Naši svätí

Boží sluha MARIÁN ŻELAZEK SVD (1918-2006)

Boží sluha MARIÁN ŻELAZEK SVD (1918-2006)

Poľský misionár páter Marian Żelazek SVD žil život misionára naplno. Úplne za zasvätil misii v Indii, stal sa príkladom charitatívnej činnosti, modelom naplnenia kňazskej služby a rehoľníkom, ktorý svoj život úplne odovzdal do Božích rúk.

Narodil sa 30. januára 1918 v poľskej obci Palędzie neďaleko mesta Poznań. Noviciát začal 8. septembra 1937 a po dvoch rokoch, dňa 4. septembra zložil svoje prvé rehoľné sľuby a mohol začať teologické štúdia. Keďže študoval za kňaza, tak bol počas 99. Svetovej vojny, dňa 22. mája 1940 bol uväznený vo Fort VII v Poznani a hneď nato bol deportovaný do koncentračného tábora v Dachau, neskôr do koncentračného tábora Gusen a potom naspäť do Dachau. V koncentračných táboroch prežil až do skončenia vojny v roku 1945. Na slobode sa mu znovu otvorila cesta k ukončeniu teologických štúdií.

Po kňazskej vysviacke v roku 1950 odcestoval do Indie, kde chcel zasvätiť svoj život misijnej práci. Našiel tu svoj nový domov a chcel naplno pracovať na spáse ľudí, ktorí mu boli zverení. Bol vyslaný do západnej časti Indie, do oblasti Sambalpur. V tomto regióne pracoval 25 rokov a pôsobil hlavne ako učiteľ, bol riaditeľom základnej školy aj gymnázia. Popri všetkých povinnostiach spovedával dlho do noci a neraz prichádzal bicyklom do džungle k umierajúcim, aby im priniesol Eucharistiu. Misia v tejto oblasti mala školstvo ako jednu z hlavných priorít, pretože to bola jediná možnosť, ako sa mohli chudobné deti dostať k vzdelaniu, vyjsť z biedy a lepšie sa zaradiť do spoločnosti. Popri tom prevzal zodpovednosť za formáciou nových duchovných povolaní. Neskôr sa zdôveril, že myšlienka venovať sa novým duchovným povolaniam sa zrodila už počas jeho pobytu v koncentračnom tábore, kde bol svedkom smrti mnohých klerikov a kňazov. Pre svojich chovancov sa snažil byť neustále vzorom a sám hovoril: „Misionár musí byť taktiež trochu aj príkladom.“ Keď odchádzal z regiónu Sambalpur, miestny seminár bol plným nových povolaní a nezabudol ani na formáciu nástupcov, ktorí pokračovali v diele, ktoré začal.

Jeho novým pôsobiskom sa stala farnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v meste Puri. Toto mesto je hinduistickým pútnickým miestom, kde denne prichádza viac ako 10 000 pútnikov. Veľmi dobre vedel, že sú to ľudia, ktorí si pevne stoja za svojou vierou a preto sa rozhodol, že nikoho nebude nasilu presviedčať, aby sa obrátil na katolícku vieru. Snažil sa žiť život, ktorý mal poslúžiť ostatným ako príklad Evanjelia. Od samého začiatku sa venoval malomocným, o ktorých nemal nikto záujem. Bol presvedčený, že ak sa začne venovať odvrhnutým, a vytvorí pre nich spoločenstvo, tak medzi nimi bude prítomný Kristus. Postavil ambulanciu a spolu so sestrami navštevovali kolónie malomocných, aby im bola poskytnutá dobrá lekárska pomoc. Podpore pre malomocných zaangažoval celý svet a nikoho sa za nich nehanbil prosiť o milodary. Aby dal malomocným nádej a vrátil im ich hodnotu, postavil aj malú nemocnicu, ktorá pozostávala z 20 lôžok. Postupne vo farnosti postavil kuchyňu pre najchudobnejších, zaviedol vodovod, otvoril školu Beatrix pre deti ktoré pochádzali z malomocných rodín. Týmto deťom dovtedy nemohlo byť poskytnuté žiadne vzdelanie, pretože nesmeli chodiť do školy s deťmi ktorých rodinný príslušníci neboli nakazení. Nerobili sa rozdiely medzi kresťanskými a hinduistickými deťmi, všetci sa učili spolu. V roku 1991 sa zrieka funkcie farára v Puri, a žiada, aby mohol byť presunutý na okraj miesta, pretože videl potrebu byť ešte viac s malomocnými ľuďmi. To vôbec neznamenalo, žeby sa nechcel venovať pastorácií. Potreboval sa utiahnuť do ticha, do pustovne neďaleko obydlí malomocných. Jeho snom bolo postaviť pastoračné centrum, ktoré by bolo miestom pokoja a modlitby. Jeho sen sa naplnil len 3 mesiace pred jeho smrťou 21. januára 2006, keď sa konala posviacka a otvorenie nového pastoračného centra.

V hinduizme je poslednou etapou života  odstúpenie o akýchkoľvek povinností a zanechanie všetkého čo by mohol človek od spoločenstva očakávať. Posledná etapa je úplne sústredenie sa na svoju duchovnú cestu. Všetky svoje diela a aktivity páter Marián vykonával s ohľaduplnosťou na miestne zvyky a kultúru. Nebál sa venovať hinduistom a so všetkými nadväzoval dobré vzťahy, snažil sa zbližovať ľudí rôznych vierovyznaní. Nebáli sa za ním prísť ani hinduisti s prosbami aby im udelil požehnanie. Okrem úplnej odovzdanosti malomocným pri tíšení ich fyzickej bolesti, venovaním sa ich nekonečným potrebám, zasvätil svoj čas, energiu, i financie aby zabezpečil všetkým duchovný rozvoj,  keď za svoj posledný cieľ postaviť pastoračné centrum pre veriacich. Pri pohľade na jeho život je úplne pochopiteľné, prečo mu hinduisti pripísali titul brahma „svätý“. Počas celého života ho držala hlboká viera, čistá zbožnosť a z viery vyplývajúci vnútorný pokoj. Zomiera kráčajúc k svojmu autu v Puri 30. apríla 2006. Zomiera pri ľuďoch, ktorým venoval posledných 30 rokov svojho života, on miloval ich a oni milovali jeho.

Vďaka zásluhám bol v roku 2002 nominovaný na Nobelovú cenu mieru. Pre jeho neustálu pomoc tým, ktorí to najviac potrebovali ho môžeme nazvať Samaritánom 20. storočia. Mal súcit s opustenými a celá jeho činnosť sa niesla v duchu pokory. Veľmi dobre vedel, pokiaľ môže plniť a vykonávať odvážne plány pričom stále pripomínal to, ako z takmer ničoho založil Arnold Janssen Spoločnosť Božieho Slova.  Kládol veľký dôraz na vzdelanie, zdravotnú opateru, boju proti utláčaniu druhých. Malomocných sa pýtal: „Chcete celý život stráviť ako žobráci?“ a ponúkal im možnosť, ako si zarobiť na živobytie primeraným spôsobom. Tým, ktorí neboli schopní pracovať zháňal jedlo, aby nemuseli hladovať. Jeho životné motto bolo: „ Nie je ťažké byť dobrým – treba iba chcieť.“ Všetko čo počas svojho života robil, sa snažil vykonávať s Kristom a v Kristovi. Jeho životný príbeh je príkladom pre všetkých. Momentálne prebieha proces blahorečenia pátra Mariána Żelazka SVD

Máme stále pamätať na to, že my misionári máme stále pamätať na biednych a opustených ľudí, pretože sú Božími deťmi a našimi bratmi v Kristovi. Moje dvere sú otvorené pre každého a teším sa keď ku mne prichádzajú ľudia, hoci aj v nevhodnom čase.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie