety. Tak je to aj v prípade duchovnej cesty obrátenia a návratu k Bohu. O takejto ceste hovorí evanjelium. Správa, ktorú sme si vypočuli, začína vymenovaním vládcov vtedajšieho sveta. Tým je presne určený čas, kedy sa opisovaná udalosť odohrala a je naznačená jej veľká dôležitosť. Tou udalosťou je verejné vystúpenie Jána Krstiteľa. Začína sa v púšti tým, že nad ním zaznel Boží hlas. Potom Ján hlása krst pokánia na odpustenie hriechov a vyzýva ľud, aby sa pripravil na príchod Pána prinášajúceho spásu: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“
Sv. Pavol v Liste Filipanom naznačuje, že pre prípravu cesty spásy je potrebné nielen úsilie človeka, ale aj Božia milosť. Preto sa modlí za kresťanov vo Filipách. Vyprosuje im dve podstatné veci:
- rast v láske
- pravé poznanie, ktoré je potrebné pri rozlišovaní čo je lepšie.
S pomocou týchto darov sa môžu zachovať čistí pre deň príchodu Ježiša Krista. Pavol tiež vyjadruje pevnú dôveru v moc a vytrvalé pôsobenie Ducha Svätého v živote tých, ktorí sa chcú dobre pripraviť na Pánov príchod: „A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.“
Božie slovo
Žalm 126 je modlitbou ľudu nachádzajúceho sa v zajatí v cudzej krajine a túžiaceho vrátiť sa do krajiny, ktorú im dal Pán:
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.
Úvaha
Žalm má tri časti. V prvej si ľud pripomína ako v minulosti Pán zasiahol v ich prospech, keď ich vyslobodil zo zajatia a priviedol do vlastnej krajiny. Z tejto skúsenosti pramení veľká dôvera, že Boh ich zachráni aj zo súčasnej ťažkej situácie. S touto dôverou sa v druhej časti žalmu obracajú na Pána s prosbou, aby im preukázal svoju milosrdnú lásku a zaviedol ich do krajiny, ktorú museli opustiť, keď ich nepriatelia odviedli do zajatia. Tretiu časť žalmu tvorí odpoveď na prosbu ľudu.
V úvode žalmu je jasne vyjadrené, že spása je Božím dielom. On vyslobodil sionských zajatcov z rúk ich utláčateľov a priviedol ich do vlastnej krajiny. Tento Boží spásny zásah ukázal, že Boh koná skutky, ktoré sú z ľudského hľadiska nemožné. Zachráneným sa jeho zásah zdal ako sen a ich smútok sa zmenil na veľkú radosť a plesanie. Týmto spásnym skutkom sa Pán zjavil aj pohanom, ktorí museli vyznať: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“
V tejto chvíli sa minulosť spája s prítomnosťou, keď je ľud pripomínajúci si minulý Boží zásah naplnený nádejou, že Boh zasiahne aj v budúcnosti a preukáže im svoje milosrdenstvo. S dôverou prednášajú Bohu svoju prosbu: „Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.“ Toto obrazné vyjadrenie prirovnávajúce oslobodenie ľudu zo zajatia k zmene potokov na juhu krajiny, svedčí o tom, že to, čo ľud očakáva od Pána, nie je nič menšie ako zázrak. Tak ako by bolo zázrakom vytvorenie potokov plných vody na juhu krajiny, v púšti vyprahnutej lúčmi páliaceho slnka, tak je zázrakom aj vyslobodenie ľudu z moci ich utláčateľov. Podľa ľudovej viery vyprahnutosť púštnej krajiny bola dôsledkom kliatby, ktorá spočívala na takejto krajine a jej premena na zavlažovanú úrodnú zem si vyžadovala Boží zásah, ktorý jediný mal moc oslobodiť ju od kliatby. Podobne iba Boh mohol preukázať milosrdenstvo svojmu ľudu a sňať z neho kliatbu za ich hriechy, ktoré boli príčinou ich súčasného utrpenia.
V závere ľud dostáva odpoveď na svoju prosbu. Je ňou prísľub spásy predstavený obrazom sejby a žatvy. Odchod do zajatia je ako siatie zrna do zeme, sprevádzané plačom. Plač vyjadruje súčasné utrpenie. Ale už v tomto utrpení sa začína uskutočňovať Boží spásny plán ako keď zasiate zrno odumiera, aby sa zrodil nový život. Tak aj súčasné súženie ľudu je zárodkom nového života, ktorý sa prejaví, keď Pán vyvedie zo zajatia svoj očistený a obnovený ľud a vovedie ho do vlastnej krajiny, aby tam mohol začať nový lepší život.
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo druhej adventnej nedele opisuje skúsenosť Izraelitov, keď sa rozhodli vydať na inú cestu ako bola tá, ktorú im ukazovalo Božie slovo a prikázania. Tak prešli od Božej vôle k svojvôli, od spravodlivosti k nespravodlivosti. Ale tam sa ich cesta neskončila. Viedla ďalej z vlastnej krajiny do krajiny pohanov, zo slobody do otroctva. Taký je opis tragickej skúsenosti, ktorá sa neraz opakovala nielen v histórii Izraela a iných národov, ale aj v životoch mnohých ľudí.
Preto sme dnes hlasom Jána Krstiteľa vyzvaní, aby sme pripravili cestu Pánovi, aby sme mu vyrovnali chodníky. Pán chce prísť k nám so spásou po ceste spravodlivosti a bohabojnosti; po ceste vymedzenej Božím slovom a prikázaniami. Chodníky svojvôle a nespravodlivosti nie sú jeho cestami, ale cestami vedúcimi do otroctva sveta a diabla. A tak prvou vecou, ktorú potrebujme urobiť, je osvetlenie našich životných chodníkov svetlom pravého poznania. Potom uvidíme, či sú to chodníky vedúce do otroctva alebo či je to cesta, po ktorej k nám prichádza Pán so spásou a slobodou.
Pripojme sa k modlitbe sv. Pavla, aby nám Boh dal pravé poznanie a všestranné chápanie, aby sme vedeli rozoznať, čo je dobré a správne. A keď vo svetle tohto poznania rozlíšime, ktoré naše životné chodníky je potrebné narovnať, prosme, aby v našom živote Pán urobil veľké veci. Nech aj my môžeme s pomocou jeho milosti prejsť procesom odumretia svojvôle a nespravodlivosti k zrodu nového života v bohabojnosti a spravodlivosti. Tak budeme vidieť ako k nám po ceste, ktorú sme mu pripravili, prichádza Pán prinášajúci nám spásu.
Otázky na uvažovanie
- Zažil som ako Pán robí veľké veci v mojom živote? Je ich pripomienka pre mňa, prípadne aj pre iných, zdrojom nádeje do budúcnosti?
- Snažím sa s pomocou Ducha Svätého rozlišovať čo si mám vybrať z možností, ktoré sa mi ponúkajú, aby som tak plnil Božiu vôľu, a nie svoje egoistické túžby?
- Cítim potrebu narovnať moje životné chodníky (napr. môj vzťah s Bohom, prístup k ľuďom, usporiadanie si svojich priorít, využívanie času alebo príležitostí…)?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
3. Adventná nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Podcast:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka Sofoniáša – Sof 3, 14-18a
Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 4, 4-7
Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša – Lk 3, 10-18
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
Úvod
Čítania tretej adventnej nedele – nedele Gaudete obsahujú niekoľko výziev k radosti, ktorej pôvod spočíva v tom, že Pán je blízko. Prvé čítanie je z Knihy proroka Sofoniáša. Tento prorok pôsobil v dobe náboženskej reformy, počas ktorej bolo odstránené to, čo sa z pohanských náboženstiev primiešalo do náboženského života Izraela. Očistenie viery viedlo k odstráneniu prekážok medzi Bohom a jeho ľudom – modloslužby, nespravodlivosti, útlaku a násilia. Tak boli „vyrovnané chodníky“ pre príchod Pána k svojmu ľudu. V dôsledku toho Boh zrušil rozsudok za neveru nad Izraelom a odvrátil jeho nepriateľov. Pán je opäť so svojim ľudom, obnovuje svoju lásku k nemu. Preto sa ľud nemusí obávať nijakého zla. Boh sa teší, plesá a jasá nad svojim ľudom a ľud je vyzvaný, aby sa radoval z celého srdca z tejto novej situácie.
V Liste Filipanom sv. Pavol dva razy vyzýva adresátov Listu: „Radujte sa!“ Z čoho sa majú radovať? Z toho, že Pán je blízko. Jeho blízkosť je ako blízkosť mocného ochrancu a pomocníka, na ktorého sa človek môže spoľahnúť v každej situácii, že ho ochráni a dá mu všetko, čo potrebuje. Jeho blízkosť vedie k vnútornej slobode, radosti a pokoju, lebo zbavuje človeka zbytočných obáv a starostí. Preto Pavol píše Filipanom, aby neboli o nič ustarostení; aby v modlitbe prednášali svoje žiadosti Bohu.
V evanjeliu počúvame ako Ján Krstiteľ dáva rady rôznym skupinám kajúcnikov, ktorí prichádzajú, aby ich pokrstil. Na otázku čo majú robiť, hovorí najskôr zástupom, aby boli ochotní podeliť sa s tými, čo majú menej ako oni. Potom radí mýtnikom a vojakom, aby neboli chamtiví a uspokojili sa s poctivým zárobkom. Tieto rady majú jeden cieľ: priviesť všetkých k tomu, aby sa uspokojili s tým, čo potrebujú pre život a nedovolili, aby ich zmýšľanie a konanie ovládli starosti o získavanie bohatstva a zveľaďovanie majetkov. Tak „vyrovnajú chodníky“ svojho života; odstránia z nich nespravodlivosť, ktorá často sprevádza zhromažďovanie bohatstva toho sveta a stanú sa slobodnými pre vzťah s Bohom. Upravia cestu pre príchod Pána do ich života a on im prinesie spásu, pokoj a radosť.
Božie slovo
Dnešný žalm tvorí text z 12. kapitoly Knihy proroka Izaiáša (Iz 12, 2-3. 4b-d. 5-6), ktorý vyznáva Boha ako Spasiteľa a vyzýva Boží ľud k jeho oslave:
„Hľa, Boh je moja spása;
dúfam a nebojím sa,
lebo moja sila a chvála je Pán,
on sa mi stal záchrancom.“
Budete čerpať vodu s radosťou
z prameňov spásy.
„Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
ohlasujte medzi národmi jeho zázraky,
pamätajte, že jeho meno je vznešené.
Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci;
nech je to známe po celej zemi.
Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona,
lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.“
Úvaha
Tento úryvok z Knihy proroka Izaiáša začína vyznaním, pokračuje predpoveďou spásy a je zakončený pozvaním ľudu k primeranej odpovedi na Boží zásah. V prvej časti človek opisuje svoj vzťah s Bohom. Vyznáva, že Boh je jeho spása, jeho záchranca, sila a chvála. Takýto vzťah s Bohom ovplyvňuje život človeka v tom zmysle, že upevňuje jeho dôveru v Boha a odstraňuje strach.
Po vyznaní nasleduje predpoveď Božieho zásahu v prospech jeho ľudu. Spása je obrazne predstavená ako čerpanie vody. Voda je nazývaná aj „živou“ vodou, lebo bez nej nie je možný život na zemi. Tak ako voda zabezpečuje telesný život, tak aj Boží zásah zachraňuje život – nielen vo fyzickom, ale aj v duchovnom zmysle. Preto spása, ktorú prináša Boží zásah, vyvolá radosť ľudu.
Po predpovedi Božieho zásahu, je ľud vyzvaný, aby dal primeranú odpoveď na tento spásny čin. Odpoveď má pozostávať z troch častí:
- Ľud má oslavovať Pána a vzývať jeho meno. Takto má vyjadriť svoju vďačnosť a uznať, že iba Boh je jeho Pánom.
- Potom má ohlasovať Božie zázraky a jeho vznešenosť medzi národmi. Svedectvo o spáse, ktorú zakúsil Boží ľud, má pomôcť ostatným národom, aby spoznali jediného pravého Boha, aby v neho uverili a aj oni ho prijali za svojho Pána.
- Napokon sa má ľud radovať a plesať nad tým, že uprostred nich je Svätý Izraela – Boh, ktorý je pre nich zárukou spásy, istoty, pokoja a radosti.
Výzva Božieho slova pre nás
Názvu tretej adventnej nedele „Gaudete“ zodpovedajú výzvy, ktoré sme si vypočuli v dnešných čítaniach. Tri razy sme vyzvaní aby sme sa tešili: „raduj sa“, „radujte sa“. U proroka Sofoniáša dva razy zaznieva výraz: „Pán je s tebou“ a k nemu je pripojený prísľub: „on je mocný, on ťa zachráni“. Slová „Pán je s tebou“ nám pripomínajú pozdrav a posolstvo, ktoré oznámil archanjel Gabriel P. Márii pri zvestovaní: „Zdravas, milostiplná, Pán s tebou“. Zvestovanie nám ukazuje, že spása prichádza na svet, keď človek spolupracuje s Bohom a dáva mu súhlas s jeho plánom tak ako mu ho dala P. Mária. Vtedy Boh vstupuje do života človeka a zachraňuje ho. Skúsenosť Božej blízkosti a záchrany pred zlom napĺňajú človeka radosťou.
O spolupôsobení človeka s Bohom nám hovoria dnešné čítania a evanjelium. Prvé a druhé čítanie opisujú ako pôsobí Boh. Evanjelium zasa hovorí o tom, čo má robiť človek. Napriek tomu, že človek je slabý a hriešny, Boh obnovuje svoju lásku k nemu a prichádza s ponukou spásy. Prvým krokom, ktorý má urobiť človek, je prekonanie svojho egoizmu. To uskutočňuje ochotou podeliť sa s inými s tým, čo vlastní. Tak v sebe obnovuje Boží obraz. Druhým krokom človeka je zameranie pozornosti na Boha, aby vnímal jeho prítomnosť vo svojom živote a potom prijal spásu, ktorú mu Boh ponúka. To dosiahne, keď sa uspokojí s tým, čo potrebuje k životu a nebude sa zháňať za svetskými bohatstvami. Tak naše spolupôsobenie s Božou milosťou vnesie do nášho života pokoj a radosť zo spásy.
Otázky na uvažovanie
- Čo mi spôsobuje radosť? Sú to situácie, v ktorých vnímam Božiu prítomnosť?
- Ktoré moje vlastnosti alebo konanie najvýstižnejšie ukazujú Boží obraz ľudom v mojom okolí?
- Venujem Bohu primeranú pozornosť alebo ma v tom niečo vyrušuje?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
4. Adventná nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
PÔST 2022
1. Pôstna nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy Deuteronomium – Dt 26, 4-10
Mojžiš povedal ľudu: „Kňaz vezme kôš z tvojej ruky, položí ho pred oltár Pána, tvojho Boha, a ty pred Pánom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol potulný Sýrčan. Zostúpil do Egypta a žil tam ako cudzinec vo veľmi malom počte. Tam vzrástol na veľký, silný a nesmierne početný národ.
Egypťania nás týrali a prenasledovali ukladaním najťažších robôt. My sme volali k Pánovi, Bohu svojich otcov, a on nás vypočul a zhliadol na naše poníženie, lopotu a útlak. Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom za veľkej hrôzy, znamení a zázrakov a priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu oplývajúcu mliekom a medom. A hľa, teraz som priniesol prvotiny plodov zeme, ktorú si mi dal, Pane.‘
A necháš ich pred Pánom, svojím Bohom, a pokloníš sa Pánovi, svojmu Bohu.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom – Rim 10, 8-13
Bratia, čo hovorí Písmo? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 4, 1-13
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“
Ježiš mu odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek.‘“
Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“
Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“
Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,‘ a ‚vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“
Ježiš mu odvetil: „Je povedané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“
Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
Úvod
Pôstne obdobie začína pripomienkou situácie vo svete. Čítanie z Knihy Deuteronomium predstavuje obrad prinášania prvotín z úrody. Súčasťou obradu je spomienka na skúsenosť Božieho ľudu s útlakom a ponížením, ktoré zakúsil v Egypte. Izraeliti vedeli, že u ľudí nenájdu pomoc. Preto sa obrátili na svojho Boha. Ich volanie bolo vypočuté. Boh dal do pohybu proces vedúci nielen k oslobodeniu Izraelitov, ale aj k zaujatiu krajiny, ktorú Boh prisľúbil ich otcom. Celý dej je opísaný stručne a výstižne: my sme volali k Pánovi – on nás vypočul – zhliadol na naše poníženie – vyviedol nás z Egypta – priviedol nás na toto miesto – dal nám túto krajinu. Tento Boží zásah v prospech jeho ľudu sa pripomínal každý rok pri prinášaní prvotín z úrody a mal dvojaký význam:
- Vyznanie, že úroda pochádza zo zeme, ktorú Izraelitom daroval Pán potom, ako ich vyviedol z Egypta. Tým bola súčasne vyjadrená vďačnosť za to, že Pán sa stará o svoj ľud a chráni ho.
- Poučenie pre nasledujúce generácie, aby si uvedomili, že aj keď sa vo svete často stretávajú s nepriateľstvom a zlom, majú istotu vo viere v svojho Boha, lebo on zasahuje v prospech ponížených a pokorných, ktorí veria v neho.
Aj sv. Pavol tvrdí, že viera je zárukou spásy, keď v Liste Rimanom píše: ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Sv. Pavol tiež hovorí, že viera pochádza z ohlasovania. Človek potrebuje prijať Božie slovo a nechať sa ním preniknúť, aby toto slovo pôsobilo v jeho srdci a potom sa prejavovalo aj navonok vyznávaním, že Ježiš je Pán. Keď človek dovolí, aby ho Božie slovo úplne preniklo; aby pôsobilo v jeho vnútri i navonok; v jeho zmýšľaní a skutkoch, vtedy dáva priestor Pánovi, ktorý je bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. O takejto viere sv. Pavol hovorí, že je zárukou spásy: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
O tom, akú moc má Božie slovo pre toho, kto prijal Ježiša Krista za svojho Pána, hovorí opis pokúšania Pána Ježiša. On, Boží Syn, sa stal človekom, aby za nás obetoval svoj život, ale aj preto, aby nám ukázal ako máme víťaziť nad zlom, ktoré na nás útočí vo svete. Pán Ježiš na každé diablovo pokúšanie odpovedal Božím slovom. Ním odrazil všetky útoky Zlého. O tom, že Božie slovo používané vo svetle viery je nepremožiteľnou zbraňou proti zlu, hovorí aj sv. Pavol, keď vyzýva veriacich v Efeze: Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla… Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! (Ef 6,11.16-17). Diabol vie, že Božie slovo má veľkú moc, ktorej ani on nemôže odolať. Preto sa snaží zneužívať Božie slovo. Podobne ako to urobil pri pokúšaní Pána Ježiša na púšti. Keďže je však diabol otcom lži, nemôže zniesť Božie slovo v jeho plnosti, lebo je to slovo Božej pravdy. A tak vytrháva slovo z kontextu, aby presvedčil Ježiša, že sa má vrhnúť z vrcholu chrámu. Ale Ježiš vracia vytrhnuté Božie slovo do kontextu celého Svätého písma a tak po tretí raz odráža diablov útok.
Božie slovo
Žalm 91 vyjadruje dôveru v Boha, ktorý zachraňuje tých, ktorí sa k nemu utiekajú:
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi: „Ty si moje útočište
a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.“
Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
Úvaha
Boh odmeňuje dôveru človeka tým, že ho chráni pred zlom a nebezpečenstvami, ktoré mu hrozia vo svete. Keď veriaci vzýva Pána „Ty si moje útočište a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj,“ Pán dáva príkaz anjelom, aby ho strážili na všetkých jeho cestách. Žalmista si uvedomuje, že Boh je oveľa mocnejší ako on, ale tiež vie, že Boh využíva svoju moc pre dobro tých, ktorí sa zveria do jeho ochrany. Preto sa chce zdržiavať v tôni Všemohúceho. V kontexte žalmu má výraz tôňa dvojaký význam. Prvý je odvodený od toho, že tôňa chráni človeka pred horúcim slnkom. V prenesenom zmysle keď je človek v tôni Všemohúceho, je pod jeho ochranou a je bezpečný pred zlom, ktoré mu hrozí. Druhý význam vychádza z toho, že výraz „byť v tieni niekoho“ sa používa v zmysle uznania, že ten, kto ma „zatieňuje“, je mocnejší a významnejší ako som ja a preto sa mu podriaďujem. Preto ten, kto je v tôni Všemohúceho, uznáva Božiu veľkosť a chce uskutočňovať jeho vôľu; žije v bázni pred Bohom.
Keď sa v žalme hovorí o človekovi, ktorý sa zdržiava v tôni Všemohúceho, ide o veriaceho, ktorý túži, aby ho Pán chránil pred zlom, a pritom on sám chce plniť Božiu vôľu; nechce presadzovať svoje vlastné zámery na úkor Božích, ale v každej životnej situácii si voliť a konať to, čo sa páči Bohu.
Pri treťom pokušení diabol citoval slová z tohto žalmu: Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili, a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň. Nešlo mu však o to, aby sa Ježiš zdržiaval v tôni Všemohúceho, ale aby z jeho „tône“ vystúpil a postavil sa proti Bohu ako ten, kto chce diktovať Bohu, čo má robiť, t.j. uskutočňovať to, čo si praje človek, a v konečnom dôsledku to, čo chce diabol, ktorý naviedol človeka, aby takto pokúšal Boha. Ježiš však porazil diabla práve svojou poslušnosťou nebeskému Otcovi, ako je to opísané v dnešnej evanjeliovej stati.
Výzva Božieho slova pre nás
Pôstne obdobie začíname výzvou: Kajajte sa a verte evanjeliu. Sú v nej obsiahnuté dve veci, ktoré navzájom súvisia: pokánie a viera. Pokáním očisťujeme svoje zmýšľanie a konanie od zla. To nám pomáha upevňovať a prehlbovať našu vieru. A viera je zasa svetlom, ktoré ukazuje, aké pokánie potrebujeme konať.
Prvým krokom k dobrému pokániu je správne vyhodnotenie duchovného stavu, v akom sa nachádzame a tiež rozlíšenie ponúk, ktoré dostávame vo svete. V tom nám pomáha dnešné Božie slovo. Prostredníctvom opisu pokúšania Pána Ježiša nás varuje pred útokmi diabla, ktorý neváhal postaviť sa proti Božiemu Synovi. O to viac si trúfa zvádzať na zlé nás, obyčajných ľudí.
Vo svetle Božieho slova môžeme jasne vidieť, aké prostriedky diabol používa a spoznať, či sa ním nedávame manipulovať a zvádzať na konanie zla. Ale súčasne nám radí ako nad ním môžeme zvíťaziť. Pán Ježiš nám ukazuje, že ak sa chceme postaviť proti diablovi, máme zbraň, ktorou ho môžeme poraziť. Je ňou Božie slovo. Ale ako každú zbraň, aj túto je potrebné správne používať, aby bola účinná. Božie slovo používame správne vtedy, keď sa zdržiavame v tôni Všemohúceho – keď sme ochotní a pripravení uskutočňovať nie svoju, ale Božiu vôľu. Vtedy je Pán našim útočišťom a pevnosťou, ktorú diabol nikdy nemôže ovládnuť.
Otázky na uvažovanie
- Nachádzam si čas na zamyslenie sa nad stavom svojho vnútra a nad tým, čo prijímam zo sveta, v ktorom žijem a čo formuje moje zmýšľanie a konanie?
- Sú situácie, v ktorých musím čeliť pokušeniam? Mám účinný spôsob ako proti ním bojovať?
- Pripomínam si chvíle, keď som úspešne vyriešil nejaký problém alebo zvíťazil nad pokušením? Čo takéto spomienky vo mne vyvolávajú (napr. hrdosť, vďačnosť, dôveru, pokoru, odvahu…)?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
2. Pôstna nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy Genezis – Gn 15, 5-12. 17-18
Boh vyviedol Abrama von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ja som ťa vyviedol z Uru Chaldejcov, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Pán odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana, hrdličku a holubicu.“ On vzal všetky tieto zvieratá, rozpolil ich a obe polovice položil vzájomne oproti sebe; vtáky však nerozpolil. Na mŕtve telá zlietali dravé vtáky a Abram ich odháňal. Keď zapadlo slnko, na Abrama doľahol tvrdý spánok a prenikla ho veľká, príšerná hrôza. Keď už slnko zapadlo a nastala hustá tma, zjavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala pomedzi rozpolené zvieratá. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu slovami: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 3, 17 – 4, 1
Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní!
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 9, 28b-36
Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.
Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Úvod
Pred týždňom sme uvažovali o svete, v ktorom sme vystavení pôsobeniu zla a pokúšaniu diabla. Dnes nám Božie slovo opisuje dôsledky tejto skutočnosti. Sú nimi neistota, obavy a strach. Ale Boh nás chce priviesť na bezpečné miesto, kde budeme pod jeho ochranou. V čítaní z Knihy Genezis je opísané čo nasledovalo potom, ako Abram poslúchol Boha a odišiel zo svojej krajiny na miesto, ktoré mu Boh ukázal. Tam mu Boh sľubuje, že jemu a jeho potomstvu dá krajinu, do ktorej ho priviedol. Z ľudského hľadiska sa tento prísľub zdá neuskutočniteľný. Krajina je obývaná a jej obyvatelia sa jej nevzdajú kvôli neznámemu prisťahovalcovi. A okrem toho sú Abram a jeho manželka v pokročilom veku a nemajú žiadnych potomkov. Je pochopiteľné, že Abram má obavy ohľadom uskutočnenia prísľubu, že bude vlastniť krajinu. Preto sa pýta: : „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Vtedy mu Boh prikazuje, aby obetoval zvieratá.
Abram splnil Boží príkaz a v noci vidí ako pomedzi rozpolené zvieratá prechádza dymiaca pec a ohnivá pochodeň. Pec a pochodeň symbolizujú Boha. Prechod medzi rozpolenými zvieratami bol súčasťou starovekého obradu uzatvorenia zmluvy. Keď účastník zmluvy prešiel medzi rozpolenými zvieratami, bolo to ako slávnostné vyhlásenie: „Nech sa mi stane tak ako týmto zvieratám, ak nedodržím, k čomu som sa zmluvou zaviazal.“ Tak Boh uzatvára zmluvu s Abramom. Dáva mu záruku, že svoj sľub splní, napriek tomu, že z ľudského hľadiska je to nemožné.
Apoštol Pavol v Liste Filipanom píše, že Pán ponúka novú vlasť tým, ktorí mu uveria. Nie je ňou svetské, ale nebeské kráľovstvo. Ľudia na túto ponuku reagujú rôznym spôsobom. Mnohí jej neveria, odmietajú ju, alebo sú voči nej ľahostajní. Pre takých je prvoradým cieľom zabezpečiť si život v tomto svete; mať plné brucho. Slávu sa snažia dosiahnuť prostriedkami, ktoré sú zlé a hriešne. Ale sú aj takí, ktorí chcú prijať Božiu ponuku a získať novú vlasť v nebi. Im svätý Pavol radí, ako môžu dosiahnuť tento cieľ: nechať Ježiša Krista, aby pretvoril ich úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
O tom, ako sa takáto premena uskutočňuje, hovorí opis Ježišovho premenenia. Ježiš s tromi učeníkmi vystupuje na vrch, aby sa tam modlil. Vo Svätom písme sa vrch často spomína ako miesto priblíženia sa alebo stretnutia s Bohom. Mojžiš dostal od Boha Desať prikázaní na vrchu Sinaj. Keď Eliáš prinášal Bohu obetu na vrchu Karmel a modlil sa, Boh ukázal, že je pravým Bohom. Potom Eliáš utekal pred kráľovnou Jezabel na vrch Horeb, kde sa stretol s Pánom a dostal nové poslanie.
Keď sa Ježiš modlil na vrchu, zmenil sa jeho vzhľad – vyžaroval Božiu slávu. Potom sa zjavujú Mojžiš s Eliášom a rozprávajú sa s Ježišom o jeho odchode. Mojžiš, považovaný za autora Pentateuchu a Eliáš ako zástupca prorokov, symbolizujú Božie slovo, ktoré pripravovalo ľudí na Ježišov príchod a oznamovalo, ako sa uskutoční spása ľudstva. Peter je preniknutý úžasom. Chcel by ostať na hore a ďalej sa tešiť z mimoriadneho zážitku. Ale Boží hlas z oblaku hovorí, že nemá počúvať a uspokojovať svoje túžby, ale Božiu vôľu: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ Ak chcú Peter a ostatní Ježišovi učeníci dosiahnuť stav, v akom viedli Ježiša pri premenení na vrchu, musia uskutočňovať nie svoje plány, ale Božie, lebo iba on ich môže premeniť z telesných ľudí na duchovných. Prostredníctvom tejto premeny sa uskutočňuje prechod z kráľovstva tohto sveta do Božieho kráľovstva.
Božie slovo
Žalm 27 je modlitbou dôvery. Vyjadruje nádej, že Pán povedie veriaceho z nebezpečnej krajiny do krajiny žijúcich:
Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová:
„Hľadajte moju tvár!“
Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.
Úvaha
V úvode žalmu sú dve opytovacie vety s rovnakou štruktúrou. Každá z nich pozostáva z dvoch častí. V prvej časti je vyjadrené kým je Pán pre žalmistu: je jeho svetlom, spásou, ochrancom jeho života. Druhú časť vety tvorí samotná otázka: „koho sa mám báť?“, „pred kým sa mám strachovať?“. Odpoveď je zrejmá, aj keď nie je vyslovená. Keďže Pán je ochrancom žalmistu, nemusí sa nikoho báť. Ale výrazy „báť sa“ a „strachovať sa“ naznačujú, že človekovi hrozí nejaké nebezpečenstvo. Preto sa v nasledujúcej časti žalmu obracia k Pánovi: „Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.“ Žalmista takto hľadá Pána v čase, keď sa dostal do problémov. Obrazne by sa dalo povedať, že je v „krajine smrti“. Dúfa, že Pán vypočuje jeho volanie; že mu „ukáže svoju tvár“. Jeho dôveru povzbudzuje spomienka, že sám Pán vyzýval svoj ľud: „Hľadajte moju tvár!“
Modlitba pokračuje prosbou: „Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma.“ Spomína sa tu Boží hnev, ale sa neuvádza jeho dôvod. Môže ním byť skutočnosť, že človek sa odvrátil od svojho Boha a spomenul si na neho až teraz, keď mu hrozí nebezpečenstvo, alebo spáchal nejaký iný hriech, ktorý narušil jeho vzťah s Bohom.
Napokon žalmista vyjadruje vieru, že Pán mu preukáže milosrdenstvo a prevedie ho z „krajiny smrti“ do „krajiny žijúcich“. Na záver zaznieva odpoveď na jeho modlitbu. Môžu to byť slová proroka alebo kňaza, ktorými povzbudzuje žalmistu: „Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.“ Je to uistenie, že ak človek napriek prekážkam a problémom ostane verný Pánovi, on odmení jeho vernosť a splní jeho túžbu vidieť dobrodenia Pánove
v krajine žijúcich.
Výzva Božieho slova pre nás
Sv. Pavol nás povzbudzuje, aby sme pevne stáli v Pánovi, ktorý nám pripravil vlasť v nebi. Náš prechod zo svetskej krajiny do nebeskej vlasti ohrozujú mnohé nebezpečenstvá. Sme vystavení rôznym pokušeniam. Uvedomujeme si svoju slabosť a to v nás vyvoláva pochybnosti o dosiahnutí cieľa, do ktorého nás Pán pozýva. Ale túto našu slabosť a neistotu prekonáva Ježiš Kristus svojou mocou, ak sa mu dáme premeniť podobne ako jeho apoštoli a všetci ostatní svätí.
Naše premenenie začína výstupom na vrch. Tak ako Petra, Jakuba a Jána, aj nás Pán Ježiš chce vyviesť na vrch premenenia. Tým výstupom je prekonanie prekážok, ktoré nám bránia byť blízko Boha. Potrebujeme si vytvoriť podmienky – „vystúpiť na vrch“, na ktorom sa môžeme stretnúť s Bohom a počúvať ho. Na hore hovoril Boh najskôr prostredníctvom Mojžiša a Eliáša o Ježišovom odchode z tohto sveta do nebeskej vlasti. Nám hovorí, aby sme počúvali jeho Syna a tak ho mohli nasledovať do vlasti, ktorú nám pripravil v nebi.
Pri čítaní Svätého písma lepšie spoznávame Ježiša Krista a počúvame, čo nám hovorí. Máme počúvať nielen sluchom, ale predovšetkým srdcom, aby sme žili podľa jeho učenia. Tak sa nechávame pretvárať jeho slovom a mocou z telesného na duchovného človeka, aby sa na nás uskutočnili slová sv. Pavla: On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. Boh svojim slovom a mocou odstraňuje neistotu a strach z nášho života a dáva nám záruku, že uvidíme Pánove dobrodenia v krajine žijúcich.
Otázky na uvažovanie
- Ako reagujem na ťažkosti, utrpenie a pokušenia, ktoré mi pripomínajú, že sa nachádzam v „krajine smrti“ (je to strach, hnev, úzkosť, depresia, modlitba, dôvera v Božiu pomoc…)?
- Ako uskutočňujem môj „výstup na horu“, aby som sa mohol stretnúť a rozprávať s mojím Bohom?
- Modlím sa k Ježišovi Kristovi, aby pretváral moje telo tak, aby sa stále viac podobalo jeho oslávenému telu? Vedie ma Ježiš z „krajiny smrti“ do mojej vlasti v nebi?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
3. Pôstna nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy Exodus – Ex 3, 1-8a. 13-15
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára. Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Bo ha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám jeho bolesť a zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“ Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a poviem im: Poslal ma k vám Boh vašich otcov. A čo im poviem, keď sa ma opýtajú: ‚Ako sa volá?‘“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela: Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky pokolenia.“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom – 1 Kor 10, 1-6. 10-12
Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 13, 1-9
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Úvod
Božie slovo nám pripomína, že sme hriešnici a hriech vedie človeka do záhuby, ale súčasne nás uisťuje, že Boh nám chce preukázať milosrdenstvo a ponúka nám záchranu. Čítanie z Knihy Exodus opisuje ako sa Božie milosrdenstvo prejavuje v ťažkých životných situáciách. Boh vidí ako sú Izraeliti utláčaní v Egypte a posiela Mojžiša, aby ich vyslobodil. Keď sa Mojžiš pýta Boha aké je jeho meno, dostáva odpoveď pozostávajúcu z dvoch častí. Najskôr mu Boh oznamuje svoje meno: Ja som, ktorý som. Je to meno vyjadrujúce, že Boh neustále jestvuje. Podobne sa Boh predstavuje aj v Knihe Zjavenia, poslednej knihe Svätého písma. Tam hovorí Jánovi: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.“ (Zjv 1,8). Boh jediný má jestvovanie sám zo seba a teda je jediný, kto skutočne jestvuje a má moc dať život.
V druhej odpovedi sa Boh predstavuje ako Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Túto stať použil Pán Ježiš ako dôkaz, že Boh je Bohom živých a z jeho moci žijú aj tí, ktorí už podstúpili telesnú smrť. Keď sa Boh takto predstavuje Mojžišovi, naznačuje skutočnosť, ktorú Mojžiš a jeho súčasníci ešte nechápali a stala sa zrejmou až po príchode Božieho Syna na svet. Je to skutočnosť, že Boh chráni človeka nielen v tomto živote, ale praje si, aby človek od neho prijal plnosť života a mal plné spoločenstvo s ním v Božom kráľovstve. Boh vo svojom milosrdenstve zachraňuje človeka nielen v pozemskom živote, ale predovšetkým ho chráni pred nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí od diabla. Oslobodzuje človeka z moci zla a smrti a dáva mu plnosť života.
Sv. Pavol v Liste Korinťanom píše, že aj keď Boh ponúka spásu všetkým, mnohí ju neprijímajú. Ako príklad uvádza vyslobodenie Izraelitov z Egypta. Všetci mali účasť na prejavoch Božej milosti, dostali tie isté Božie dary, ale napriek tomu väčšina z nich nedošla do krajiny, ktorú im Boh chcel dať. Príčinou ich zlyhania bola žiadostivosť zla a reptanie proti Bohu. Sv. Pavol uvádza tento príklad ako napomenutie pre kresťanov, aby sa vyvarovali podobných chýb. Na záver vyzýva k bdelosti: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“
Evanjeliové čítanie naznačuje, že podmienkou pre prijatie spásy a večného života je pokánie. Pán Ježiš pripomína svojim poslucháčom dve tragické udalosti. Hovorí o Galilejčanoch, ktorých dal pozabíjať Pilát a o osemnástich ľuďoch, ktorí zahynuli pri páde veže v Jeruzaleme. Obete týchto tragédií neboli väčší hriešnici ako iní ľudia. Pán Ježiš tieto príklady používa ako varovanie pre tých, ktorí nechcú robiť pokánie: „… ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“. Nehovorí však o telesnej smrti, ale o duchovnej, čiže o večnom zatratení. V nasledujúcom podobenstve o figovníku predstavuje Boha, ktorý je trpezlivý a dáva hriešnikovi čas na pokánie. Je to čas Božieho milosrdenstva. Človek musí tento čas dobre využiť, lebo po jeho uplynutí ostávajú iba dve možnosti: večný život alebo zatratenie.
Božie slovo
Žalm 103 je hymnus oslavujúci Božiu milosť. Je modlitbou človeka, ktorý zakúsil veľkosť Božieho milosrdenstva:
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti,
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby,
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.
Pán koná spravodlivo
a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty
a synom Izraela svoje skutky.
Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Úvaha
Žalm začína dvojnásobnou výzvou, ktorou modliaci sa človek pobáda svoju dušu, aby dobrorečila Pánovi. Opakovanie výzvy naznačuje veľkosť vďačnosti, ktorou je naplnený ten, kto zakúsil Božie dobrodenia. Hovorí, že celé jeho vnútro má dobrorečiť Pánovi – jeho srdce je preplnené vďačnosťou, ktorá ho úplne preniká. Zážitok Božieho milosrdenstva, ktorý mal, bol taký silný, že si ho chce pamätať po celý život. Preto vyzýva svoju dušu, aby nezabúdala na Pánove dobrodenia.
V ďalšej časti žalmista spomína dva spôsoby ako sa prejavujú Pánove dobrodenia, a to preukazovaním milosrdenstva a tým, že Pán koná spravodlivo. Božie milosrdenstvo zakúša žalmista keď mu Pán odpúšťa neprávosti , lieči jeho neduhy a vykupuje jeho život zo záhuby. Tieto prejavy Božieho milosrdenstva zachraňujú človeka pred záhubou. Preto sa cíti ako víťaz, ktorý získal tú najväčšiu cenu: život. Víťazi bývali korunovaní vencom. Keďže žalmista získal víťazstvo, je tiež ovenčený. Nie je to však obyčajný veniec, ale symbolický veniec uvitý z Božieho milosrdenstva a milosti. Taký veniec vyjadruje, že víťazstvo nie je dielom človeka, ale Boha a slúži na jeho slávu.
Potom nasleduje pripomienka Božej spravodlivosti. Vo všeobecnosti sa Božia spravodlivosť prejavuje tým, že Pán prisudzuje právo všetkým utláčaným. Konkrétne sa hovorí o Mojžišovi a Izraelitoch, ktorí zakúsili, že Pán koná spravodlivo, keď ich vyslobodil z rúk ich utláčateľov a vyviedol ich z Egypta.
V závere žalmista vyznáva, že Božia dobrota je nesmierna. Veľkosť Božieho zľutovania prirovnáva k vzdialenosti medzi nebom a zemou, ale pripomína, ž k tomu, aby človek mohol zakúsiť nesmiernu Božiu dobrotu, je potrebné splniť jednu podmienku. Je ňou bázeň voči Bohu.
Výzva Božieho slova pre nás
Boh nás všetkých pozýva k plnosti života, ktorá sa prejavuje prinášaním hojného ovocia dobra. Dosiahnuť ju môžeme cestou pokánia, na ktorej sa oslobodzujeme od zlých žiadostí a dávame stále viac priestoru pôsobeniu Božej milosti. Pokánie má byť stálym procesom, lebo iba tak nezastaneme na polceste, ale budeme napredovať k svätosti. Nikto počas svojho pozemského života nemôže povedať, že už vyplnil Boží príkaz: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2b).
Ak máme túžbu rásť vo svätosti, Pán doplní našu snahu svojou milosťou, aby sme mohli víťaziť nad svojou slabosťou a útokmi Zlého. Božie milosrdenstvo, prejavujúce sa vo chvíľach našich slabostí, zlyhaní a pádov, je dôkazom, že Boh si praje, aby sme žili náš život v plnosti tak po telesnej, ako aj duševnej a duchovnej stránke. Božie milosrdenstvo , dvíhajúce nás z našich pádov a obnovujúce našu ľudskú dôstojnosť, dáva zmysel nášmu pokániu a životu. Ono nás presviedča o pravdivosti slov žalmu: „… ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja“. Zasiahnutí touto skúsenosťou môžeme sa pripojiť k žalmistovi, vyjadrujúcemu svoju vďačnosť slovami: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti… on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.“
Otázky na uvažovanie
- Som spokojný so svojim životom, alebo cítim potrebu konať pokánie?
- Čo si viac uvedomujem: svoju slabosť a hriešnosť alebo Božie milosrdenstvo prejavujúce sa v mojom živote?
- Vnímam ako Boh pôsobí v mojom živote a cítim potrebu ďakovať mu za to?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
4. Pôstna nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy Jozue – Joz 5, 9a. 10-12
Pán povedal Jozuemu: „Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu.“
Synovia Izraela sa utáborili v Galgale a štrnásteho dňa mesiaca navečer slávili na jerišských stepiach Veľkú noc.
Od nasledujúceho dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno; práve v ten istý deň.
Na druhý deň, ako jedli z úrody zeme, prestala manna a synovia Izraela už tento pokrm nepožívali, ale toho roku jedli z úrody kanaánskej krajiny.
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom – 2 Kor 5, 17-21
Bratia, kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás.
V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša – Lk 15, 1-3. 11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť.
Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Úvod
Dnes nám Božie slovo predstavuje pokánie ako cestu k novému životu. V čítaní z Knihy Jozue sa opisuje ako sa Izraeliti po štyridsaťročnom putovaní púšťou utáborili na hranici krajiny, ktorú Pán Boh prisľúbil ich predkom. Putovanie púšťou bolo formou pokánia, ktoré viedlo k zmene zmýšľania a postojov ľudu. Počas neho zomreli tí, ktorí nedôverovali Bohu a odmietli vstúpiť do prisľúbenej krajiny a zaujať ju. Nová generácia, ktorá za ten čas vyrástla a dospela, má iné zmýšľanie: je pripravená prekročiť Jordán a obsadiť krajinu. Izraeliti sa zmenili z otrokov na slobodný ľud, ktorý sa nebojí a je ochotný uskutočniť to, čo mu Boh prikazuje. Preto Pán hovorí Jozuemu: „Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu.“ Odvtedy prestala manna, lebo v krajine, ktorú dal Boh svojmu ľudu, je dostatok všetkého, čo potrebujú. Tak Izraeliti začínajú nový život.
Sv. Pavol v Liste Korinťanom pripomína, že cesta k novému životu sa začína zmierením sa s Bohom. A zmierenie sa uskutočňuje v Kristovom mene, lebo on sa v úplnej poslušnosti Otcovi obetoval za všetky hriechy sveta, ako píše sv. Pavol: Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Podobenstvo o márnotratnom synovi ukazuje, že človeka môže priviesť k novému životu iba pravé pokánie. A podmienkou pre pravé pokánie je, aby človek videl a prijal milosrdenstvo, ktoré Boh ponúka jemu, ale aj ostatným ľuďom. Mladší syn si uvedomil milosrdenstvo, ktoré jeho otec preukazoval nádenníkom a to mu dodalo odvahu vrátiť sa prosiť o milosrdenstvo pre seba. Starší syn počul o milosrdenstve, ktoré otec preukázal jeho mladšiemu bratovi a odmieta nasledovať otcov príklad. Tým, že nechce zaujať postoj milosrdenstva voči svojmu bratovi, nie je schopný prijať ani milosrdenstvo, ktoré otec ponúka jemu samotnému, keď mu hovorí, že všetko, čo má, patrí aj jemu. Starší brat si namiesto synovského postavenia volí postavenie otroka, keď otcovi vyčíta, že ho neodmenil za jeho vernú službu. Tak sa mladší brat zo sluhu stáva synom a starší zo syna sluhom. O tejto zmene rozhodol každý z nich tým, aký postoj zaujal voči otcovej ponuke milosrdenstva, ktoré nerobí rozdiely medzi ľuďmi a chce dať každému lásku v plnosti.
Božie slovo
Žalm 34 je chválospevom za milosrdenstvo, ktoré Boh preukázal človekovi, keď ho vyslobodil z nebezpečenstva, ktoré mu hrozilo:
Pána chcem velebiť v každom čase,
moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša;
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána
a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť
a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Úvaha
Žalm začína vyhlásením, že človek chce chváliť Pána. Nemá to byť modlitba prednášaná v určitých časových intervaloch, ale v každom čase; počas celého života. Boha majú velebiť nielen ústa, ale ja duša. Žalmista chce celou svojou bytosťou chváliť Boha. Nehovorí ako Pán zasiahol do jeho života, ale musel to byť mimoriadny prejav Božej milosti, keď v človekovi vyvolal takú veľkú túžbu velebiť ho.
Po vyhlásení nasleduje zvolanie: „…nechže to počujú pokorní a nech sa tešia“. Žalmista adresuje svoju slová iba pokorným. Vie, že pyšní pripisujú všetky zásluhy sebe a nie sú ochotní uznať Božiu veľkosť a dobro, ktoré preukazuje ľuďom a skloniť sa pred ním. V nasledujúcej výzve sú pokorní povzbudením aby sa pripojili k žalmistovi a spolu s ním velebili Pána. Potom je udaný dôvod prečo majú spoločne oslavovať Pána. Žalmista sa vracia v spomienkach do minulosti, keď prežíval veľkú krízu a bol preniknutý hrôzou. Vtedy hľadal Pána a on ho vypočul a zachránil. Pod dojmom tohto zážitku povzbudzuje svojich poslucháčov: „Na neho hľaďte a budete žiariť…“ Čo znamená „hľadieť na Pána“? Boha nemožno vidieť telesným zrakom. Vysvetlenie nám ponúka Pán Ježiš, keď hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8). Hľadieť na Pána teda znamená zamerať celý svoj život na Boha – na rozlišovanie jeho vôle a jej uskutočňovanie v každodennom živote. Tak si človek zachová čisté srdce a spoločenstvo s Bohom a môže ho vidieť svojím duchovným zrakom.
Záver žalmu tvorí krátke zhrnutie žalmistovej skúsenosti: „Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.“ Toto vyznanie o Božom milosrdenstve je súčasne povzbudením pre tých, ktorí zažívajú vo svojom živote problémy a túžia po spáse. Pre Boha nejestvuje žiadna neprekonateľná prekážka. Záleží iba na človekovi, či sa na neho obráti s dôverou a otvorí sa pre pôsobenie Božej milosti vo svojom živote.
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo nás uisťuje, že aj keď sme hriešnici, máme otvorené dvere Božieho srdca. Ježiš Kristus sa nevyhýba žiadnemu človekovi. Výstižne to vyjadrili farizeji a zákonníci, keď sa pohoršovali na Ježišovom konaní a šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Záleží iba na nás, či prijmeme Božie pozvanie a necháme sa objať Božím milosrdenstvom. Boh si nás vyvolil za svoj ľud a chce z nás odstrániť potupu hriechu podobne ako ju odstránil z Izraelitov, keď ich priviedol do krajiny, ktorú im prisľúbil.
K tomu, aby z nás Boh odstránil potupu hriechu, potrebujeme urobiť jedinú vec: konať úprimné pokánie. Pravé pokánie je prostriedkom, ktorý dáva priestor Božiemu milosrdenstvu, aby nás oslobodilo z otrockého postavenia spôsobeného hriechom. Cez náš postoj k pokániu si volíme stav, v akom chceme žiť. Môžeme odmietnuť pokánie a ostať v stave otrokov hriechu, zlých žiadostí a diabla. Alebo konáme pokánie a prijímame Božie milosrdenstvo, ktoré nám dáva nielen slobodu a vracia ľudskú dôstojnosť, ale z nás robí aj dedičov Božieho kráľovstva.
Tak ako v podobenstve o márnotratnom synovi otec čaká na návrat svojho syna, tak čaká na náš návrat náš nebeský Otec. Dobro, ktoré sme premárnili neposlušnosťou voči Bohu, nahradil Ježiš Kristus svojou poslušnosťou až po smrť na kríži. Preto môžeme s dôverou prísť k nebeskému Otcovi a vyznať, že sme sa previnili proti nemu a proti našim blížnym. Uskutočnime to, o čo prosí sv. Pavol veriacich v Korinte, ale aj na nás všetkých, ktorí dnes počúvame jeho výzvu: „V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“
Otázky na uvažovanie
- Ako vnímam prejavy Božieho milosrdenstva voči hriešnikom? Teším sa z nich, alebo sa búrim kvôli tomu, že považujem za nespravodlivosť, keď nie sú prísne potrestaní?
- Čím je pre mňa pokánie? Je to nepríjemná povinnosť vyspovedať sa, pri ktorej cítim poníženie a zahanbenie? Alebo je to proces, na začiatku ktorého je Božia ponuka a moje uvedomenie si jeho lásky a milosrdenstva a na konci obnovenie mojej lásky k Bohu a blížnym?
- Cítim, že sviatosť pokánia a zmierenia odstraňuje z môjho života „potupu hriechu“ a dáva mi slobodu konať dobro?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Aké si dáme predsavzatie?
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
5. Pôstna nedeľa v roku C
Duchovná obnova vo formáte doc.:
Modlitba a čítanie Božieho slova
Poprosíme Pána, aby nám zoslal na pomoc Ducha Svätého.
Prečítame si čítania a evanjelium:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša – Iz 43, 16-21
Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník; ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov – ležia mŕtvi, už nevstanú, zanikli, zhasli ako knôt –: „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine.
Bude ma chváliť poľná zverina, šakaly a pštrosy, že som dal vodu na púšti a rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca. Ľud, ktorý som si stvoril, bude ohlasovať moju chválu.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom – Flp 3, 8-14
Bratia, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere –, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych.
Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.
Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána – Jn 8, 1-11
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Úvod
Čítania piatej pôstnej nedele hovoria o Bohu, ktorý ponúka nový život. Úryvok z Knihy proroka Izaiáša sa najskôr v krátkosti zmieňuje o minulých veľkých Božích činoch (vyslobodenie z Egypta a zničenie nepriateľov), ktorými Boh odstránil zlo hroziace Izraelitom. Hneď potom zaznieva Boží hlas: „Nemyslite na to, čo bolo… Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?“ Boh vyzýva ľudí, aby nežili v spomienkach. On nie je Bohom starožitností, ale Bohom stále tvoriacim nové veci. Tým, že bývalých otrokov oslobodil z moci ich utláčateľov, vytvoril si z nich svoj slobodný ľud. Teraz sa môžu slobodne rozhodovať ako budú žiť. Ich osloboditeľ ich vyzýva, aby boli pozorní na jeho hlas a konanie, lebo on im pripravuje nový život: „Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine… aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.“ Púšť je miestom smrti pre toho, kto nemá vodu. Boh môže dať vodu aj na púšti – tým je vyjadrené, že on je darcom života a má moc ochrániť život aj tam, kde mu hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Takúto záruku ochrany života ponúka ľudu, ktorý si vytvoril. Podmienkou je, aby ľud počúval Boží hlas a bol ochotný prijímať nové veci a nový život, ktoré Boh pre nich tvorí. Potom sa naplnia slová: „Ľud, ktorý som si stvoril, bude ohlasovať moju chválu.“
Jedným z tých, ktorí prijali od Boha nový život, je apoštol Pavol. Rozdiel medzi starým spôsobom života a tým, ktorý mu dal Boh, vyjadruje v Liste Filipanom slovami: „… všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána.“ Dokonca život bez Krista považuje za „odpadky“, ktorých sa ochotne zrieka, aby získal Krista. Vzdáva sa úsilia získať spravodlivosť prísnym dodržiavaním zákona, lebo spoznal, že skutočnú spravodlivosť môže získať iba skrze vieru v Krista. Je to spravodlivosť dosiahnutá Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Preto Pavol chce mať účasť na Ježišovom utrpení – chce sa mu pripodobniť v smrti – aby s ním dosiahol vzkriesenie z mŕtvych. O tom, ako veľmi túži naplno žiť novým životom, ktorý mu dáva Ježiš Kristus, píše: „… zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“
O postoji Boha v otázke života a smrti hovorí udalosť, ktorá sa odohrala v jeruzalemskom chráme. Farizeji a zákonníci navrhujú ukameňovanie pre ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Smrť je z ich pohľadu jediným riešením. V podstate majú pravdu, lebo hriech vedie človeka k smrti. Ale Ježiš im hovorí: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Touto výzvou ich upozorňuje, že keď odsúdia cudzoložnú ženu, budú musieť odsúdiť aj seba, lebo každý človek je hriešny. Keď si to žalobcovia uvedomili, všetci sa potichu vytratili. Vtedy Ježiš ukázal, že má iné riešenie od toho, ktoré navrhovali zákonníci a farizeji. Namiesto smrti ponúka žene nový život: „Choď a už nehreš!“ Ako Boží Syn má moc oslobodiť ju z moci hriechu a smrti, preto jej hovorí: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ Ale súčasne ju upozorňuje, aby nepremrhala dar nového života, ktorý od neho dostala: „… už nehreš!“
Božie slovo
Svedectvo o Bohu, ktorý je Pánom života neustále tvoriacim nové veci, uvádza žalm 126:
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.
Úvaha
Žalm má dve časti. V prvej sa nachádza svedectvo o tom, že Boh je Bohom života a dáva nový život aj tam, kde z ľudského pohľadu nie je žiadna nádej. Izraeliti, ktorí trpeli v zajatí, nemali moc niečo zmeniť na svojom otrockom postavení. Boli úplne v moci tých, ktorí nad nimi zvíťazili. Preto keď Pán zasiahol v ich prospech a vyviedol ich z krajiny utláčateľov, videlo sa im to ako sen. Svoju veľkú radosť prejavili plesaním. Pohania, ktorí to videli, vyznali: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“To isté vyznávajú aj Izraeliti: „Veľké veci urobil s nami Pán…“
Od tejto radostnej pripomienky toho, ako Pán zasiahol v minulosti v prospech svojho ľudu, prechádza modlitba žalmu do druhej časti, ktorá hovorí o súčasnom stave. Ľud opäť trpí v zajatí. Ale skúsenosť, ktorú mal v minulosti s Bohom dávajúcim novú príležitosť a život, živí v srdciach ľudí nádej. Z nej pramení dôvera, že Boh zasiahne aj teraz a premení plač na radosť, keď ponúkne novú príležitosť tým, ktorí trpia v zajatí. Dôvera ľudu je vyjadrená slovami prosby: „Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.“ Tak ako Pán môže naplniť vodou vyschnuté potoky v púštnej krajine, tak isto môže dať slobodu a nový život svojmu trpiacemu ľudu.
Výzva Božieho slova pre nás
Božie slovo uvádza príklady ako Boh zasiahol do života svojho ľudu ako celku a tiež do života jednotlivých ľudí. Svedčí o tom, že Boh si nepraje smrť človeka. Pôstne obdobie je časom, keď sme vyzvaní skúmať svoje srdcia, aby sme si uvedomili svoju hriešnosť, robili pokánie a zmenili to, čo v našom živote nie je dobré. Spoznanie vlastnej hriešnosti nám pomáha jasnejšie vidieť ako hriech ničí náš život a životy iných ľudí. Niekedy môžeme cítiť, že nemáme silu vzoprieť sa zlu a ono nás unáša ako plevy, čo vietor ženie pred sebou, vyjadrené slovami prvého žalmu (Ž 1,4b).
Je však niekto, komu záleží na našom živote. Ježiš Kristus obetoval svoj život za nás a zvíťazil nad diablom a smrťou. Ak mu vyznáme svoju slabosť a vyjadríme túžbu vymaniť sa zo zajatia našej hriešnosti, on nám ponúkne novú príležitosť a nový život. Povie nám podobne ako žene, ktorú chceli ukameňovať: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ a dodá: „Nemyslite na to, čo bolo… Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte?“ Ako odpoveď na tento veľký prejav Božieho milosrdenstva budeme môcť zvolať sa sv. Pavlom: „… zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“
Otázky na uvažovanie
- Zažil som situáciu, keď som si uvedomil ako Boh ochraňuje môj život? Aká je moja odpoveď na jeho starostlivosť o mňa?
- Ako sa snažím rásť v poznaní Ježiša Krista a prehlbovať svoj vzťah s ním? Nakoľko je to pre mňa dôležité?
- Aké nové veci robí Pán v mojom živote alebo po čom túžim, aby to urobil?
Odpoveď a predsavzatie
Kto chce, môže povedať ostatným, ako ho oslovilo Božie slovo.
Predsavzatie:
Zamysli sa nad tým, čo z minulosti ti bráni naplno prijať nový život, ktorý ti P. Ježiš ponúka a odovzdaj mu to, keď budeš počas Svätého týždňa meditovať o umučení Ježiša Krista, aby potom tvoje srdce naplnil svojim pokojom a radosťou z nového života, ktorý ti prináša zmŕtvychvstalý Kristus.
Záverečná modlitba
Poďakujme Bohu za jeho slovo, ktoré je pre nás slovom života a spásy.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
