Zamyslenia na každý deň

Dnes nás liturgia pozýva, aby sme spoznali úžasné kňazské srdce Kristovo.

Dnes nás Pán učí jaký má být náš postoj před křížem.

Dnes Pán hľadá učeníkov…

Mária je Matkou Božieho Syna a zároveň Matkou všetkých tých, ktorí jednak milujú jej Syna, ako aj tých, ktorých „miluje jej Syn“. Ježiš na kríži zveril svoju matku Jánovi, učeníkovi, ktorého miloval a zároveň zveril Jána a v ňom všetkých svojich učeníkov a priateľov, svojej matke: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27).

„Pred mnohými rokmi, niekedy na začiatku 70-tych rokov minulého storočia, som strávil leto vypomáhaním v jednej farnosti v San José v Kalifornii, čo je asi 80 km na juh od San Francisca,“ spomína istý kňaz. „Jedného večera ma skupina farníkov pozvala medzi seba na stretnutie svojej modlitebnej skupiny. …

Dnes čítame zakončenie svätého evanjelia podľa Jána. V skutočnosti je to koniec prílohy, ktorú k
pôvodnému textu pridala komunita sv. Jána. V tomto konkrétnom prípade ide o významný fragment.

V dnešním evangeliu na svátek svatého Filipa Neriho prosí Ježíš Otce o dar jednoty mezi svými následovníky: „Otče, ať všichni jsou jedno. Jako ty, Otče, ve mně a já v tobě“ (J 17,21).

Dnešnom evanjeliu nachádzame pevný základ dôvery: „Modlím sa nielen za nich, ale aj za tých, čo uveria vo mňa skrze ich slovo…“ (Jn 17, 20).

Žijeme dnes vo svete, ktorý nepozná pravú radosť, Ježišovu radosť; vo svete, ktorý ju hľadá na nesprávnych
miestach a nesprávnymi spôsobm

Pracujeme na Božej sláve, čo je úloha, ktorá sa premieta do lepšej služby pre život dnešných mužov a žien.
Znamená to pracovať pre pravú ľudskú komunikáciu, pravé šťastie človeka, zväčšovať radosť smutných,
prejavovať súcit s núdznymi.

Dnes môžeme mať pocit, že vo svete slabne viera v Krista. Konzumizmus, individualizmus, zmyselnosť, život  bez zábran a naháňanie sa za bohatstvom a prestížou sú v móde a moderný človek sa tvári, že môže všetko a že Boha vôbec nepotrebuje.

Je zaujímavé, milí priatelia, počúvať posledné slová zomierajúcich. V istom zmysle tieto ich slová sú zhrnutím alebo korunou celého ich života.

Dnes, nám evanjelium zanecháva krásne uistenia. Ježiš nám zároveň hovorí, že
Boh Otec je jeho pôvodcom a zároveň cieľom. Ježiš je skutočne Boží Syn: Boh Otec
je jeho pôvod a Boh Otec je jeho cieľ.

Dnes, při vzpomínce na Večeřadlo, vidíme Pannu Marii, Matku Boží, Matku dobré rady, jak rozmlouvá s apoštoly. Jak vřelý a bohatý rozhovor!

Dnes je nám dané kontemplovať pár žehnajúcich rúk – posledné gesto nášho Pána na zemi (porov. Lk 24, 51).

Predstavte si, ako je Ježiš so svojimi najlepšími priateľmi, učeníkmi, a hovorí im, že keď príde Duch pravdy – to znamená jeho vlastný Duch – budú neohrozene ohlasovať evanjelium celému svetu, budú ho ohlasovať s úžasným nadšením a budú s ním prežívať nádherný život.

Ježiš Kristus nás premenil na večných optimistov.

Dnes v evanjeliu Ježiš ohlasuje a prisľubuje príchod Ducha Svätého: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26).

„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ Nepripadá vám, milí priatelia, táto veta Ježišova, ktorú povedal svojim apoštolom pri poslednej večeri trocha zvláštna?

… oni však boli ochotní podriadiť sa vôli nebeského Otca.

Dnes nás náš Pán vybízí k bratrské lásce: „Milujte se navzájem, jako já miluji vás.“ (Jn 15,12), to znamená: jak jste mě viděli milovat a jak mě ještě uvidíte milovat

Dnes opäť počujeme Ježišove slová, ktoré vyslovil na Zelený štvrtok: „Ako mňa miluje Otec, tak aj ja milujem vás“ (Jn 15, 9).

Dnes môžeme vidieť Ježiša opäť obklopeného apoštolmi v atmosfére osobitnej blízkosti. Odovzdáva im to, čo by sme mohli považovať za jeho posledné odporúčania, jeho poslednú vôľu.

… v Kristovom kríži bolo ľudské utrpenie vykúpené

Ježiš pokračuje vo svojom rozlúčkovom posolstve učeníkom pri Poslednej večeri. Tí, ktorí ho skutočne milujú, sú tí, ktorí uskutočňujú jeho evanjelium; učenie, ktoré im dal. Samotné slová nestačia.

Nič nie je samozrejmé!

Viera v Syna nám umožňuje prístup k Otcovi.

Dnes, v pátek 4. velikonočního týdne, nás Ježíš vyzývá, abychom zůstali klidní. Klid a radost plynou hladce jako řeka pokoje z jeho vzkříšeného Srdce k našemu, omráčenému a neklidnému, tak často otřesenému činností stejně hektickou jako marnou.

Dnes, podobne ako pri filmoch, ktoré nás na začiatku prenesú do minulosti, si naša liturgia pripomína úryvok, ktorý prežívame na Zelený štvrtok: Ježiš umýva nohy svojim učeníkom.

Dnes slávime sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba. Evanjelium sa zmieňuje o rozhovoroch, ktoré Ježiš mal iba so svojimi učeníkmi, aby im vysvetlil svoje poslanie na zemi.

Boh vie lepšie!

Cirkev nám dnes ponúka príklad svätého Jozefa, tesára z Nazareta, ktorý bol vzorným robotníkom, udržiaval svoju rodinu a rozvíjal svoje povolanie.

Dnes na nedeľu Dobrého Pastiera máme skvelú príležitosť uvažovať o vlastnostiach vodcu. Dovolím si predstaviť päť vlastností, ktoré by mal mať dobrý vodca, a to nielen v Cirkvi, ale aj v pozíciách svetských.

Katarína spočinula pri Kristovom utrpení a Ježiš spočinul v skromnosti mladej svätice.

Ježíš vydal tři klíčové výroky: že máme jíst tělo Syna člověka a pít jeho krev; že pokud nepřistoupíme ke svatému přijímání, nemůžeme mít věčný život; a že tento život je životem věčným a podmínkou vzkříšení (srov. J 6,53-58)

Dnes spievame Pánovi, od ktorého prijímame slávu a triumf. Zmŕtvychvstalý Pán sa predstavuje svojej Cirkvi s tým „Ja som, ktorý som,“ ktoré ho identifikuje ako zdroj spásy: „Ja som chlieb života“ (Jn 6, 48).

Ježiš hovorí o svedectve nášho kresťanského života: Preto ten, kto svojím správaním a skutkami nedokazuje to, v čo verí, nemôže byť považovaný za nasledovníka Ježiša Krista, ktorý nám neustále dával príklad svojím vlastným životom.

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“

Ježiš dnes zástupu vyčíta, že ho nehľadajú kvôli „znameniam“, ktoré robí, ale kvôli nasýteniu. Nepochopili podstatu toho, čo Ježiš robi

Príbeh emauzských učeníkov je jedným z tých príbehov, ktoré v nás zarezonujú okamžite. Je tomu tak preto, lebo každý z nás hneď cíti, že to je o ňom. Je to príbeh o živote, ktorý sa nám občas môže tak zamotať, že aj my sa – podobne ako emauzskí učeníci – začneme pýtať: Kde tu je Boh? Záleží Bohu vôbec na mne?

Tým, že Ježiš Kristus kráča po vode, ukazuje svoju vládu nad všetkým, čo je stvorené.

Dnes čteme v evangeliu o zázraku rozmnožení chlebů. Naprosté zdrcení apoštolů, kteří se setkali s tolika hladovými lidmi, nás nutí myslet na dnešní davy, které nehladoví tolik fyzicky, jako spíše trpí hladem mnohem horším: jsou vzdálené od Boha, s „duchovní anorexií“, která brání jakékoli účasti na Velikonocích a možnosti setkat se s Ježíšem.

Evanjelium nás dnes pozýva, aby sme prestali byť čisto „pozemskými“ ľuďmi, ktorí hovoria len o svetských veciach. Namiesto toho máme hovoriť a správať sa ako ten, „kto prichádza zhora“ (Jn 3, 31) – ako Ježiš.

Dnes nás evanjelium vyzýva nasledovať príklad apoštola Tomáša, ktorý prešiel od pochybovania k viere.

Je potrebná naša premena, v ktorej je katalyzátorom Ježiš Kristus

Dnes k Ježišovi prichádza „Nikodém, popredný muž u Židov“ (Jn 3,1). Evanjelium hovorí, že to robí v noci: môže to byť jednak znakom toho, že sa bojí, aby ho nevideli jeho kolegovia. No môže to mať aj symbolický význam. Hoci bol zbožný človek, keď prichádza k Ježišovi, uvedomuje si, že je v duchovnej temnote a preto prichádza za Ježišom, lebo hľadá svetlo.

Prečo Tomáš neveril?

Dnes, opierajúc sa o vzkrieseného Ježiša, musíme znovu objaviť evanjelium ako „dobrú správu.“ Evanjelium nie je zákon, ktorý nás tyranizuje.

Dnes se apoštolové vracejí ke své obvyklé práci: k rybolovu. „Vyprávění je zasazeno do kontextu každodenního života učedníků, kteří se po otřesných dnech utrpení, smrti a zmrtvýchvstání Pána vrátili do své země a ke své práci rybářů.

Dnes sa zmŕtvychvstalý Kristus opäť stretáva so svojimi učeníkmi s túžbou po pokoji: „Pokoj vám!“ Takto dáva zmiznúť obavám a predtuchám, ktoré si apoštoli nahromadili počas dní utrpenia a samoty.

Poznáš koncept, v ktorom môžeš spoznať Krista?

Dnes môžeme na postave Márie Magdalény uvažovať o dvoch úrovniach prijatia nášho Spasiteľa: prvá –
nedokonalá, a druhá – úplná.

Radosť zo vzkriesenia urobila zo žien, ktoré prišli ku Kristovmu hrobu, odvážnych poslov, apoštolov Kristovho zmŕtvychvstania.

Čo mám z Ježišovho zmŕtvychvstania?

Dnes neuvažujeme o žiadnom konkrétnom evanjeliu, pretože dnešný deň je deň bez slávenia liturgie – bez slávenia sv. omše. Ale s Máriou, ktorá ako jediná zostala pevná vo viere a nádeji po tragickej smrti svojho Syna, sa v tichu a modlitbe pripravíme na slávenie sviatku nášho oslobodenia v Kristovi, teda na naplnenie evanjelia.

„Kříž je nejhlubším skloněním se Božství k člověku. Kříž je jako dotek věčné lásky na nejbolestivější rány pozemské existence lidstva.“ (sv. Jan Pavel II.)

Dnes si pripomíname prvý Zelený štvrtok v dejinách, keď Ježiš Kristus zhromaždil svojich učeníkov, aby slávili Paschu. Otvára novú Paschu novej zmluvy, keď sa jeho obeť prináša za našu spásu.

Dnes nám evanjelium ponúka prinajmenšom tri veci na zamyslenie. Tou prvou je skutočnosť, že keď naša láska k Bohu vychladne, potom naša vôľa dáva prednosť pokušeniam, v ktorých naša zmyselnosť nachádza ponuku lákavejšieho „jedla“, zatiaľ čo v skutočnosti sú tieto „jedlá“ pripravené s prísadami ponižujúcich a znepokojujúcich jedov.

…pre Judáša tu bola iba noc

Dnešné evanjelium nám ukazuje dva rôzne postoje k Ježišovi a k životu. Na jednej strane je tu Mária, ktorá pomazala Pánove nohy vzácnym olejom a poutierala ich svojimi vlasmi

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!“ Tieto slová, milí priatelia, určite neznejú príjemne pre žiadneho kresťana.

Boh premieňa zlomyseľný výrok na dielo spásonosnej lásky

Dnes, v pátek, kdy do památky smrti našeho Pána zbývá už jen týden, nám evangelium představuje motivy k jeho odsouzení. Ježíš se snaží ukázat Židům pravdu, ale oni ho považují za rouhače a chtějí ho ukamenovat.

Evanjelista Ján nás dnes stavia pred Ježišovo zjavenie v chráme. Náš Spasiteľ zjavuje niečo, čo Židia nepoznali: Abrahám sa tešil a radoval, keď videl Ježišov deň.

Dnes Pán adresuje Židom tvrdé slová. A to nie hocijakým, ale „tým Židom, ktorí v neho uverili“ (Jn 8,31).

Je pre mňa cestou, pravdou, i životom?

Dnes v evanjeliu kontemplujeme Božie milosrdenstvo, ktoré nám Ježiš prišiel zjaviť. Boh je láska, ktorá odpúšťa, láska, ktorá má súcit s našimi chybami, láska, ktorá zachraňuje.

Jeden kňaz spomína na chvíľu, keď mu zomrel otec. Keď cestoval domov autom na pohreb, mysľou mu prebiehali myšlienky na otca, na roky mladosti strávené s ním, na rozličné udalosti, ktoré spolu zažívali. Zrazu z ničoho nič prepukol do plaču. Snažil sa ho potlačiť. Nešlo to. Naopak, plač sa stával stále silnejším. Slzy mu tak stekali na košeľu, až bola celá mokrá. Nebol schopný šoférovať. Musel sa zastaviť na najbližšej pumpe a tam prečkať, kým mu plač neprestane.

Dnes po pozdrave „Zdravas, milosti plná…“ po prvý raz počujeme meno Matky Božej; je ňou Mária. Anjel ju oslovuje výrazom „kecharitoméne“, ktorým vyjadruje, že Mária je obdarovaná „plnosťou milostí“.

Dnešní evangelium nám umožňuje zamyslet se nad zmatkem, který vznikl kolem identity a poslání Ježíše Krista.

Dnes nás evanjelium učí, ako Ježiš čelí nasledujúcej námietke: podľa knihy Deuteronómium: „Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; na výpovedi dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie.“(Dt 19,15)

Dnešné evanjelium hovorí o odpovedi, ktorú Ježiš dáva tým, ktorí sa na neho
nepozerajú dobrými očami, keď sa v sobotu rozhodne uzdraviť chorého. Ježiš Kristus
využíva túto kritiku, aby zdôraznil to, že je Boží Syn, a teda Pán soboty.

Nechceme byť večnými invalidmi.

Dnes nás Cirkev pozýva kontemplovať postavu sv. Jozefa. Pripomeňme si, čo sa o ňom dočítame vo Svätom Písme.

V dnešnú nedeľu je reč o slepote. Ježiš v evanjeliu uzdravuje slepca. No zakiaľ slepec v príbehu zrak dostáva, iní ho strácajú. Pozrime sa ako. Poznáme dva druhy slepoty: telesnú a duchovnú. Uveďme si na každú príklad.

Výkrik svedomia, ktorý trápi mýtnika, ho robí schopným pravdy a lásky.

Dnešní postní liturgie nám představuje Lásku jako nejhlubší kořen naší komunikace s Bohem: „Naše duše nemůže žít bez lásky, vždycky chce něco milovat, protože naše duše je stvořena z lásky, jako já jsem ji stvořil kvůli lásce“ (sv. Kateřina Sienská).

Dnes sa pri ohlasovaní Božieho slova opäť objavuje postava diabla: „Vyháňal démona“ (Lk 11, 14). Vždy, keď sa v textoch hovorí o diablovi, cítime sa možno trochu nepríjemne. Je však pravda, že zlo existuje a je tak hlboko zakorenené, že ho nemôžeme úplne odstrániť

Každé jedno náboženstvo si právom zaslúži veľký rešpekt. V náboženstve je prítomná silná túžba, hlboké hľadanie človeka po nadprirodzene, niečoho, čo presahuje samotného človeka. Napriek tomu, v kresťanstve, ktoré má svoje korene v judaizme, je tento fenomén opačný. Je to Boh, ktorý hľadá človeka. Boh, ktorý sa zjavuje človeku.

Súcit – milosrdenstvo – prevážilo nad spravodlivosťou.

Dnešné evanjelium je druhou časťou scény Ježišovho vystúpenia v synagóge v Nazarete, kde oficiálne ohlasuje svoje poslanie Mesiáša, Spasiteľa a Osloboditeľa. Prvou reakciou bol údiv nad tým, že Ježiš, ich rodák, dokáže hovoriť s takou mocou. „Odkiaľ to má?“

Niet snáď medzi nami človeka, ktorý by netúžil po šťastí. Nakoľko dnešné evanjelium je presne o tomto, pouvažujme o tom, čo je šťastie a kde ho možno nájsť. Žena pri studni bola totiž smädná – ako nám ukazuje jej rozhovor s Ježišom – nie po vode, ale po šťastí. A Ježiš jej ho dáva.

Dnes vidíme milosrdenstvo nebeského Otca, ktoré je jeho charakteristickou črtou v nebi, keď sa pozerá na osirelé ľudstvo – osirelé kvôli svojej zábudlivosti – lebo zabudlo, že je Božím dieťaťom.

Dnes Ježíš v podobenství o proradných vinařích mluví o zradě důvěry; přirovnává vinici k izraelskému lidu a vinaře k náčelníkům vyvoleného národa. Jim a v nich všem Abrahamovým potomkům bylo svěřeno Boží království, ale oni toto dědictví zpronevěřili: „Proto vám říkám: Vám bude Boží království odňato a bude dáno národu, který ponese jeho ovoce.“ Vinařům je svěřeno Boží království, ale oni toto dědictví zpronevěřili. (Mt 21,43).

V dnešnom evanjeliu je podobenstvo, ktoré odkrýva realitu človeka v posmrtnom živote. Ježiš nám hovorí o Božej odmene alebo treste, ktorý nás čaká v závislosti od nášho správania.

V dnešnom texte Ježiš povzbudzuje svojich učeníkov, a teda aj nás, k zmene zmýšľania. Mení bežné ľudské a pozemské zmýšľanie svojich nasledovníkov a otvára im nový horizont chápania plnosti života.

Pokúsme sa prežiť niekoľko posvätných chvíľ, tých „chvíľ na púšti“, keď môžeme znovu objaviť samých seba a môžeme sa stretnúť so skutočným Vzorom a Majstrom.

Dnes si chceme položiť otázku: Ako sa má kresťan správať k svojim bratom a sestrám?

Keď príbeh Premenia Pánovho na vrchu analyzujeme dôkladnejšie, zistíme, že je to príbeh nielen o tom, čo sa stalo s Ježišom, ale aj – a možno hlavne – o tom, čo sa stalo s apoštolmi, ktorí boli pri ňom prítomní. A keď ideme pri tom ešte hlbšie, zistíme, že je to vlastne príbeh o nás, je to príbeh o našom živote.

Dnešné evanjelium nás nabáda k najdokonalejšej láske. Láska chce robiť dobre druhým a v tom spočíva i naše osobné naplnenie. Nemilujeme kvôli sebe, ale kvôli tomu, aby sme dobre robili blížnemu, a na tom sa zdokonaľujeme i my, ako osoby.

Dnes nás Pán vyzývá k obrácení, když mluví o tom, co se děje v našich srdcích. Přikázání říká „Nezabiješ“ (Mt 5,21), ale Ježíš nám připomíná, že existují i jiné způsoby, jak v druhých lidech zabít život.

Dnes nám Ježiš pripomína potrebu a silu modlitby. Náš kresťanský život nemôžeme pochopiť bez vzťahu k Bohu a v tomto vzťahu má modlitba ústredné miesto.

Dnes Ježiš opisuje, že znamenie, ktoré dá „zlému pokoleniu“, je on sám ako „Jonášovo znamenie“: „Ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie“. (Lk 11, 30).

„Modlitba, náš rozhovor s Bohom, je naším najlepším pokladom, pretože znamená (…) byť s ním zjednotený.“

Evanjelium je veľkou scénou posledného súdu, kde budeme všetci pred tvárou Syna človeka. On rozdelí ľudí do dvoch skupín: na ovce a capov. Kritérium, podľa ktorého budeme súdení, je veľmi jednoduché: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Je to kritérium lásky k blížnemu.

Bez poznania minulosti nebudeme nikdy schopní pochopiť správanie sa mnohých ľudí. Ba dokonca ani svoje vlastné.

To sú totiž tí, ktorí budú chápať aj tých, ktorí tiež potrebujú pomoc.

Pôst, modlitba a almužna sú tri tradičné charakteristiky, ktoré by mali v tomto období sprevádzať život každého veriaceho. Chceme si pripomenúť aj slová Pána, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“ (Mt 9,15).

Dnes je první postní čtvrtek. Popel, který nám včera církev položila na čelo, je stále čerstvý a má
nám připomínat čtyřicetidenní cestu. V evangeliu nám Ježíš ukazuje dvě cesty: cestu kříže, kterou
musel podstoupit, a naši vlastní cestu za ním

Dnes začíname našu cestu k Veľkej noci a evanjelium nám pripomína základné kresťanské povinnosti
nielen ako prípravu na liturgický čas, ale aj ako prípravu na večnú Veľkú noc: „Dajte si pozor a
nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho
Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 6, 1).

… budú každým dňom menší a menší, aby nechali Ježiša rásť v nich a vo svete.

Dnes opäť počúvame, ako k Pánovi prichádzajú zástupy ľudu. Hneď potom ako zostúpil z vrchu s troma svojimi najbližšími učeníkmi, ľudia si to hneď všimli „bežali k nemu a pozdravovali ho.“

Čo to je pomsta? Podľa definície je to odplata voči človeku alebo skupine ľudí, ktorí sa dopustili neprávosti. Podľa tých, ktorí sa pomsty zastávajú, je to akt spravodlivosti, ktorý nastoľuje stratenú rovnováhu.

Premenenie v Markovom evanjeliu nám dnes predstavuje už vyriešenú záhadu.

Dnešní evangelium hovoří o dvou tématech naší doby: o kříži, který musíme každý den nést, a o jeho ovoci, tedy o Životě s velkým písmenem na počátku slova, o Životě nadpřirozeném a věčném

Dnes pokračujeme v počúvaní Božieho slova ako nám ho podáva sv. Marek. Evanjeliový text má jasný zámer. Je ním zistiť kto je Ježiš z Nazareta.

Dnes nám Ježiš ďalším zázrakom ukazuje proces viery. Uzdravenie slepého v dvoch etapách nám
hovorí, že viera nie je vždy okamžité svetlo, ktoré na nás dopadne, ale skôr určitá cesta, ktorá nás
privedie k svetlu a umožní nám jasne vidieť.

Ježiš nás posiela všetkých. Každý z nás je vyslancom, jeho misionárom.

V dnešnom evanjeliu počúvame, ako sa farizeji začali hádať s Ježišom a žiadali od neho znamenie z neba.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Je však potrebné pozvať Ježiša a Máriu k účasti na našom živote.

Dnes, v den památky svaté Scholastiky, nám evangelium předkládá vyvážený postoj dvou žen, dvou sester, které zůstávají symbolem církve.

V dnešnom Evanjeliu sledujeme konanie ženy, ktorá nepatrí do Božieho vyvoleného ľudu, ale verí, že Ježiš môže uzdraviť jej dcéru.

Dnes nás Ježiš učí, že Boh stvoril všetko dobré. Ale naše úmysly –
ktoré nie sú vždy správne – môžu znečistiť to, čo robíme

Štvrté prikázanie pripomína všetkým synom a dcéram povinnosti, ktoré majú voči svojim rodičom.

Dnešné evanjelium opisuje moment, keď Ježiš a jeho učeníci prišli na druhú stranu jazera. Len čo vystúpili z lode, ľudia ihneď spoznali Ježiša. Zvesť o ňom sa preto rýchlo rozniesla po okolí a ľudia začali k Ježišovi prinášať svojich chorých, aby ich uzdravil.

Hovorí sa, že zlo je nákazlivé. No aj dobro je nákazlivé a možno ešte viac než zlo, len sa o tom toľko nehovorí. Ak je to tak, potom by nás určite zaujímalo, ako tomu zlu pomôcť, aby bolo menej nákazlivé, a naopak dobru, aby bolo nákazlivejšie viac!?

Boh nie je len v službe do úmoru, ale aj v tichom vánku oddychu.

V dnešním úryvku z Markova evangelia se dozvídáme o Ježíšově pověsti – známé díky jeho učení a zázrakům.

Dnes počujeme ako Simeon očakáva príchod Mesiáša.

Dnešné evanjelium ukazuje Ježiša, ako ide do synagógy v Nazarete, kde vyrastal. Sobota je deň
zasvätený nášmu Pánovi, keď sa Židia schádzajú, aby počúvali Božie slovo. Každú sobotu Ježiš chodil
do synagógy učiť, nie ako zákonníci a farizeji, ale ako ten, kto má autoritu (porov. Mk 1, 22).

Uzdravený muž požiadal Ježiša, aby mohol ísť za ním. Ježiš mu však hovorí: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“

Niektorí mladí ľudia odchádzajú na rok, či dva, do misií. Dajú časť zo svojho najkrajšieho obdobia života iným, bez nejakej adekvátnej náhrady. Je to veľká obeta, vždy spojená s nemalou námahou…

O službu viere ide v tom zmysle, že teológia neobjavuje ani nevysvetľuje vieru podľa toho, čo si
niekto zmyslí. Teológ vychádza z viery Cirkvi a snaží sa pochopiť jej pravý význam.

Ľudia a svet potrebujú konkrétne skutky: neustálu modlitbu, odpustenie a porozumenie,
radosť.

Dnes slavíme památku svatého Timoteje a svatého Tita, biskupů. Vyznamenali se právě tím, že odpověděli Pánu „ano“. Jaká radost pro nás všechny, když vidíme velkorysost a obětavost těchto dvou učedníků svatého Pavla!

Dnes si Cirkev pripomína obrátenie svätého apoštola Pavla. Krátky úryvok z Evanjelia podľa
svätého Marka obsahuje časť príhovoru o poslaní, ktoré apoštolom udelil vzkriesený Ježiš.

Kristus odporúča pestovať našu pokoru a dobročinnosť, keď hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 29)

Dnes, keď čítame o tejto udalosti, iste nás vyruší, že „zákonníci, čo prišli z Jeruzalema“, hoci sú svedkami učenia Ježiša a jeho božskej moci, ktorá sa prejavuje v uzdraveniach a zázrakoch, predsa len tvrdia, že „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“ (Mk 3, 22).

Kto a akí boli tí, ktorých si Ježiš povolal?

Dnes nám evanjelium hovorí o teológii kresťanského povolania, keď Pán povolal tých, ktorých chcel, aby boli s ním, a poslal ich za apoštolov (porov. Mk 3, 13-14).

Povolanie je „úloha“ v živote, ktorú nám pridelil Boží plán vykúpenia…

Dnes bychom si všichni měli připomenout, k jakému obrácení došlo v důsledku našeho křtu. Všichni jsme byli pokřtěni jedním Pánem, ponořeni do Božího života, v jednu jedinou víru: „Vždyť v jednom Duchu jsme byli všichni pokřtěni v jedno tělo“ (1K 12,13).

Dnes nám Ježiš hovorí, že konať dobro máme vždy: Neexistuje čas, keď je treba robiť dobro,
a čas, keď možno druhých prehliadať.

ak ako včera, aj dnes musí Ježiš bojovať s farizejmi, ktorí prekrúcajú Mojžišov zákon tým, že zdôrazňujú literu zákona a ignorujú jeho skutočného ducha. Farizeji totiž obviňujú Ježišových učeníkov z porušovania soboty (porov. Mk 2, 24). Podľa ich zdrvujúcej kazuistiky trhať obilné klasy znamená „žať“, zatiaľ čo „drviť ich“ znamenalo pre nich „mlátiť“, čiže vykonávať poľnohospodárske práce. …

Dni pôstu sa prejavovali smútkom, pokáním, očisťovaním, prípravou na sviatok alebo poslanie, vyprosovaním si Božej milosti. Ten, kto sa postil,  obracal sa k Bohu v postoji pokory; prosil o odpustenie za svoj hriech, za svoje odlúčenie od Boha, a zároveň sa zbavoval vecí, ktoré spôsobovali toto odlúčenie.

Úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý sme práve počuli, tzv. Prológ, bol obľúbeným biblickým textom sv. Arnolda. Už od malička počúval tento nádherný hymnus o Božom Slove, ktoré bolo na počiatku u Boha, v plnosti času sa stalo telom a prebývalo medzi nami.

Svätý Marek nám dnes hovorí, ako Ježiš učil a ako k nemu prišiel zástup. V tých časoch boli rovnako hladní po učení ako my dnes a nevedomosť bola vždy našim najhorším nepriatelem.

Dnes vidíme Pána opäť obklopeného zástupmi: „Zhromaždilo sa ich toľko, že už pre nich nebolo
miesta ani okolo dverí“ (Mk 2, 2).

Dnes v prvním čtení čteme: „Jak říká Duch Svatý: `Až uslyšíte dnes jeho hlas, nezatvrzujte svoje srdce, jako kdysi (na místě) vzpoury, jako v den pokušení na poušti “ (Žid 3,7-8).

V dnešnom úryvku zo sv. evanjelia jasne môžeme vidieť, ako si Ježiš rozdelil pracovný čas. Na
jednej strane sa modlil, na druhej strane zasvätil čas svojmu poslaniu modliť sa slovami a skutkami.

Dnes nám evanjelista Marek predstavuje Ježišovo vyučovanie v synagóge a hneď ho komentuje: „Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.“ (Mk 1, 21).

Prichádza Ježiš a volá: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1,17

„Boh nenadŕža nikomu.“ Tieto slová Petrove nás dnes volajú, aby sme pouvažovali nad dvoma jednoduchými vecami, ktoré z nich vyplývajú.

Mohli by sme povedať, že dnes tu máme nový začiatok. „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké
svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ (Mt 4,16).

Dnes nás povzbudzuje prorok Izaiáš: „Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo
a Pánova veleba vzišla nad tebou.“ (Iz 60,1)

Dnes nám Filip dává důležitou lekci, když žádá Natanaela, aby s ním šel na setkání s Mistrem, protože se jako všichni opravdoví přátelé chce podělit o poklad, který objevil: „Našli jsme toho, o kterém psal Mojžíš v Zákoně i proroci! Je to Ježíš, syn Josefův z Nazareta“ (J 1,45).

Dnes v liturgickom kalendári máme spomienku svätej Alžbety Anny Setonovej, manželky,
matky, vychovávateľky, zakladateľky Milosrdných sestier a iniciátorky programu farských škôl v
Spojených štátoch, teda programu, v ktorom farnosť zabezpečuje úplné vzdelanie pre svoje deti.

Je správne, aby sa ľudia vo svojej jedinečnej výnimočnosti odlišovali vlastným menom. Ale čo sa týka Boha: riadne meno, ktoré by sa k nemu hodilo, neexistuje. On je nekonečne dokonalý, Stvoriteľ všetkého, nad všetkými vecami a nad nami všetkými, je Nevýslovný.

Dnes slávime pamiatku svätých Bazila Veľkého a Gregora Nazianzského zo 4. storočia. Títo
vzdelanci filozofie a teológie, súčasníci a priatelia až do smrti, zdieľali najskôr pustovnícky
život, potom boj proti herézam v čase vieroučných sporov.

Dnes je poslední den v roce. V našich srdcích zřejmě můžeme v této chvíli najít vlastně smíšené pocity. Promítá se nám celý rok, všechno, co jsme prožili, ale i to co jsme si předsevzali, co jsme chtěli vykonat, ale neudělali, co bylo dobré, co bylo zlé, prostě život, náš život v roce, který končí.

Dnes rozjímame o tajomstve Svätej rodiny. Cesta pozemského života Božieho Syna začína uprostred jednoduchej rodiny. Taký bol zámer Nebeského Otca. Rodina bude vždy nenahraditeľným ľudským prostredím.

Dnes, 29. prosince, slavíme svátek svatého krále Davida. Ve skutečnosti je to však celá Davidova rodina, kterou chce dnes církev uctít, a především je to ten nejslavnější z nich: Ježíš, Syn Boží a Syn Davidův! Dnes, v tomto věčném „dnes“ Božího Syna, se naplňuje a plně dovršuje Stará smlouva z doby krále Davida. Jak totiž vypráví dnešní evangelium, Dítě Ježíš je svými rodiči podle zvyku starého Zákona přivedeno do chrámu: „Když nadešel den očišťování podle Mojžíšova Zákona, přinesli (Ježíše) do Jeruzaléma, aby ho představili Pánu, jak je psáno v Zákoně Páně: ‚Všechno prvorozené mužského rodu ať je zasvěceno Pánu!‘ “ (Lk 2,22-23).

„V našej dobe je toľko potrieb, ktoré si vyžadujú súcitnú odpoveď kresťanov…“

Svätý Ján je ten, ktorý lepšie a najhlbšie pochopil tajomstvo vteleného Slova. Ján bol úplne prvým „teológom“ a najlepším príkladom pre všetkých ostatných skutočných teológov.

Dnes Cirkev slávi sviatok svojho prvého mučeníka, diakona svätého Štefana. Niekedy sa zdá, že evanjelium je dosť mätúce. Ešte včera vyvolávalo radosť a šťastie z narodenia malého Ježiša: „Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“ (Lk 2, 20). Dnes nás naopak upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo…

Dnešní evangelium přináší Zachariášovu píseň chvály, kterou oslavil Pána po té, co se mu narodil syn Jan.

Narodenie sv. Jána Krstiteľa o ktorom sme počuli v dnešnom evanjeliu hovorí o blízkosti Vianoc. V modlitbe dňa prosíme Všemohúceho Boha, slovami: „už sú blízko sviatky narodenia tvojho Syna; prosíme ťa, nech nám preukáže svoju milosrdnú lásku tvoje večné Slovo, Ježiš Kristus, ktorý si vzal telo z Panny Márie a prebýval medzi nami.“

Dnešné evanjelium nám k zamysleniu predkladá chválospev Magnifikát, ktorým Panna Mária plná radosti, vítala Alžbetu, jej príbuznú a matku Jána Krstiteľa.

Ťažko bolo objaviť niečo lepšie, ako ísť k príbuznej Alžbete. Anjel na ňu zreteľne upozornil: „Hľa Alžbeta, tvoja príbuzná…“ (Lk 1,36). Nebola to ponuka riešiť osamelosť návštevou? Alžbeta bola staršia, rozvážna a najmä duchovne zrelá. Evanjelium hovorí, že bola spravodlivá. Dostala nedávno tiež veľkú milosť.

Dnes sa opäť zastavujeme pri dojímavej scéne zvestovania. Boh, vždy verný svojim prísľubom, dáva Márii skrze anjela Gabriela poznať, že ona je tou vyvolenou nosiť v sebe Spasiteľa sveta.

Anjel Gabriel dnes oznamuje Zachariášovi „nadprirodzené“ narodenie jeho syna, Jána Krstiteľa – muža, ktorý pripraví cestu Mesiášovi.

Milí priatelia, advent napreduje, nachádzame sa už takmer na jeho konci: dnes máme jeho štvrtú, teda poslednú nedeľu. A tak nás liturgia v Božom Slove vedie k veciam, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovmu narodeniu. Ide o jeho počatie a všetko, čo sa okolo toho odohralo.

Keď dnes čítame Ježišov rodokmeň, môže nám napadnúť veta, ktorá sa bežne hovorí na vidieku v Katalánsku v Španielsku: „Jozefovia, Jánovia a osli sa nachádzajú v každom dome“. Preto, aby sa medzi nimi dalo rozlíšiť kto ku komu patrí, používa sa meno domácnosti.

Keď dnes čítame Ježišov rodokmeň, môže nám napadnúť veta, ktorá sa bežne hovorí na vidieku v Katalánsku v Španielsku: „Jozefovia, Jánovia a osli sa nachádzajú v každom dome“. Preto, aby sa medzi nimi dalo rozlíšiť kto ku komu patrí, používa sa meno domácnosti.

Zdá se, že Ježíš dnes chce, abychom se zbavili své dychtivosti po zvědavosti, své arogance, kterou farizeové a mistři Zákona projevili tím, že se na Boží plány dívali svrchu, když ignorovali Janovo volání.

Dnes, keď si uvedomujeme, že nevieme, čo všetko môžeme od nášho života očakávať, keď občas stratíme nádej a neodvážime sa hľadať viac ako svoje vlastné nedostatky…

Dnes uvažujeme o otcovi, ktorý mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ (Mt 21,28). „A on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.“ (Mt 21,29). Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. (porov. Mt 21, 30). Podstatou tohto podobenstva je skutočnosť, že Boh neposudzuje človeka len na základe toho, čo hovorí alebo …

Dnes celé Mexiko oslavuje Pannu Máriu z Guadalupe a uctieva si ju ako Kráľovnú mexického ľudu. Podobne aj celá Amerika ju oslavuje ako svoju patrónku.

Ján Krstiteľ sa, milí priatelia, ocitol vo väzení. A keďže je známou osobnosťou, je zaradený do špeciálnej kategórie väzňov: sú mu povolené návštevy. A tak k nemu prichádzajú jeho učeníci, ktorí ho pravidelne informujú, čo sa deje vo svete. Zvlášť ho zaujíma Ježiš, ktorý na neho, keď sa stretli, urobil taký silný dojem. Ján bol vtedy okamžite presvedčený, že Ježiš je Mesiáš.

V dnešnom evanjeliu vidíme Krista, ako sa rozpráva so svojimi učeníkmi, keď zostupujú z hory, kde  práve zažili ťažko opísateľný zážitok jeho premenenie.

Dnes by sme mali byť nad Pánovým povzdychom rozrušení: „Komuže prirovnám toto pokolenie?“ (Mt 11,16).

Dnes hrá evanjelium akord zložený z troch tónov. Tri tóny, ktoré v našej spoločnosti nie sú vždy tak dobre vyladené: prvý tón je naša práca, druhý priateľstvo, vzťahy a tretí zrozumiteľnosť života. V dnešnej dobe máme všetci veľmi rušný život, ale máme plán?

Ježiš nás dnes pozýva k odpočinku v Bohu. Náš Nebeský Otec je náročným otcom. Keďže nás nekonečne miluje, žiada od nás, aby sme mu dali všetko. Robí to preto, lebo vie, že nám to pomôže rásť v láske.

Dnes nás Ježiš vyzýva zamyslieť sa nad Božím milosrdenstvom.

Dnes Ježiš učí a zároveň uzdravuje.

Succisa virescit. Toto motto kláštora Monte Cassino krátko a pekne vyjadruje, milí priatelia, aj hlavnú myšlienku Božieho slova dnešnej 2. adventnej nedele. Je to slovo o nádeji na dobrý koniec toho, o čom sa zdá, že je to definitívne zničené a pochované.

Dnes, už skoro týždeň pripravujúc sa na slávenie Vianoc, nám dnešné Božie Slovo ponúka myšlienku popracovať na jednej z čností, ktorá sa tiahne celým adventom a to je nádej.

Dnešné evanjelium nám predstavuje tri postavy: Ježiša a dvoch slepcov, ktorí sa k nemu blížia. Sú plní viery a nádeje v srdc

Tato slova Pán uvádí na konci svého „horského kázání“, kde lidem ukazuje nový a hlubší význam přikázání Starého zákona, „Božího slova“.

Ježíš povolává do své blízkosti učedníky, tedy spolupracovníky – mezi ty první patří bratři Petr a Ondřej. V Janově evangeliu je Ondřej dokonce jedním z prvních, kdo následuje Ježíše, a právě on přivádí i svého bratra Šimona-Petra.

Dnes čítame úryvok z 10. kapitoly evanjelia podľa Lukáša. Pán vyslal sedemdesiatdva učeníkov do miest, ktoré chcel navštíviť. Vrátili sa nadšení.

Dnešným Kafarnaumom sú aj naše mestá či dedinky, kde taktiež ležia chorí ľudia, na ktorých často zabúdame kvôli hektickému tempu života, ktorý vedieme. Máme veľa práce, nepretržite sa ponáhľame a tak sa z nášho zorného uhla strácajú tí, čo pre svoju chorobu alebo z akýchkoľvek iných dôvodov zostávajú v zabudnutí.

ežiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. …

Dnes, v posledný deň /obdobia cez rok/ cirkevného roka/, nás Ježiš upozorňuje na
skutočnosť, že náš život sa pomíňa.

Dnes nás Ježiš pozýva pozrieť sa, ako klíči figovník, symbol našej Cirkvi, ktorá sa pravidelne obnovuje vďaka tej vnútornej sile, ktorú do nej vkladá Boh (spomeňme si na podobenstvo o viniči a ratolestiach, porov. Jn 15)

Můžeme si dnes při čtení svatého evangelia dovolit nepřemýšlet o naší době, která přináší den ode dne stále více ohrožení a prolévání krve?

Trpezlivosť rozhodujúcim spôsobom prispieva k pochopeniu, že kríž je, oveľa skôr ako bolesť,
v podstate láskou.

Podobenstvom o múdrych a nerozumných pannách nám Ježiš hovorí, ako možno
vstúpiť do Božieho kráľovstva.

V evanjeliu sme práve počuli ako za Ježišom prišla jeho matka a príbuzní a chceli sa s ním rozprávať. Evanjelista nám nehovorí, o čom sa chceli rozprávať. Z iného kontextu však vieme, že boli v rozpakoch z toho všetkého, čo Ježiš robil.

Kristus bol skutočným Kráľom. No jeho miesto kráľa si privlastnili ľudia, ktorí sa na kráľov hrali. Vznešeného miesta Kráľa pokoja sa zmocnili ľudia nízkeho pôvodu, mravov a charakteru, ktorí nemali páru, čo to znamená byť kráľom, a keď sa pravý kráľ objavil, neboli schopní ho spoznať.

Dnes sa Božie slovo zaoberá nevyriešenou otázkou vzkriesenia z mŕtvych. Je zvláštne, že
podobne ako saduceji, i my si stále kladieme zbytočné a nezmyselné otázky.

Ježišovo gesto je dnes prorocké. Tak ako to robili starí proroci, robí symbolický čin, plný budúcich
dôsledkov. Tým, že Ježiš vyhadzuje z chrámu obchodníkov, ktorí predávali veci potrebné pre obety, a
pripomína, že „môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy“ (Iz 56, 7), ohlasuje nový
stav, ktorý sa chystá začať a v ktorom obetovanie zvierat neprichádza do úvahy.

V dnešním evangeliu se objevuje obraz Ježíše, který „zaplakal“ nad osudem vyvoleného města, které nepoznalo čas a přítomnost svého Spasitele. Známe-li nejnovější zprávy o tomto městě, Jeruzalémě, bylo by snadné aplikovat tento nářek na město, které je zároveň svaté i zdrojem rozdělení.

Dnes nám evanjelium ponúka podobenstvo o mínach: suma peňazí,
ktorú šľachetný muž rozdá svojim sluhom pred odchodom do ďalekej krajiny.

Evanjelium dnes veľmi dobre odhaľuje dielo svätého Alberta Veľkého (1193 – 1280), biskupa a
učiteľa Cirkvi. Využívajúc úsudok v službe viery, stal sa skúseným mudrcom v aspektoch prírodných vied a
vedy o myslení.

Dnešné evanjelium nám ponúka veľkú lekciu viery. Slepý žobrák – ktorý sa v Markovom evanjeliu volá Bartimej (porov. Mk 10, 46) – je vzorom viery, s ktorou sa plný dôvery obrátil na Ježiša,…

Dnešné evanjelium je v tomto zmysle pre nás dobrou školou. Ježiš mal pred sebou Židov, ktorí boli vo veľmi dobrej nálade. Ukazovali mu na svoj chrám. Bola to nádherná stavba. Architektonicky vydarená, ozdobená vzácnymi kameňmi a pamätnými tabuľami. Navštevovaná množstvom ľudí. Chrám bol znakom stability a pohody židovského národa. Aj keď im strpčovala život myšlienka na Rimanov, ktorých bolo vidieť všade, ako národ boli predsa v pohode. Chválili sa. Boli hrdí. Kto bol viac?

Svätý Jozafát sa začal venovať obnove jednoty s takou silou a zároveň s takou jemnosťou a
takým ovocím, že ho jeho vlastní protivníci nazvali „zlodejom duší“.

Dnes, keď slávime spomienku svätého Martina z Tours, liturgia nás pozýva zamyslieť sa práve nad
týmto úryvkom z Evanjelia podľa Matúša. Tento úryvok nám hovorí o konci čias, keď Syn človeka príde
súdiť a oddeliť spravodlivých od hriešnikov.

Dnešní evangelium je výmluvné. Otázka Ježíše Krista na jeho vlastní identitu ukazuje Mistrovu pedagogickou vytříbenost. Chce své učedníky přivést k pravdě, která je na hony vzdálená lidským názorům přirovnávajícím Ježíše Nazaretského k jednomu z velikánů judaismu.

Všetci ľudia sú posvätnou skutočnosťou, v ktorej prebýva Boh.

Posolstvo dnešného evanjelia je založené na postoji sluhu. Ježiš
podobenstvom vyzýva svojich apoštolov, aby sa zamysleli nad postojom
služby: sluha by mal plniť svoje povinnosti bez toho, aby očakával akúkoľvek
odmenu: „Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?“

Dnešné evanjelium hovorí o troch dôležitých témach. V prvom rade o našom správaní sa k deťom alebo k ľuďom, ktorí sú slabí či krehkí vo viere. Konkrétne, sme varovaní pred zlom, ktoré im môžeme spôsobiť.

Evanjelium dnešnej nedele, milí priatelia, nám otvára množstvo otázok. Evanjelista Lukáš nám píše, ako za Ježišom prišli saduceji, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie a predložili mu dosť absurdný, vymyslený prípad ohľadom života po smrti.

Dnes Ježiš využíva svoju autoritu slovami „a ja vám hovorím“, akoby malo ísť o nové
učenie. Boh chce, aby bol spasený každý a aby si každý osvojil poznanie pravdy.

Cirkev dnes oslavuje svätosť veľkého pastiera duší: Karola Boromejského, ktorý bol biskupom milánskej
diecézy. Všetci musíme ďakovať dobrému Pánovi, pretože nám nikdy neprestal poskytovať dobrých
pastierov.

Dnes nám evangelista předkládá dvě Ježíšova podobenství, která osvětlují jeho božský přístup k hříšníkům, kteří se vrací na správnou cestu. Pomocí obrazu velké radosti odhaluje Boží dobrotu, která nachází zalíbení v obrácení těch, jež se vzdálili pro svůj hřích.

„Pri Pánovom stole si nepripomíname mučeníkov tak, ako si pripomíname iných, ktorí
odpočívajú v pokoji, aby sme sa za nich modlili, ale skôr preto, aby sa oni modlili za nás, aby
sme mohli ísť v ich šľapajach…“

V dnešný sviatok Všetkých svätých sme si vypočuli Blahoslavenstvá z Matúšovho evanjelia. Evanjelista nám tu ponúka Ježišovo učenie, ktoré sa má pre nás kresťanov stať tým, čím bol Zákon pre Židov: pravidlom či normou nášho života.

Pán nám pomáha pochopiť, že ak nezištne rozdáme bez toho, aby sme za to niečo očakávali, Boh nám to vráti väčšou odmenou – večným životom.

Sú ľudia, ktorí sa boja zmeny, lebo podľa nich k zmene sa ide iba cez bolesť a trápenie a jej výsledkom je znova iba smútok a bolesť. Možno je tomu tak, no bojím sa, že iba v prípade zmeny zlej.

Všimli jste si dnes začátku tohoto evangelia? Farizeové sledovali Ježíše velmi pozorně. Také Ježíš je pozoroval a všiml si, jak se snaží zaujmout čestná místa. Ale… jak odlišně je možné se dívat!

Ak už máme dobre nastavený modlitbový a duchovný život, mali by sme ho začať napodobňovať v konaní.

Dnes můžeme obdivovat Ježíšovo odhodlání splnit poslání, které mu svěřil jeho nebeský Otec. Nic ho nezastaví: „Vyháním zlé duchy a uzdravuji dnes a zítra“ (Lk 13,32).

Dnes sa Ježiš na ceste do Jeruzalema na chvíľu zastaví a niekto to využije, aby sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“

Dnešné liturgické texty nás prostredníctvom podobenstiev o horčičnom zrnku a o kvase napĺňajú nádejou. Vzťahujú sa na rast Božieho kráľovstva a zároveň aj Cirkvi.

„Myslím len na to, ako by som mohol nasledovať Ježiša Krista a napodobňovať ho svojimi modlitbami, prácou, utrpením a starostlivosťou vždy a len na Božiu slávu a spásu duší.“

Na Sväté Písmo môžeme pozerať ako na veľkú drámu, na dômyselne skomponovanú hru so scénami, ktoré vytvoril Boží dramatik, aby nám cez ne ukázal, aký je zmysel spásy.

Ježišove slová nás dnes vyzývajú, aby sme sa zamysleli nad nepríjemnosťami pokrytectva: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.“ (Lk 13, 6). Pokrytec sa tvári, že je tým, čím nie je. Táto lož dosahuje svoj vrchol, keď … viac v dnešnom zamyslení.

Ježiš nám dnes hovorí o tom, ako pozeráme a sledujeme oblohu. Môžeme si napríklad povedať: „Dnes ráno, po troch dňoch nepretržitého dažďa, sa obloha javí jasná a žiarivá, ako keby bola jedným z najskvostnejších dní tohtoročnej jesene“.

Dnešní evangelium nám představuje Ježíše jako člověka s velkými ambicemi: „Oheň jsem přišel vrhnout na zem, a jak si přeji, aby už vzplanul!“ (Lk 12,49).

Dnes si pri čítaní tohto úryvku z evanjelia uvedomujeme, že každý človek je správcom: keď sa narodíme, všetci dostávame dedičnosť génov a schopností, aby sme sa v živote realizovali.

Dnes, na sviatok svätého Lukáša – evanjelistu Kristovej miernosti a tichosti – čítame evanjelium o vlastnostiach, ktoré musia mať Kristovi apoštoli.

Kristus sa stal pšenicou, aby sme mohli prijímať ovocie jeho obety a jeho sebadarovania sa.

Za istým slávnym učiteľom prišli dvaja mladíci a prosili ho, aby ich naučil múdrosti života. „Veríte, že som toho schopný?“ pýta sa ich. „Veríme,“ odpovedali. Prijal ich teda a oni sa chodili k nemu učiť.

Dnes nám Pán Ježiš chce posilniť našu vieru a nádej v neho. Hovorí o tom, že raz budeme stáť pred nebeským zástupom anjelov, aby sa ukázalo, ako sme o ňom svedčili.

Dnes nás Pán pozýva, aby sme sa zamysleli nad druhom zlého kvasu, za pomoci ktorého chlieb nemôže kysnúť, ale len zdanlivo kysne, zatiaľ čo v skutočnosti zostáva nepečený a nevhodný na konzumáciu.

Dnes můžeme přemýšlet o významu, přijetí a zacházení s proroky: „Pošlu k nim proroky a apoštoly. Z nich některé budou zabíjet a pronásledovat…“ (Lk 11,49).

Dnes môžeme vidieť, ako nám Pán Ježiš dáva niekoľko ponaučení: medzi nimi hovorí o desiatku a tiež o súdržnosti, ktorú musia mať vychovávatelia (rodičia, učitelia a všetci veriaci kresťania).

Dnes slávime sviatok svätého Jána XXIII., pápeža, ktorý od svojich 14 rokov patril k Františkánskemu svetskému rádu, tzv. terciárom.  

Ježiš dnes napomína tých, ktorí si myslia, že si zaslúžia „vstupenku“ do raja len preto, že budú Ježišovi tlieskať za to, aký je úžasný!“

Milí priatelia, dnešná nedeľa nám predkladá na uvažovanie otázku vďačnosti. Evanjeliový príbeh o desiatich uzdravených malomocných, z ktorých iba jeden Ježišovi poďakoval, je nepríjemný. No je to naše zrkadlo. Prečo je vďačnosť takou zriedkavosťou?

Mária, Ježišova matka, nie je blahoslavená len preto, že ho porodila a opatrovala – ako spontánne predpokladala tá miestna žena -, ale najmä preto, že počula Slovo a zachovala ho: že milovala a dovolila, aby ju miloval jej Syn Ježiš.

V tomto mesiaci svätého ruženca oslavujeme práve dnes Pannu Máriu Ružencovú. Ako si lepšie uctiť našu Matku než modlitbou ruženca?

Dnešní evangelium je Ježíšovou katechezí o modlitbě. Slavnostně prohlašuje, že Otec mu vždy naslouchá: “ Proste, a dostanete; hledejte, a naleznete; tlučte, a otevře se vám!“ (Lk 11,9).

Dnes je sviatok svätej Faustíny Kowalskej (Poľsko, 1905 – 1938), ktorú Ján Pavol II. kanonizoval v roku 2000. Ježiš Kristus si ju vybral za svoju „sekretárku“ na šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Dnes, na sviatok svätého Františka z Assisi, počujeme vo sv. evanjeliu o Ježišovej modlitbe, v ktorej nám Ježiš odhaľuje svoj blízky vzťah s Otcom a teda tajomstvo trojičného života.

Tí, ktorí mali byť bližšie k Bohu boli ďaleko od svojho blížneho.

Možno nás prekvapuje, keď sa nás Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele pýta: „Je azda [pán] povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ,Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’” Skrátka, nežiadajte žiadnu odmenu: ani pochvalu, ani potlesk, ani uznanie.

Dnes oslavujeme sväticu, ktorú môžeme označiť za „šampióna“ duchovnej „malosti“. Napriek tomu si vyslúžila titul „učiteľka Cirkvi“. Lebo z jej „duchovného detstva“ vyrástla obnovená a svieža teológia.

Dnes počúvame podobenstvo o sieti, do ktorej sa chytili všetky druhy rýb. Svätý Hieronym, muž staroveku, ktorý viac a lepšie študoval Bibliu, dáva toto podobenstvo do paralely s podobenstvom o pšenici a kúkoli.

Dnes, na svátek svatých archanděl, zjevuje Ježíš svým apoštolům a všem ostatním pravdu o přítomnosti andělů a jejich vztahu k němu. Jsou v Pánově nebeské slávě, kde věčně vyvyšují Syna člověka, který je Synem Božím. Obklopují ho a jsou mu k službám.

Dnes oslavujeme svätosť kresťanského laika a panovníka sv. Václava. Václav, vnuk kráľovnej Ľudmily (tiež svätice), bol zvolený za nástupcu svojho otca Vratislava I. Bol verný svojmu krstu a v duchu evanjelia si plnil svoje povinnosti panovníka. Veľa sa modlil, staval chrámy a školy. V Prahe dal postaviť chrám sv. Víta

Dnes, na pamiatku svätého Vincenta de Paul, chudobného medzi chudobnými, sme vyzvaní, aby sme sa zamysleli nad svojím okolím a uvedomili si sociálne, duchovné a ekonomické potreby a problémy, ktoré nás obklopujú.

V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako na ceste, ktorá smerovala do Jeruzalema, teda k umučeniu Krista, „učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší“ (Lk 9, 46).

Milí priatelia, medzi najpálčivejšie otázky nášho života patrí otázka viery. Nie však viery sveta ani viery našich najbližších, ale viery našej. Aj my, čo si myslíme, že sme veriaci, musíme sa svojou vierou zaoberať, lebo viera nie je vec hotová. Vieru možno totiž ľahko stratiť. Ako?

Stvoriteľ všetkého dnes ohlasuje svoje vydanie do rúk tých, ktorých prišiel zachrániť. On dáva svoj vlastný život. Tieto jeho slová provokujú. A aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí povedia – tak toto teda riadne prehnal. …

Dnes s radosťou počúvame tieto Ježišove slová, ktoré sú vhodné pre našu dobu: „Poďte ku mne všetci (…) a ja vás posilním“ (Mt 11,28). Ako veľmi potrebujeme toto posilnenie!

Dnešní evangelium nám vypráví, jak Herodes toužil vidět Ježíše (srov. Lk 9,9). Jeho touha vidět Ježíše se zrodila ze zvědavosti.

Dnes slavíme svátek svatého Matouše, apoštola a evangelisty. On sám vypráví o svém obrácení. Seděl na celnici a Ježíš ho vyzval, aby ho následoval. Matouš – pokračuje jeho evangelium – „vstal a šel za ním“ (Mt 9,9).

Práve sme si vypočuli veľmi krásny úryvok z Lukášovho evanjelia. Na prvé počutie sa nám môže zdať, že Ježiš neprejavuje úctu voči svojej matke Márii. Hovorí totižto tým, čo mu oznamujú, že vonku ho čaká jeho matka a príbuzní: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“

Dnešné evanjelium je síce krátke, no napriek tomu podnetné a bohaté na témy, ktoré by mali pritiahnuť našu pozornosť. V prvom rade to je téma svetla, v druhom téma vernosti.

V dnešnú nedeľu budeme v evanjeliu, milí priatelia, počuť dosť kontroverzné podobenstvo. Bude to podobenstvo o  nepoctivom správcovi.

Našou najväčšou starosťou nech je, aby zažiarila Božia sláva!

Dnes si v evanjeliu môžeme všimnúť, aký bol bežný deň Ježišovho
verejného života počas troch rokov. Svätý Lukáš to vysvetľuje niekoľkými
slovami: „Ježiš chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium
o Božom kráľovstve“ (Lk 8, 1).

Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky slovenského národa, slávnosť Božej matky, ktorá počula z ústach starého Simeona slová: „A tvoju vlastnú dušu prebodne meč“

Dnešní evangelium je proroctvím, tedy pohledem do zrcadla skutečnosti, které nám svým obrazem ukazuje pravdu daleko přesahující to, co nám říkají naše vlastní smysly: Kříž, svatý kříž Ježíše Krista je Spasitelův trůn.

Príbeh o vzkriesení naimského mládenca nám prináša iba Lukášovo evanjelium. Je to jeden z troch evanjeliových príbehov, kde Ježiš oživuje mŕtveho človeka.

Správanie stotníka poukazuje na veľkosť jeho sociálneho cítenia. Ježiš je ochotný pomôcť, a práve vtedy prosba stotníka prezrádza jeho vnútro, ktoré je preniknuté vierou v Boha. ….

Nestáva sa to často aj mnohým „dokonalým“ spomedzi nás? Nevidíme sa napríklad v staršom synovi z podobenstva o márnotratnom synovi?

Dnes nás Pán prekvapuje tým, že je akoby živou reklamou. Ale, my sa na reklamu niekedy, ba
možno aj dosť často, dívame s nedôverou. Prečo?

Dnešné slová evanjelia nás nútia zamyslieť sa nad tým, aké dôležité sú dobré príklady a žiť príkladným životom pre druhých. Isté príslovie hovorí, že: „príklad brata“ je – najlepším kázaním“, a ďalšie, ktoré hovorí, že „obraz je hodný tisícov slov.“

Dnes slávime sviatok Narodenia Panny Márie. V evanjeliách sa nespomína nič o jej narodení. Evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie.

Ježíš dnes ukazuje, v čem spočívá pravé štěstí našeho života. V Lukášově verzi jsou blahoslavenství doprovázena bolestným nářkem nad těmi, kdo nepřijímají poselství o spáse, ale raději zůstávají u soběstačného a sobeckého života.

V dnešnej meditácii sa zastavíme hneď pri prvých slovách evanjelia, ktoré sme si práve vypočuli. Evanjelista Lukáš píše: “V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom” (Lk 6, 12). ….

Ježiš nám dnes dáva príklad slobody, o ktorej toľko hovoríme. Ale na rozdiel od toho, čo väčšina tvrdí alebo považuje za „slobodu“, Ježišova sloboda je úplne spojená s Otcovým konaním a Jeho vôľou.

Aj keď sa dnes veľa hovorí o inkluzivizme – to znamená, že každý by mal mať prístup, čo sa týka povolania alebo životných príležitostí ku všetkému – sú stále veci, kde sa inkluzivizmus, a to právom, nerešpektuje. Sú jednoducho ľudia, ktorí na isté veci nespĺňajú podmienky, alebo sa na ne nehodia – aspoň nateraz.

Dnes pri uvažovaní nad evanjeliom môžeme odhaliť pascu, ktorú pripravili farizeji a majstri Zákona – teda zákonníci, keď prekrúcajú dôležitú otázku: jednoducho oponujú, ako sa pôst a modlitba farizejov a Jánových učeníkov dá porovnať s jedením a pitím Ježišových učeníkov.

Ještě dnes žasneme nad tím, jak byli tito rybáři schopni opustit všechno, práci, rodinu, aby
následovali Ježíše. Kdyby Ježíš z Nazareta učinil stejnou nabídku nám, v našem 21. století,
měli bychom tolik odvahy jako ti druzí; dokázali bychom vycítit, co je pro nás skutečným
ziskem?

Dnes sa stretávame s veľkým kontrastom: ľudia hľadajú Ježiša a on uzdravuje všetky možné „choroby“ (počnúc Šimonovou svokrou); zároveň „vyháňa démonov, ktorí kričia!“ (porov. Lk 4, 41). To znamená: Na jednej strane dobro a pokoj, na druhej strane zlo a zúfalstvo.

Dnes môžeme vidieť, že Ježišova učiteľská činnosť bola hlavným poslaním jeho verejného života. Ježišovo kázanie však bolo veľmi odlišné od ostatných učiteľov Izraela, čo ľudí privádzalo do údivu

Dnes si pripomíname mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa, predchodcu Mesiáša. Celý jeho život je skoncentrovaný na osobu Ježiša Krista do takej miery, žeby bez Krista i samotná existencia a život Jána Krstiteľa nemali vôbec žiadny význam.

Hlavnou témou Božieho slova je dnes pýcha.

Dnes sa Cirkev teší zo svätosti veľkej matky: Moniky (332 – 387), ktorá sa narodila neďaleko Kartága. Veľká pre svoju zbožnosť – často prosila v slzách – a pre „obrovského“ syna, ktorého dala kresťanstvu: Augustína.

Je úžasné, ak ľudia v priebehu rokov získajú múdrosť, ktorá vedie k zmysluplnému životu. Ešte krajšie je, ak do večera svojho života získajú múdrosť, ktorá im pomôže zomrieť zmysluplnou smrťou. Lekári, zdravotné sestry, kňazi a zasvätení častokrát absolvujú špeciálne kurzy, ktoré ich pripravujú na sprevádzanie nevyliečiteľne chorých v ich posledných ťažkých dňoch a hodinách. Jedno je však isté: ak sa poradca nevyliečiteľne chorého musí spoliehať len na ľudskú múdrosť, má veľmi ťažkú úlohu, aby zdanlivú absurditu smrti urobil zmysluplnou.

Dnešní evangelijní text hovoří o nejistotě okamžiku, kdy Pán přijde: „nevíte, který den váš Pán přijde.”. Chceme-li, aby nás našel v pohotovosti, až přijde, nesmíme být roztržití nebo spát: musíme být stále ve střehu.

To, čo zdanlivo môže vyzerať ako číra náhoda, bolo nepochybne od dávna premyslené v Božích plánoch.

Dnes se zdá, že jsme Ježíše zastihli ve špatné náladě – někdo ho musel pořádně rozčílit; naštvala ho falešná zbožnost, nabubřelé nároky a egoistická zbožnost. Vycítil nedostatek lásky, tedy „spravedlnosti, milosrdenství a víry“ (Mt 23,23).

V dnešnom evanjeliu počujeme ako Ježiš ostro kritizuje mentalitu zákonníkov a farizejov. Je dobré si pripomenúť, že sa tu nejedná o všeobecné odsúdenie menovaných náboženských skupín, ale skôr o kritiku nastavenia mysle, či prístupu k náboženstvu a životu, ktorá sa netýka len farizejov a zákonníkov, ale aj všetkých, čo sa rozhodli nasledovať Ježiša, teda aj nás kresťanov.

Ježišovi v evanjeliu ktosi položil otázku: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?” Na odpovedi, ktorú tomuto človeku dal Ježiš, prekvapujú najmenej dve veci.

Dnes sa Ježiš modlí za učeníkov všetkých čias, tých vtedajších aj tých, ktorí ešte len
prídu vďaka svedectvu kresťanov všetkých generácií: „neprosím len za nich, ale aj za
tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa“ (Jn 17,20)

Dnešní podobenství z evangelia hovoří o hostině v Království.

Skúmajme sami seba, aby sme zistili, ako sme na tom s posudzovaním, porovnávaním a hodnotením.

Dnes sa zamýšľame nad reakciou učeníkov, ktorú vyvolal Ježišov dialóg s bohatým mladíkom. Divili sa a
pýtali: „Kto potom môže byť spasený?“ (Mt 19, 25).

Dnes slávime slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Katechizmus Katolíckej Cirkvi vysvetľuje túto pravdu viery nasledovne: „Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.

Tieto slová Ježišove sa nám zdajú dosť kontroverzné. Keď si totiž uvedomíme, že Ježiš hovoril často o pokoji, o odpúšťaní, láske a porozumení, ako keby tieto jeho slová z evanjelia dnešnej nedele narúšali celok obrazu jeho osobnosti, ktorý nosíme vo svojej mysli. Bol za pokoj alebo za rozdelenie? Za oheň alebo za miernosť?

Deti sú Ježišom mimoriadne milované, ale my im svojím typickým a charakteristickým uvažovaním „dospelých ľudí“ nedovoľujeme priblížiť sa k Ježišovi a k Otcovi: – Keď vyrastú, ak budú chcieť, vyberú si…! Aký veľký omyl!

Ježiš dnes odpovedá na otázky svojich súčasníkov o skutočnom význame manželstva zdôraznením jeho nerozlučiteľnosti.

Dnes se ptejte: „Kolikrát musím odpustit provinění svého bratra nebo sestry?“.

Radšej obetovať svoj život, než pripustiť ľahkovážne interpretácie Ježišovej cesty.

Dnes slavíme svátek svaté Terezie Benedikty a Kříže, Edity Steinové, patronky Evropy. Žila s odvahou svou konverzi od židovství ke katolické církvi a také statečně čelila mučednické smrti během 2. světové války.

V dnešnom evanjeliu nachádzame udalosť, ktorú zo štyroch evanjelistov spomína iba Matúš. Vyberači chrámovej dane chcú vedieť, či aj Ježiš platí daň. Preto sa pýtajú Petra: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“. Peter ich však uisťuje, že platí.

Istý autor v časopise The Tablet pred časom (1. apríla 2000) pod pseudonymom Ignotus uverejnil článok, v ktorom píše o dvoch spôsoboch, ako je možné pristupovať k životu.

Dnes, keď uvažujeme nad Premenením, môžeme vnímať situáciu človeka v nebi. Najviac nás však zaujíma spontánna reakcia tých „pozemských partnerov“ tejto scény. Opäť je to Šimon Peter, ktorý sa ujíma slova: „Učiteľ, dobre je nám tu“ (Lk 9, 33).

Evanjelium nás dnes konfrontuje so svetom, je absolútne radikálne a nepripúšťa žiadne polovičaté riešenia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24).

Ježíš dnes prohlašuje, že Petr má velké štěstí, protože se oprávněně přihlásil k víře: „Šimon Petr odpověděl: „Ty jsi Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježíš mu na to řekl: „Blahoslavený jsi, Šimone, synu Jonášův. Vždyť ti to nezjevilo tělo a krev, ale můj nebeský Otec.““ (Mt 16,16-17).

„Moji milovaní, cnosťou a múdrosťou kresťanskej viery je naša láska k Bohu a k blížnemu: nechýba jej žiadna povinnosť k akýmkoľvek zbožným skutkom, ktoré obstarávajú vzdávanie úcty Bohu, ktorá mu prináleží, a pomoc našim bratom.

Dnes sa nebudeme pozerať na Ježiša, ktorý spí na lodi, kým sa potápa, ani na to, ako jediným slovom napomína vietor a vlny, aby jeho učeníci žasli (porov. Mt 8, 23-27). Dnešné konanie však nie je o nič menej znepokojujúce, či už pre jeho učeníkov, alebo pre nás.

V dnešnom evanjeliu stretáme učeníkov, ktorí po zvečerení sa nevedia čo urobiť s veľkým zástupom ľudí, ktorí za zhromaždili okolo Ježiša. Preto navrhujú Ježišovi čosi, čo sa im zdá ako rozumná možnosť: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo“ (Mt 14, 15). Iste boli prekvapení tým, že ich Pán a Majster túto ich rozumnú radu neprijal, a povedal im: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Mt 14, 16).

Napriek občasným škriepkam sa členovia rodiny snažia žiť v pokoji a v harmónii. Až dokedy? Dokedy nepríde deň, kedy sa musia deliť o dedičstvo.

Dnešní evangelium nám nabízí, abychom se zamysleli nad nespravedlností: nad stětím svatého Jana Křtitele, a zároveň obsahuje pozvání abychom v Božím slově objevili potřebu jasného a konkrétního svědectví naší víry, které by naplnilo svět nadějí.

Slávime dnes spomienku na svätých Martu, Máriu a Lazara, ktorí hostili vo svojom dome Pán Ježiša. Evanjeliová časť, prevzatá od svätého Lukáša, sa vyznačuje práve spomínaným prijatím Pána. ….

Dnes nám evangelium dává zásadní výzvu k obrácení. Ježíš nás nešetří tvrdou realitou: „Vyjdou andělé, oddělí zlé od spravedlivých a hodí je do ohnivé pece.“ (Mt 13,49-50).

Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom kázaní a v nádeji vyvoleného národa. Je však zrejmé, že podstata tohto kráľovstva nie je väčšinou pochopená.

„Joachim a Anna, … spoznajú vás podľa ovocia, ktoré ste priniesli.“

V úryvku z Matúšovho evanjelia na dnešný sviatok sv. Jakuba môžeme nájsť veľa poučení. Ja sa však obmedzím len na zdôraznenie jedného, ktoré sa týka tajomstva Božej prozreteľnosti, ktorá sa vzťahuje na celé stvorenie, a do ktorého patrí aj tajomstvo vyvolenia.

Je veľa vecí, ktoré nám do duše prinášajú pokoj a vyrovnanosť.

Dnes slávime sviatok patrónky Európy, svätej Brigity. Jedného horúceho rána, 23. júla 1373 v Ríme, keď Peter, predstavený Alvastry, slávil svätú omšu v jej cele, Brigita zomrela, keď sa kňaz pri pozdvihovaní hostie modlil: „do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho ducha“.

Dnes s radosťou oslavujeme svätú Máriu Magdalénu. S radosťou a úžitkom pre našu vieru, pretože jej cesta môže byť aj našou cestou. Magdaléna prišla zďaleka (porov. Lk 7, 36 – 50) a išla veľmi ďaleko…

Dnes si připomínáme jakousi formu pochvaly, kterou Ježíš Kristus v oněch dnech adresoval lidem kolem sebe: „blahoslavené jsou vaše oči, že vidí, a vaše uši, že slyší” (Mt 10,16).

Dnes nás Ježiš uvádza do tajomstva Božieho kráľovstva svojim obľúbeným spôsobom: prostredníctvom podobenstiev. Semená predstavujú ohlasované Slovo, rozsievačom je Ježiš. …

V dnešnom Evanjeliu nás prekvapuje Ježišova otázka: „Kto je moja matka? (Mt 12, 48). Zdá sa, že Pán prejavuje pohŕdavý postoj k Márii, svojej matke. Nič také! …

V dnešnom evanjeliu sme pozvaní uvažovať nad žiadosťou niektorých učiteľov Zákona a farizejov, ktorí chcú, aby Ježiš dokázal svoj božský pôvod zázračným znamením (porov. Mt 12,38).

Keby sme, milí priatelia, mali v krátkosti zosumarizovať dnešné evanjelium o návšteve Ježiša v dome Márie a Marty, asi najlepšími slovami by boli tieto: je o tom, ako žiť svoj život i tu, i tam.

Láska, Ježišovo jarmo, je nielen ľahké, ale nás aj oslobodzuje od všetkého, čo nás preťažuje.

Dnes Pán Ježiš akoby sledoval, že čo sme počas života zasiali, aby mohol pozbierať ovocie svätosti. Nájde lásku, lásku k Bohu a k blížnemu?

Ježíšova slova dnes znějí důvěrně a blízce. Jsme si vědomi, že současní muži a ženy trpí značným psychickým tlakem. Tento svět se stále točí dokola, my už nevydržíme tempo a nemáme čas ani vnitřní klid tyto změny vstřebat.

Evanjelium nám dnes ponúka príležitosť takpovediac pristúpiť k samotnej štruktúre Božej múdrosti. Kto z nás by sa rád neoboznámil s nepochopiteľnými tajomstvami života?

Dnešní evangelium hovoří o Božím historickém soudu nad Chorazínem, Kafarnaumem a dalšími městy: “

Úryvok dnešného evanjelia na sviatok sv. Benedikta, nadväzuje na príbeh o boháčovi, ktorý sa obrátil na Ježiša s otázkou, čo má robiť, aby získal večný život.

Milí priatelia, kladenie otázok môže mať rozličné motívy. Tým najčastejším je získanie informácie. Iných sa pýtam na to, čo neviem a oni mi odpovedajú.

Milé deti. Prinášame Vám Božie slovo zobrazené s biblickými postavičkami a krátkou myšlienkou na záver.

Evanjelium nás dnes pozýva zamyslieť sa nad vzťahom žiak – učiteľ: „Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána“ (Mt 10,24).

Pri pohľade na dejiny vnímame, že znakom pravej Kristovej Cirkvi je prenasledovanie, niekedy i dlhšie trvajúce.

Dnes nás evangelium vyzývá k evangelizaci, říká: „Hlásejte“ (Mt 10,7).

Dnešné evanjelium nám ukazuje Ježiša, ktorý posiela svojich apoštolov na misiu: „Ježiš poslal týchto dvanásť na misiu s týmito pokynmi…“ (Mt 10, 5). Dvanásti tvoria „apoštolské kolégium,“ teda „misijné kolégium.“

Dnes máme sviatok svätého Cyrila a jeho brata svätého Metoda, patrónov Európy. Boli to misionári, ktorí evanjelizovali veľkú časť Európy. Pripravili liturgické texty v slovanskom jazyku, písané abecedou, ktorá sa neskôr začala nazývať „cyrilika“.

Liturgia slova nás dnes pozýva obdivovať dva nádherné prejavy viery. Boli také nádherné, že si zaslúžili pohnúť srdcom Ježiša Krista a to okamžite. …

Milí priatelia, každý z nás pozná veľa ľudí. Okruh ľudí, medzi ktorými sa pohybujeme, môže pre niektorých z nás byť vskutku veľký. No nie k všetkým z nich máme rovnaký vzťah.

Dnešný text evanjelia zodpovedá druhému radostnému tajomstvu: „Navštívenie Alžbety“. Je to skutočne tajomstvo! Tichý výbuch hlbokej radosti. Je to radosť Márie, ktorá sa práve stala matkou, pôsobením a milosťou Ducha Svätého. …

Veď ja sa predsa môžem zlepšiť, či nie?

Dnes se setkáváme s jedním z mnoha evangelijních projevů svědčících o milosrdné dobrotě Pána. Všechny příběhy přinášejí řadu konkrétních aspektů, situací, bohatých na detaily: …

Dnes je deň zasvätený mučeníckej smrti apoštolov Petra a Pavla! „Peter, náš vodca vo viere; Pavol, jej nebojácny hlásateľ, ktorý sa stal učiteľom sveta“ (Prefácia).

Dnes sa pod patronátom svätého Ireneja Lyonského pripájame k Ježišovej žiadosti o jednotu: „Svätý Otče, (…)no neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. “ (Jn 17, 20-21). Jednota! Je výrazom lásky, znakom dobrého zdravia a zárukou udržateľnosti rodiny.

Dnes nám evanjelium predstavuje vlastnosť, ktorú musí mať dobrý Ježišov učeník: odstup od materiálnych dobier.

Milí priatelia, verím, že väčšina z nás vie, čo to je bojovať s časom. Máte pred sebou ako študenti ťažkú skúšku, ako učiteľ prednášku, ako kňaz nedeľnú kázeň alebo duchovné cvičenia a vy sa potrebujete na toto pripraviť. Čas beží a vy ste stále ešte len na začiatku.

Dnes slávime spomienku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Srdca, ktoré je naplnené Bohom, ochotné počúvať a poslúchať. V biblickom jazyku sa srdce vzťahuje na najhlbšiu podstatu človeka, odtiaľ vychádzajú všetky myšlienky, slová a skutky.

Dnes slávime slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Od nepamäti si ľudia ukladali do svojho srdca to najlepšie i to najhoršie, čo sa nachádzalo v ich rodine. Dnes nám Kristus ukazuje svoje srdce, s jazvami našich hriechov, ako symbol svojej lásky ku všetkým ľuďom; a práve z tohto Srdca sa oživujú a obnovujú minulé, súčasné i budúce dejiny. V tomto srdci môžeme kontemplovať a chápať radosť Toho, ktorý našiel, čo sa mu stratilo.

Dnes slavíme Narození sv. Jana Křitele. Jan je mužem kontrastů: žije v tichu pouště, ale právě odtud přesvědčivým hlasem oslovuje zástupy a vyzývá je k obrácení; je natolik pokorný, že říká, že je pouze hlasem, nikoliv Slovem…

Dobrý človek je dobrý dovtedy, kým neprestane robiť dobré veci.

Dnes oslavujeme svätého Alojza Gonzagu (1568-1591), patróna kresťanskej mládeže.

V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš hovorí: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt 7, 1).

Milí priatelia, zaiste každý jeden z nás, keď sme boli malí, sme snívali o tom, že sa jedného dňa staneme hrdinami. Slovo hrdina je pre mladých ľudí veľmi príťažlivé. Múdri vychovávatelia toho využívajú a mladým ľuďom predstavujú životy významných hrdinov, a tak sa na ich príkladoch snažia formovať ich charaktery.

Dnešné evanjelium nám jasne hovorí o žití „prítomného okamihu“: nemyslieť na to čo bolo včera, ale odovzdať sa Bohu a Jeho milosrdenstvu. Nebyť ustráchaný čo bude zajtra, ale zveriť všetko Jeho Prozreteľnosti. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša povedala: «Duch sebaodovzdania je môj jediný sprievodca – nemám iný kompas!».

Buďme k sebe úprimní, akým smerom vynakladáme svoje úsilie?

Dnešní den je největším dnem pro srdce křesťana, protože po slavení ustanovení eucharistie na Zelený čtvrtek se nyní církev snaží tuto uctívanou svátost vyvýšit, abychom se neváhali odhodlat k jejímu bezmeznému uctívání.

Dnes nás Ježiš vyzýva, aby sme všetko robili na Božiu slávu, aby sme sa páčili Otcovi, pretože na to sme boli stvorení.

Dokonalosť je milovať bez miery.

Dnes nás Ježiš učí, že odpustenie môže zvíťaziť nad nenávisťou. Nariadenie v knihe Levitikus „Oko za oko a zub za zub“ znamenalo už určitý pokrok, pretože túžbe po odplate určilo mieru a proporcionalitu; čiže aby sa niekto za drobné zranenie neodplatil usmrtením osoby.

Učenie o Trojici má svoj pôvod v odvekej snahe veriaceho človeka pochopiť, presne aké roly majú jednotlivé osoby Trojice na diele spásy.

Dnes oslavujeme apoštola Barnabáša – pôvod mena: z aramejčiny Bar nebuch – syn útechy; tiež z hebrejského Bar nabhá – syn proroctva. Barnabáš, pôvodným menom Jozef, pochádzal z Cypru. Keď prijal kresťanstvo, celý svoj majetok odovzdal apoštolom.

Dnes nám Ježiš jasne hovorí o nerozlučiteľnej láske, ovocí čistej lásky. Ako povedal pápež František: „Svätosť a nerozlučiteľnosť kresťanského manželstva, ktoré sa často rozpadá pod obrovským tlakom sekulárneho sveta, treba prehĺbiť jasnou náukou a podporiť svedectvom verných manželských párov.“ …

Dnes nás liturgie vybízí, abychom nahlédli do úžasného kněžského srdce Kristova.

Dnes počujeme Pána hovoriť: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17).

Tam, kde sú kresťania so živou vierou, nemôže byť nespravodlivosť, násilie, zlé zaobchádzanie so slabšími…

Dnes slávime spomienku Panny Márie, Matky Cirkvi. Je to dobrá príležitosť uvažovať o Máriinom duchovnom materstve. Mária je Matkou Božieho Syna a zároveň Matkou všetkých tých, ktorí milujú jej Syna, a tých, ktorých aj jej Syn „miluje“.

Nám veriacim kresťanom je čím ďalej tým jasnejšie, že žijeme v dobe Ducha Svätého. Prejavuje sa to na rozličných aktivitách, o ktorých v Cirkvi pred rokmi nebolo počuť.

Zmŕtvychvstalý Pán sa zjavuje pred učeníkmi a potvrdzuje, že ho majú nasledovať, najmä čo sa týka Petra.

Dnes si pripomíname pamiatku ugandských mučeníkov: Karola Lwangu a jeho nasledovníkov, ktorí boli zavraždení v rokoch 1885 až 1887 krutosťou kráľa Mwangy a jeho nenávisťou voči viere vyznávanej pre Ježiša a preto, že odmietli pristúpiť na kráľovské sexuálne návrhy.

Dnes nacházíme v evangeliu pevný základ pro důvěru: „Modlím se nejen za ně, ale i za ty, kdo skrze jejich slovo ve mne uvěří…“ (J 17,20). Je to Ježíšovo srdce, které v intimitě Ježíše s učedníky otevírá nevyčerpatelné poklady jeho Lásky.

Dnes žijeme vo svete, ktorý nevie, ako byť skutočne šťastný, tak ako bol šťastný Ježiš vo svojej dobe. Žijeme vo svete, ktorý hľadá Ježišovo šťastie na nesprávnych miestach a nesprávnymi spôsobmi.

Ježiš vo svojej modlitbe prosí, aby všetko, čo robí, priviedlo ľudí k účasti na večnom živote. V čom spočíva večný život?

Dnes môžeme mať pocit, že vo svete viera v Krista slabne. Konzumizmus, kapitalizmus, zmyselnosť a hodnoty materializmu sú veľmi v móde a sú ďaleko od evanjeliových požiadaviek. Ale my chceme byť učeníkmi Krista …

Jedných z dôležitých aspektov dobrého vzťahu je zameranie sa na budúcnosť tých, s ktorými tento vzťah tvoríme. Ľudia, ktorí sú vo vzťahu, myslia spolu na budúcnosť, dúfajú v splnenie mnohých plánov v budúcnosti, modlia sa za budúcnosť, snívajú o nej, tešia sa na ňu. Toto vidíme napríklad dokonca u rodičov, ktorí čakajú svoje dieťa, zvlášť, keď ide o dieťa prvé….

Dnes nám evanjelium zanecháva niekoľko veľmi milých slov na rozlúčku. Ježiš nám necháva svoje najvzácnejšie tajomstvo…

„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“

Dnes, v den Nanebevstoupení Páně, si znovu připomínáme „poslání“, které nám bylo svěřeno: „A vy jste toho svědky“ (Lk 24,48). Boží slovo je živé i dnes….

Duch robí všetko novým, demaskuje naše obavy, mení náš život, umožňuje nám vyjsť z toho, čo je pre nás ťažkopádne, pomáha nám milovať tých, ktorých ťažko milujeme…

A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd.

Dnes v evanjeliu Ježiš ohlasuje a sľubuje príchod Ducha Svätého: “Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca…

V prvotnej Cirkvi nastal prvý veľký spor. Dalo sa to čakať, lebo žiadne spoločenstvo, vlastne žiaden vzťah nemôže byť bez sporov a konfliktov. Konflikt nie je narušením vzťahov, ale podmienkou k ich rastu. Je tomu tak preto, lebo vo vzťahoch sa stretávajú rôzni ľudia s rôznymi charakterovými vlastnosťami, ale i hodnotovými rebríčkami či predstavami o fungovaní vecí. …

… keď naša sekularizovaná spoločnosť od nás a od Cirkvi žiada určité zmeny alebo kompromis, jednoducho sa od nás žiada, aby sme sa vzdialili od Boha.

Dnes nás Pán pozýva k bratskej láske: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“

Dnes znovu slyšíme slova důvěry, která Ježíš vyslovil minulý Zelený čtvrtek: „Jako Otec miluje mne, tak i já miluji vás“

Dnes môžeme opäť vidieť Ježiša obklopeného apoštolmi v atmosfére mimoriadnej blízkosti. Dáva im to, čo by sme mohli považovať za jeho posledné odporúčania…

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.

„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa,
toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

Ľudia zo sveta nás konfrontujú a žiadajú od nás dôkazy, že naša viera je vierou plodnou a že je niečím, čo by aj oni mohli potrebovať.

Dnes si v Cirkvi pripomíname deň, keď si apoštoli vybrali jedného z Ježišových učeníkov, Mateja, aby nahradil Judáša Iškariotského…

Niekedy žijeme časy rozrušenia, nepokoja a stresu. Časy, v ktorých „otec lži“ nakazil inteligenciu človeka tým, že ho prinútil nazývať to, čo je zlé, dobrým a čo je dobré, zlom, aby svetlo pokladal za tmu a tmu za svetlo, aby do jeho duše zasadil spaľujúcu pochybnosť a skepsu, ktorá zabíja najmenšiu stopu nádeje v obzore plnosti…

Výkrik, čosi veľmi dôležité, čomu by mal každý venovať pozornosť a načúvať. Ježiš hovorí o hlbokej jednote s Otcom: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal…

Iba prostredníctvom viery je človek schopný uznať Ježiša Krista za Božieho Syna.

Ježíš nemluvil obrazně, když říkal, že dobrý pastýř obětuje svůj život za své ovce. On to totiž skutečně udělal: jeho život byl cenou, kterou zaplatil za naše znovunalezení…

Problém odpisovania ľudí ako stratených prípadov je problémom aj dnešného evanjelia. Za Ježišom prichádzajú hriešnici, aby ho počúvali. No farizeji a zákonici namietajú, že ich víta a že s nimi jedáva. Farizeji by si želali, aby si Ježiš týchto ľudí nevšímal, aby im jednoducho dal najavo, že sú stratenými prípadmi; odpísanými, bezcennými, nezaujímavými, bez šance.

Ježišov jazyk je pre niektorých príliš tvrdý, príliš nepochopiteľný pre ich mentalitu, uzavretú pred spásonosným Pánovým slovom…

Je to sám Boh, ktorý zostupuje do srdca človeka, aby nadviazal tajomný vzťah lásky. Žiadne iné náboženstvo nemá podobnú iniciatívu.

Živým chlebem je Ježíš. Není to pokrm, který si osvojujeme my, ale který si osvojuje nás. Dává nám pocítit hlad po Bohu, žízeň po naslouchání jeho slovu…

Pápež František, povedal raz v homílii o Božom tele: „Aké krásne je po prijatí svätého prijímania predstaviť si svoj život ako „predĺženie“ svätej omše, v ktorej prinášame ovocie Pánovej prítomnosti do sveta rodín, našich sídlisk, škôl a pracovísk.

Viesť dialóg s Ježišom, klásť mu otázky a načúvať jeho odpovede. K tomu sme pozvaní…

Historie nám říká, že někdy docházelo k pokusům využít božské či posvátné k politickým nebo jiným účelům. V dnešním evangeliu se zástup vydal hledat Ježíše. Proč?

Evanjelium dnešnej nedele nám hovorí presne o tomto. Otázka, ktorú rieši je: Kto môže byť na čele ako takej a aj jej malých spoločenstiev a komunít? Odpoveď, ktorá vyplýva z evanjelia nás možno prekvapí. Na čele cirkvi a jej spoločenstiev môže byť iba hriešnik…

Dnes nás Ježiš znepokojuje zázrakom – prichádza po vode – nehľadá senzáciu, ale približuje sa k apoštolom.

Takzvaní „múdri“ bývajú často aj pyšní a arogantní, a zvyčajne neprijímajú názory, ktoré sú odlišné od ich vlastných. Jeho učeníci, ľudia málo vzdelaní alebo vôbec nevzdelaní, ti boli otvorení počúvať a prijať jeho posolstvo.

Musíme se vždy snažit následovat Boží smýšlení, usilovat o následování Krista a snažit se vidět lidi a jejich okolnosti stejnýma očima, tedy skrze Slovo, které se stalo tělem.

Keď sa usilujeme o svätosť, začíname vo svojom živote odrážať Božiu pravdu.

O neviditeľných veciach nemáme žiadnu názornú predstavu a tak si pomáhame prirovnaniami k veciam známejším. Duch – to je čosi neviditeľné a nevieme, ako si ho predstaviť. Ale i v každodennom živote sa stretávame s čímsi, čo má istú podobnosť. Je to vzduch. Ani ten nevidíme a normálne si ani zvlášť neuvedomujeme, že okolo nás je. …

Dnes by sa dalo veľa hovoriť o tom, prečo slovo evanjelia nezaznieva so silou a presvedčivosťou; prečo my, kresťania, napriek takzvanej „novej evanjelizácii“ zanovito mlčíme o tom, v čo veríme.

…Ak chceme hovoriť o milosrdenstve, nemôžeme nehovoriť o spravodlivosti a naopak ak chceme hovoriť o spravodlivosti, nemôžeme nehovoriť o milosrdenstve. Spravodlivosť a milosrdenstvo nemôžeme od seba oddeliť.

… svätosť nie je výnimočná cesta vyhradená iba niektorým, ale cesta, z ktorej nik nie je vylúčený. Nik nie je vylúčený z povolania ku svätosti: ani tí najslabší či najhriešnejší.

Tých, ktorých Pán volá aby ho zblízka nasledovali a žili jeho spôsob života, opúšťajú svoje pôvodné povolania, aby žili iba pre Pána.

Kristus dává zmizet obavám a předtuchám, které apoštolové nahromadili během dnů utrpení a osamění.

Poznáš koncept, v ktorom môžeš spoznať Krista?

Dnes se nezřídka objevují křesťané, kteří nevidí jasně za hranice tohoto života, a proto pochybují o Ježíšově vzkříšení. V tom nám mohou pomoct slova dnešního evangelia a příklad Máří Magdalény.

„Nebojte sa“, hovorí Ježiš zbožným ženám. Bojíte sa nášho Pána? Nikdy, pretože on je Láska milujúcich! Báť sa ho stratiť? Áno, pretože si dobre uvedomujeme svoju slabosť…

Peter a ten iný učeník reagovali tak, že bežali k hrobu. Žiaľ, jediné, čo našli, bol prázdny priestor a poskladané plachty. No neskôr, v ten istý deň večer Pána predsa našli. Nie, nebol položený v inom hrobe…

Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe, rozjíma o jeho utrpení a smrti, ako aj o zostúpení k zosnulým, a v modlitbách a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie.

Dnes slávime druhý deň veľkonočného posvätného Trojdnia – utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista. Je to deň víťazstva kríža, na ktorom nám Ježiš zanechal neprekonateľný znak svojej veľkej lásky…

V Mistrově gestu je něco víc než poučení o pokoře. Je to symbol předjímací událost jeho umučení, naprostého ponížení, které musí vytrpět, aby spasil všechny lidi.

Dnes nám evanjelium predstavuje tri scény: Judášovu zradu, prípravu na slávenie Paschy a večeru s Dvanástimi.

Hriešnik je ten, kto sa obracia chrbtom k Pánovi, ktorý krúži okolo stvorených vecí bez toho, aby ich ukazoval, že ich má od svojho Stvoriteľa. Svätý Augustín opisuje hriech ako „lásku k sebe samému až po pohŕdanie Bohom.“

Je príliš ľahké kritizovať to, čo môžu robiť iní…

Vstupujeme do Veľkého týždňa. Bránou k nemu je Kvetná nedeľa. Jedným z dôležitých miest liturgie Kvetnej nedele je čítanie alebo spievanie Pašií, tzn. príbehu umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista. Každý rok liturgického cyklu si ich čítame od iného evanjelistu, tento rok to je sv. Lukáš.

Boh premieňa zlomyseľný výrok na dielo spásonosnej lásky

Ježiš sa snaží Židom ukázať pravdu, ale oni ho považujú za rúhača a chcú ho ukameňovať. … Ježiš sa snaží predložiť argumenty, ktoré by mohli byť pre Židov prijateľné, ale bezvýsledne.

Křesťanství je mnohem víc než jen soubor náročných morálních norem, jaké může představovat dokonalá láska nebo třeba odpuštění. Křesťanství je víra v jednu osobu. Ježíš Kristus je pravý Bůh a pravý člověk.

Niektorí sa nadraďujú, pretože sú bohatí, iní preto, že viac študovali. Niektorí preto, že zastávajú významné funkcie, iní preto, že pochádzajú z významných rodín.

Dnešné evanjeliu nás pozýva – a to týždeň pred tým, ako budeme vchádzať do veľkého týždňa, aby sme sa na Ježiša pozerali v očakávaní, a zároveň ako povedal sv. Ján Fischer – v nazeraní na vykúpenie z kríža: „Naším veľkňazom je Ježiš Kristus, našou obetou je Jeho drahocenné telo, ktoré obetoval na oltári kríža za spásu všetkých ľudí“. …

Ježíšova osoba, jeho učení, jeho životní příklady jsou tím světlem, které osvěcuje celou naši existenci, ať už v dobrých hodinách, nebo ve chvílích utrpení či rozporů.

skutočná pravda, skrytá kdesi v hĺbke človeka, je iná a možno ďaleko komplexnejšia a veľkolepejšia, než je tá, ktorú vidíš navonok. Ak túto pravdu objavíš, možno začneš tohto človeka obdivovať, lebo v ňom nájdeš veci, ktoré ťa privedú do úžasu. A odtiaľ už nebudeš mať ďaleko k tomu, aby si ho začal ochraňovať.

Ježiš Kristus je naozaj „znamenie, ktorému budú odporovať“, tak ako to Simeon povedal Márii. Tí, čo počúvali Ježišove slová, voči nim nezostali ľahostajní, a to až do tej miery, že pri tejto príležitosti, ako aj pri mnohých iných, sa zástup kvôli nemu rozdelil na dve časti.

Dnešné evanjelium nás pozýva zamyslieť sa nad neistotou, ktorá vznikla okolo identity a poslania Ježiša Krista. Keď sa ľudia stretávajú s Ježišom, dochádza k nedorozumeniam a domnienkam o tom, kým vlastne je a ako naplní alebo nenaplní starozákonné proroctvá.

Ježíš ve svůj prospěch předkládá svědectví Jana Křtitele, svědectví Otce – projevující se skrze skutky, které vykonal – a konečně svědectví Písma.

Počúvať a uveriť Ježišovi, znamená mať už večný život

Je to dosť fascinujúce!: Ježišovi sa podarí dostať do prostriedku nejakého problému. Kamkoľvek ide, vždy je niekto „oslobodený, alebo vyliečený“; chce, aby ľudia cítili šťastie a radosť. Farizeji sa namiesto toho riešili, že je sobota. Ich chybná viera zabíjala ich ducha. Nevideli hriešnika ako človeka, ale len jeho zlé črty. Nič nie je horšie ako človek, ktorý nechce počúvať a vnímať druhých. …

Dnes znovu nachádzame Ježiša v Káne Galilejskej, kde urobil svoj prvý zázrak, keď premenil vodu na víno. Teraz koná ďalší zázrak: uzdravuje syna kráľovského úradníka. I keď bol prvý zázrak veľkolepý, predsa len je tento druhý dôležitejší, pretože to, čo Ježiš týmto zázrakom rieši, nie je nič materiálne, ale dotýka sa hlbokého problému ľudského života, akým je choroba a utrpenie. …

Nie je vôbec samozrejmé, že napríklad otec automaticky miluje svojho syna, alebo brat automaticky miluje svojho brata, alebo dcéra automaticky miluje svoju matku. Sú prípady, keď napríklad mladý človek odíde z domu a jeho odchod sa vôbec nepociťuje ako strata, ale naopak víta sa s pocitom úľavy. ..

Ježiš nám dnes predstavuje dvoch mužov, ktorí by sa náhodnému návštevníkovi chrámu mohli javiť takmer identickí. Obaja sú totižto v chráme a prišli sa tam modliť – ako sme to práve počuli: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa“ (Lk 18,10). No zdanie klame. Vo svojom vnútri sü títo dvaja muži radikálne odlišní: jeden z nich, farizej, má kľudné svedomie, zatiaľ čo druhého, mýtnika – čiže výbercu daní, trápia pocity viny a ľútosti. …

Otec posiela Syna, vteleného Duchom Svätým. Prečo? Lebo On je Boh s nami – Emanuel.

Pokaždé, když se v Písmu mluví o ďáblu, cítíme se možná trochu nesví. Je pravda, že zlo existuje a je tak hluboce zakořeněné, že ho nemůžeme zcela odstranit. Ježíš však přišel, aby s těmito zlými silami bojoval…

Žijeme v dobe, v ktorej sú rôzne náboženstvá veľmi rešpektované. Všetky vyjadrujú snahu človeka o transcendenciu, o život po smrti…. A predsa v kresťanstve, ktoré má svoje korene v judaizme, je tento jav opačný: je to Boh, kto hľadá človeka…

V skutočnosti človek vždy buď odmieta odpustiť, alebo lakomo vymeriava svoje odpustenie. Ale ako často si uvedomujeme, že od Boha dostávame neustále opakované a neobmedzené odpustenie?

Musíme počúvať Slovo s úprimným srdcom, nechať Ho, aby sa dotkol nášho vlastného života, nechať Ho, aby nás naplnilo, povzbudilo, zmobilizovalo…

Milí priatelia, po nedeli pokúšania a po nedeli premenenia prichádzame na svojej púti pôstom, ktorou nás v tomto liturgickom roku C sprevádza evanjelista Lukáš k nedeli, ktorú by sme mohli nazvať nedeľou trpezlivosti a nových šancí.

Sv. Jozef – príklad v konaní dobra.

Ježiš, zhromaždil okolo seba dvanástich apoštolov, ktorí sú symbolom „nového“ Izraela. Povolal ich, aby prinášali úrodu plodov večného života a ohlasovali spásu všetkým národom. Tento nový Izrael je Cirkev a teda všetci pokrstení…

Dnešní evangelium je podobenstvím, které odhaluje realitu člověka v posmrtném životě. Ježíš nám vypráví o božské odměně nebo odplatě, které se nám dostane v závislosti na našem chování. Bůh nás nakonec povolá k odpovědnosti. A měli bychom být skutečně vždy připraveni…

Ježiš dnes mení ľudskú a pozemskú mentalitu svojich učeníkov a otvára nový horizont chápania nového štýlu života svojich nasledovníkov.

Čujte Pánovo slovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský! „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. A príďte, budeme sa pravotiť,“ hovorí Pán.

Aké je v dnešnej dobe správanie kresťana k svojim bratom a sestrám? Je prejavom rovnakého súcitu a láskavosti, akej sa mu preukazuje od nebeský Otca: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“? (Lk 6, 36).

Z evanjelií je, milí priatelia, jasné, že ľudia, ktorí sa vyskytovali v Ježišovom okolí, očakávali od neho množstvo vecí. Očakávali, že zmení situáciu, v ktorej sa nachádzali, že zmení ľudí, s ktorými nevychádzali, že zmení svet, ktorý im nevyhovoval…

Láska, keď je skutočne ľudská, miluje Božím srdcom a dokáže objať aj svojho nepriateľa. V opačnom prípade človek skutočne nemiluje.

Viera, ktorú vyznávame pri slávení liturgie, by mala prenikať do nášho každodenného života a ovplyvňovať spôsob nášho života.

Jako křesťané jsme na poutní cestě. Naše modlitba nás však přibližuje k Bohu, otevírá dveře jeho nesmírné lásce a přináší nebeské milosti už tady na zemi.

Tak ako sa Jonáš nechal hodiť cez palubu lode, aby utíšil zúrivú búrku a zachránil životy námorníkov, tak sa Ježiš nechal hodiť cez palubu, aby utíšil búrky hriechu, ktoré ohrozujú naše životy.

Prvým aspektom je dôvera a istota, že Boh nás počúva…Vedzme, že Boh nás vypočuje, pretože Boh – ktorý je zároveň našim Otcom – nás miluje a počúva nás.

Činy jako: sytit hladové, dávat pít žíznivým, oblékat nahé, navštěvovat nemocné… to jsou skutky lásky křesťanů, kteří při jejich konání mohou vidět, jak se v těchto skutcích zrcadlí sám Kristus.

Ako môže Boh niekoho viesť do pokušenia? Boh predsa nie je pokušiteľom! Na pozadí Božieho slova dnešnej nedele, ktorú nazývame aj nedeľou pokušenia, máme možnosť sa na tieto slová konečne pozrieť zbližša.

Ježiš Kristus nám ponúka možnosť nasledovať ho, ako to urobil s prvým evanjelistom, mýtnikom Levim, ktorému jednoducho hovorí: „Poď za mnou!“

Nastúpili sme na cestu, ktorá nás má dobre pripraviť na slávenie Veľkonočného tajomstva smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pôst, modlitba a almužna sú tri tradičné charakteristiky, ktoré by mali v tomto období sprevádzať život každého veriaceho.

Dnes je první postní čtvrtek. Popel, kterým nám včera církev označila čelo, je stále čerstvý a má nám připomínat čtyřicetidenní cestu.

Nikdy by sme nemali zabúdať, že nie sme absolútnymi vlastníkmi dobier, ktoré vlastníme, ale len ich správcami.

Akýkoľvek skutok lásky a obety nás robí podobnejšími Ježišovi Kristovi, ktorý nás svojou smrťou na kríži zachraňuje. Vždy máme čas zrevidovať svoj život a priblížiť sa k Ježišovi Kristovi, najmä počas adventu a pôstu.

Dnešní liturgie nám předkládá evangelium, které, pokud se k němu postavíme s upřímným srdcem, nám znemožňuje zůstat lhostejní.

Dnešní žízeň po Bohu, je horečná snaha najít smysl své existence a svého konání. Boom zájmu o esoteriku to dokazuje, ale samospasitelné teorie nepomůžou.

„Lepšie je pre človeka mlčať a byť [kresťanom], ako hovoriť a nebyť ním.“

Pane, Ty nás stále učíš, že mimo správnych ciest, nebudem môcť nájsť pravé šťastie.

Ježíš je velmi náročný na ty z nás, kteří jsme jeho následovníky. Ale Syn Boží chce jen zdůraznit, že se musíme naučit vzdát se věcí, i když je máme rádi a bude nás to bolet, protože mohou být někdy příčinou všeho hříchu a neřesti.

Ježiš nám dáva správny pohľad, ktorý by sme mali voči ľuďom zastávať: prijať ich a rozšíriť svoje obzory s pokorou voči sebe samým, vždy zdieľať spoločné puto spoločenstva, rovnakú vieru…

Dnes slávime sviatok Katedry sv. Petra. Od 4. storočia chce Cirkev touto slávnosťou zdôrazniť skutočnosť, že Cirkev, ako božia stavba, stojí na Kniežati apoštolov – na Ježišovi Kristovi. Avšak Ježiš si vyberá Petra – „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,18) a on má na zemi viesť všetky národy, má byť hlavou všetkých ďalších, nových apoštolov, a privádzať ich k Pánovi.

Ale táto viera, ktorá dokáže hory prenášať, je predovšetkým darom od Boha.

Kristovo přikázání nás vyzývá, abychom dospěli k dokonalosti lásky, a povzbuzuje nás, abychom otevřeli náruč všem lidem, těm, kteří nepatří mezi nás nebo nás chtějí urazit či zranit. Ježíš nás nabádá, abychom měli srdce jako On, jako je srdce jeho Otce…

V dnešnom zamyslení uväzujeme nad tým, že jazyk je nástrojom nášho rozumu a srdca, vyjadruje rozhodnutia, city, a hnutia nášho vnútra. Ten si teda nevie ovládať svoj jazyk, kto nie je pánom svojho zmýšľania.

Nesením svojho kríža prijímame tie ťažkosti, s ktorými sa každý deň na svojej ceste boríme. Dnešné evanjelium hovorí súčasne o dvoch témach: kríži, ktorý máme niesť každý deň a jeho ovocí, ktorým je život s veľkým Ž, život nadprirodzený a večný.

Evangelista Marek nám prostřednictvím svých textů nabízí reakce jiných lidí na Ježíše: nemocných, učedníků, zákoníků a farizeů. A dnes se nás přímo ptá: Ale vy, za koho mě pokládáte vy?

Dnes nám Ježiš ďalším zázrakom ukazuje proces viery. Uzdravenie slepého v dvoch fázach nám hovorí, že viera nie je vždy okamžité svetlo, ktoré na nás dopadne, ale skôr určitá cesta, ktorá nás privedie k svetlu a umožní nám jasne vidieť. Avšak už prvý krok viery – začať vidieť Božie svetlo – je dôvodom na radosť. …

Naša viera musí byť skutočná. Musíme sa na veci pozerať Božími očami, nie očami hriešneho človeka.

Dnes sa nám môže zdať, že evanjelium nehovorí príliš veľa o Ježišovi ani o nás. „Prečo toto pokolenie žiada znamenie?“

Jsme ponořeni do touhy po požitcích a bohatství; ponořeni do konzumu; zaslepeni libertariánskou indoktrinací plnou planých a prázdných slov, která zatemňují naše osobní normy a hodnoty a opovrhují učením Církve a Krista, což je jediný směr myšlení, který právě teď jde skutečně proti proudu.

Ukrývame sa v našom malom svete a hovoríme, že nemôžeme nič urobiť. „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ (Mk 8, 4). Kde nájdeme pravé a pevné slovo nádeje? Ako povedať veriacim a neveriacim, že násilie a smrť nie sú riešením?

Ježíš si nic nenechává na potom, aby to dokončil později. Proč se také my nesnažíme mít všechno v pořádku už hned: své modlitby; svou práci; svůj apoštolát; svůj duchovní i profesní rozvoj…

Modlitba je vtedy neefektívnou, keď nie je skutočnou modlitbou. V dnešnom Evanjeliu vidíme konanie ženy, ktorá nepatrila do Božieho vyvoleného ľudu, ale verila, že Ježiš môže uzdraviť…

Ježíš Kristus je skutečným vykladačem Božího zákona; proto vysvětlil správný význam čtvrtého přikázání tím, že odkryl smutnou chybu jejich židovského fanatismu…

Dnes v evanjeliu vidíme obrovskú silu kontaktu s osobou nášho Pána. Tento úryvok nám môže pomôcť zamyslieť sa nad tým, ako prijímame nášho Pána vo svätom prijímaní. Robíme to s vierou, že tento kontakt s Kristom môže v našom živote spôsobiť zázraky?

Evanjelium dnešnej nedele, milí priatelia, má svoju silu. Pre niektorých je možno smiešne to, čo urobili rybári, keď po zázračnom rybolove zanechali všetko a rozhodli sa pre radikálne nasledovanie Ježiša Krista. No pre iných je tento ich postoj silnou inšpiráciou, aby urobili to isté.

Boží odpočinok je tvorivý!

Dnes v Evanjeliu čítame o Jánovi Krstiteľovi ale aj o tom, čo sa hovorilo o Ježišovi medzi ľudom. Jeho sláva bola taká veľká, že niektorí si mysleli že je Ján Krstiteľ, ktorý bol Ježišovým príbuzným a predchodcom a že vstal z mŕtvych. To si myslel aj Herodes, ktorý nariadil Jánovu smrť. …

…Tajemství spočívá v tom, že milujeme svět celou svou duší a žijeme s láskou to povolání, které Ježíš Kristus dal apoštolům a tím i nám všem.

Dnes počujeme ako Simeon očakáva príchod Mesiáša. Pred päťsto rokmi, keď sa začal stavať Chrám, bola v krajine taká bieda, že jeho stavitelia boli veľmi znechutení. Vtedy Aggeus prorokoval: „Väčšia bude sláva tohto posledného domu ako prvého, hovorí Pán zástupov, a na tomto mieste budem dávať pokoj“…

Dnešné evanjelium nám predstavuje dva Ježišove zázraky, ktoré hovoria o veľkej viere dvoch úplne odlišných osôb…

Dosť často nás nahnevá akákoľvek finančná strata či umenšenie nášho majetku. Na druhej strane nám takmer vôbec nevadí, že nielen vo svete ale aj v našom okolí žije veľa ľudí v podmienkach nedôstojných ľudskej osoby…

Dnes slávime spomienku svätého Jána Bosca (1815-1888), kňaza a zakladateľa Saleziánskej spoločnosti (Saleziáni dona Bosca).

Prorok – ako to hovorí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu – nebol prijatý vo svojej otčine a teda zmena sa neuskutočnila. Je to pravda, ťažko je byť prorokom tam, kde vás poznajú. Prorokom môže byť – niektorí usudzujú – len ten, kto žije to, čo hovorí. Nikto iný! Naozaj? Je to naozaj pravda, že právo byť prorokom má iba ten, kto úplne žije to, čo hlása? Máme prestať byť prorokmi, ak máme maslo na hlave?

Daj mi prosím kúsok, daj mi aspoň niečo z toho, čo máš. Požiadavka, ktorá nie je pre každého ľahko splniteľná. To „niečo“ má neraz pre človeka nemalú hodnotu. Ak má dať, chcel by čosi iné za to dostať späť, chce mať náhradu. Niekedy však nedá ani za náhradu, lebo má k tej veci silné väzby. „Toto ti nemôžem dať, je to cenná pamiatka na rodičov, na dôležitú udalosť života…“ …

Pretože kto ako žije, tak pripravuje cestu Bohu.

Možno si predstaviť niečo tak hlúpe, ako odložiť zapálenú sviečku pod posteľ? Toto sa deje, keď nedávame všetku svoju lásku a všetko svoje poznanie do služieb viery…

Moře, loď a pobřeží nahradily stadiony, obrazovky a moderní komunikační a dopravní prostředky. Ježíš je však stále stejný včera i dnes. Nezměnil se ani člověk a jeho touha naučit se milovat. I dnes jsou lidé, kteří bezprostředněji přijímají a chápou Slovo – z milosti a svobodného Božího vyvolení, tajemně… zatímco na druhé straně je mnoho těch, kteří potřebují popisnější a promyšlenější vysvětlení Zjevení.

Po svojom obrátení začal Saul chodiť do synagóg v Damasku a hlásať, že Ježiš je Boží Syn. Neskôr sa jeho meno zmení na Pavol a začína svoje misijné cesty, na ktorých prináša evanjelium židovským aj pohanským komunitám v dnešnom Turecku, v Grécku a nakoniec v Ríme, hlavnom meste Rímskej ríše. Takto aj on napĺňa misijný príkaz, ktorý dal vzkriesený Pán svojim apoštolom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“

Ježíšova neobmedzená blahosklonnosť ho privádza k tomu, že sa pokúša otvoriť uzavreté srdcia farizejov tým, že sa s nimi dohaduje pomocou podobenstiev, ale bezvýsledne. Nakoniec ich Ježiš v božskej, ale prísnej autorite Božstva varuje, že ich tvrdosť srdca je vzburou proti Duchu Svätému a že im nikdy nebude odpustená…

Nazaretčania Ježiša nepochopili. Tak ako ho nepochopil ani jeho národ ako celok a, paradoxne, ako ho nechápu dokonca ani mnohí kresťania ani dnes, a to aj napriek tomu, že sú v jeho skupine. Prečo je tomu tak? Prečo ho jedni nechápu a iní sú, naopak, z neho užasnutí…

Vo veciach lásky totiž nie je možné preháňať. Naopak, je pravda, že sme „radikálni“, pretože skutočná láska pohlcuje celého človeka – alebo láska zabije mňa, alebo ja lásku.

Povolanie je „úloha“ v živote, ktorú nám pridelil Boží plán vykúpenia, aby sme mohli splniť svoju úlohu v jeho diele vykúpenia. Čo však Boh vyžaduje od tých, ktorých povoláva?

V týdnu modliteb za jednotu křesťanů si uvědomme , jak jsme se my křesťané v průběhu staletí rozdělili na katolíky, pravoslavné, anglikány, luterány atd. Historický hřích proti jednomu ze základních bodů naší církve je jasný, je to hřích proti jednotě, tedy hřích proti Kristu, jehož Církev je jedna a v ní každý najde spásu. A co naše biskupství, naše farnost, naše křesťanské společenství. Jsme opravdu v jednotě? Je naše svědectví jednoty skutečně motivem pro obrácení těch, kdo jsou mimo Církev?

Ježiš Kristus prišiel zjavil plnosť Božej lásky a ohlasovať evanjelium o spáse, avšak nie všetci chápali šírku a hĺbku Božej lásky, ktorú zvestoval. …

Farizeji obviňujú Ježišových učeníkov z porušovania soboty… Podľa nich trhať obilné klasy znamená „žať“, zatiaľ čo „drviť ich“ znamenalo pre nich „mlátiť“, čiže vykonávať poľnohospodárske práce.

Ježiš všetkým pripomína, že musia prijať jeho posolstvo s novým duchom, ktorý sa rozchádza s konformizmom a rutinou unavených duší…

V Káne hrozilo, že sa ľudia po tom, čo sa im minulo víno, rozídu. Ich spoločenstvo preto, že nemali pri čom sedieť, malo skončiť. Ježiš toto zachránil. Urobil im z vody víno, a tak ich udržal pospolu, v jednote…

Dnes slávia misionári verbisti ako aj dve misijné kongregácie Služobníc Ducha Svätého sviatok svojho zakladateľa, sv. Arnolda Janssena. …

Ježiš je opäť „doma“ v Kafarnaume a len čo sa to ľudia dozvedeli, začali obliehať dom. Pred dverami je veľký stisk a nedá sa prejsť ani dostať dopredu. …

Riziko, na které nesmíme nikdy zapomenout je, že přebývání v hříchu, často zatvrzelé a dlouhodobé, může zatvrdit a umlčet naše srdce…

Niekedy, či často, hovoríme: – Nemám čas! Sme takí zaneprázdnení domácimi úlohami, profesionálnou činnosťou, nespočetnými úlohami v našom programe. Preto sa dosť často domnievame, že by sme mali byť od každodenných modlitieb oslobodení…

To, čo poslucháči obdivujú, nie je ani tak učenie, ale sám Učiteľ; nie to „čo sa hovorí“ ale „kto“ to hovorí. Ježiš učí ako ten, ktorý má moc; čiže z jeho postoja a slov sála čosi, čo mu dodáva veľkú autoritu.

Prichádza Ježiš a volá: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mk 1,17). Volá apoštolov za iných rybárov, ako boli doposiaľ naučení. Je to pre nich veľmi otázne, veď idú do neznáma. Odkiaľ mali takú istotu, že to v živote neoľutujú? A pritom zanechali nielen svoju prácu, ale aj svojich najbližších. Ježiš prichádza k nim na rozdiel od Jána Krstiteľa, za ktorým ľudia chodili na určité pevné miesto pri Jordáne. Prichádza a volá.

Čo by ste povedali, milí priatelia, keby sme dnes na sviatok Krstu nášho Pána Ježiša Krista, pouvažovali o svojom vlastnom krste? Môže to byť celkom užitočná vec, pretože sa stavím, že väčšina z nás ani nevie, kedy presne bola pokrstená.

Koľkokrát sme dovolili, aby sa naše správanie riadilo zhonom a netrpezlivosťou? Koľkokrát sme nechceli zmeniť naše plány, aby sme zohľadnili naliehavé a nepredvídané potreby blížnych?

Ohlasovatelia. Ich srdce bolo preniknuté tajomstvom Ježiša, že nemohli ostať ticho. Nedalo sa. Museli hovoriť. A hovorili. Museli byť tak silno oslovení, tak nadšení a dojatí, tak presvedčiví a naplnení milosťou, že im mnohí naozaj uverili. Boli autentickí. Ježiš v nich čosi zanechal a oni si to nemohli nechať len pre seba.

Dnešná slávnosť má viacero názvov. Ľudovo ju nazývame: „Traja králi“. V teológii sa zas nazýva epifánia, čo je grécke slovo a znamená zjavenie. Konkrétne tu myslíme na tri „epifánie“, čiže zjavenie Božstva Ježiša Krista…

Dnes nám Filip dáva dôležitú a zaujímavú lekciu. Žiada Natanaela, aby šiel spolu s ním v ústrety Ježišovii. Prečo?

Pre adoptované Božie dieťa je hriech čosi proti prirodzenosti, čo sa protiví jeho vzťahu k Bohu, čo v človekovi Boží život hasí. Preto by pokrstený človek nemal viac hrešiť…

Boh rodí stále nové deti a tak rozširuje Vianoce do času a priestoru.

Presvedčenie, že iní nám v trápeniach nášho života nerozumejú, je preto často oprávnené, ale môžeme ho prenášať aj na Boha? Koľkí z nás útočíme na Boha alebo Boha opúšťame. Keď sa nám niečo prihodí so slovami „Stará sa Boh o to, čo ja prežívam? Vie Boh, čo to je byť človekom a čo to je trpieť?“ Vie, či nevie, priatelia?

Cirkev dnes vďačne uvažuje o materstve Panny Márie ako o type svojho vlastného materstva nás všetkých. Lukáš ponúka „stretnutie“ pastierov a Chlapca, ktorý je s Máriou – jeho matkou – a s Jozefom.

Všetci spolu, pastieri, Mária a Jozef, a „dieťa uložené v jasliach“ tvoria krásny obraz Cirkvi v adorácii.

Viera je náš život vložený do života Boha.

Maria a Josef dodržují to, co říká zákon, protože dělat to, co chce Bůh, je znamením věrnosti a lásky k Bohu. Od chvíle, kdy se jejich Syn – a Boží Syn – narodil, zažívají Josef a Maria jedno překvapení za druhým: pastýři, tři mudrci, andělé…

Čosi sa končí, a čosi nové začína. Ten, ktorého ohlásil kráľ Dávid, keď skladal svoje mesiášske žalmy, konečne vstupuje do Božieho chrámu! Starček Simeon čoskoro opustí tento svet temnoty, aby vstúpil do videnia večného Svetla…

Slávime dnes sviatok svätých neviniatok, mučeníkov. V rámci vianočných osláv nemôžeme ignorovať posolstvo, ktoré nám chce dnešná liturgia povedať. Môžeme si v evanjeliu všimnúť dva dôležité akcenty. V prvom rade je to dispozícia svätého Jozefa spolupracovať na Božom pláne. A na druhej strane je to zlo, nespravodlivosť, ktorú vo svojom živote často nachádzame, vyjadrenú v tomto prípade mučeníctvom týchto nevinných detí. To všetko si vyžaduje osobný a sociálny prístup a reakciu. ….

Ján v skutočnosti verí bez toho, aby „ešte videl“ Krista.

Milí priatelia, máme veľa spoločenstiev rozličného charakteru. Máme farnosti, stretká, združenia, kluby, asociácie, tímy, triedy, mužstvá, družiny. Väčšina z nich má pre náš život bezpochyby svoju dôležitosť, a to hlavne, keď sme mladí. No nielen vtedy, aj v dospelosti je dobre, keď niekde patríme. Tieto spoločenstvá nás nielen formujú, ale poskytujú nám i priestor pre kreativitu, zábavu či stretávanie sa s druhými. …

Ježiš sa nenarodil v prostredí konzumu, pohodlia, rozmarov, plných stolov ale i plných odpadkových košov. Ježiš sa narodil v pokore a chudobe betlehemských jasieľ…

„Pán je blízko, Pán je tu“. Otec, predchodca si uvedomuje, že príchod Mesiáša znamená predovšetkým svetlo. Svetlo, ktoré osvecuje tých, čo žijú v tme a v tieni smrti. Osvecuje nás! Kiež by sme si s plným vedomím uvedomili, že Ježiš prišiel osvetliť náš život, že prichádza, aby nás viedol, aby nám ukázal cestu, ktorou máme ísť… Bolo by skvelé, keby sme mu dovolili, aby nás viedol svojimi túžbami a nádejou, ktorú do nás vložil!

Bůh se totiž ze všeho nejvíc chce narodit v našich srdcích. Život Jana nás učí ctnostem, které potřebujeme k tomu, abychom Ježíše náležitě přijali; zásadní je pokora srdce.

Magnifikát – pieseň, ktorou sa Mária radovala, žehnala a ďakovala Bohu za všetku jeho milosť a čistú dobrotu.

Radosť je neoddeliteľná od viery. „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“. Radosť Boha a Márie sa rozšírila do celého sveta.

Zvestovanie je veľkolepá udalosť, tak ako cnosti Márie, Panny: je plná milosti, Pán je pri nej, je pokorná, jednoduchá, prístupná Božej vôli, veľkorysá. Božie plány s ňou, rovnako ako so mnou či s Vami, sa ale spoliehajú na jej i našu slobodnú a láskyplnú spoluprácu.

Mária je ako monštrancia. Avšak nie monštrancia, ktorá je vyložená v kostole vysoko na oltári, ku ktorej putujú ľudia. Mária je monštranciou, ktorá kráča a putuje k ľuďom a spolu s ľuďmi.

Dnešná liturgia slova nás vyzýva, aby sme mysleli na úžasný príklad, ktorý nám dáva svätý Jozef. On bol mimoriadne citlivý voči Márii, svojej snúbenici.

Matúš tým chce povedať, že Ježiš je skutočný človek. Inými slovami, že Ježiš – tak ako každý muž a každá žena, ktorí prichádzajú na tento svet – nezačína od nuly, ale prináša so sebou určitú historickú batožinu. To znamená, že Vtelenie je niečo zámerné, že keď sa Boh stáva človekom a stáva sa ním so všetkými dôsledkami. Keď Boží Syn prichádza na tento svet, prináša so sebou aj svoju rodinnú minulosť.

Zdá se, že Ježíš dnes chce, abychom se zbavili své dychtivosti po zvědavosti, své arogance, kterou farizeové a mistři Zákona projevili tím, že se na Boží plány dívali svrchu, když ignorovali Janovo volání.

„Naše srdcia by mali byť pripravené na Kristov príchod tak, ako keby mal ešte len prísť na tento svet.“ (Svätý Karol Boromejský)

Plnenie vôle Nebeského Otca je to, k čomu nás pozýva Kristus. Sv. Augustín napísal v tejto súvislosti: „Sú dve vôle. Snaž sa zmeniť svoju vôľu tak, aby sa stotožnila s Božou vôľou a nesnaž sa Božiu vôľu prispôsobiť svojej.“

Toľkokrát synovia temnoty využívajú všetku svoju bystrosť, aby dosiahli viac peňazí, viac moci a viac prestíže; zatiaľ čo my, synovia svetla, akoby sme mali svoju bystrosť a predstavivosť trochu uspanú.

Don’t worry! Be happy! Netráp sa! Buď šťastný! Takto nás, milí priatelia, už tri desaťročia vo svojej piesni s rovnakým názvom presviedča známy americký „à capella“ spevák Bobby McFerrin. A takmer rovnakými slovami nás už niekoľko storočí povzbudzuje liturgia tretej adventnej nedele, ktorá sa latinsky tradične nazýva Dominica Gaudete, čiže nedeľou radosti.

„Ján je Eliáš, ktorý má prísť: prebýva v ňom oheň Ducha a pobáda ho „ísť pred“ (ako „predchodca“) Pánom, ktorý prichádza. V Jánovi, Predchodcovi, Duch Svätý dokončuje pripravovať Pánovi „ochotný ľud“ (Lk 1,17) .“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, č. 718)

Obnovme s Ním náš dialóg. Odpovedzme svojou modlitbou nádeje a lásky bez toho, aby sme venovali pozornosť hlučnému svetu, ktorý nás obklopuje.

Jan je rozhodný člověk, který si velmi dobře uvědomuje hodnotu věcí, který si je vědom toho, že je třeba bojovat, abychom se zdokonalili a byli svatí…

Plán. Mária, mladá žena „zasnúbená s mužom menom Jozef z Dávidovho rodu“. Mária má plán. Zrejme ľudského rozmeru. Napriek tomu Boh vstupuje do jej života, aby jej daroval ďalší projekt… božských rozmerov. Dnes chce vstúpiť aj do našich životov, aby našim každodenným ľudským úlohám dal božské rozmery.

Aké milosrdenstvo praktizujete? Možno by sme my, „praktizujúci katolíci“, ktorí sme hojne pili Božie milosrdenstvo vo sviatostiach, mohli dospieť k tomu, že by sme si mysleli, že sme už v Božích očiach ospravedlnení. Hrozí nám nebezpečenstvo, že sa nevedomky staneme farizejom, ktorý pohŕda mýtnikom.

Dnes Ježiš učí a zároveň uzdravuje. Spočiatku vidíme Pána vyučovať tých, ktorí samých seba považujú za tých vzdelanejších: Farizejov a zákonníkov. Niekedy si môžeme myslieť aj my vzhľadom na storočie, v ktorom žijeme, či dosiahnutý stupeň štúdia, že nie je toho veľa, čo by sme sa ešte mohli naučiť. Táto prirodzená logika nás následne vedie k presvedčeniu, že Boh by sa mal prispôsobovať nášmu spôsobu zmýšľania a nie naopak.

Je pravda, Ježiš prišiel a stal sa cestou. Lenže čo z toho, keď si ho ty doteraz neprijal ako svoju cestu? Ježiš o sebe tiež povedal, že on je pravda. Lenže čo z toho, keď si ho ty neprijal ako svoju vlastnú pravdu? …

Musíme myslieť na to, v čo dúfa Boh, čo od nás chce.

Dnešné evanjelium nám predstavuje tri postavy: Ježiša a dvoch slepcov, ktorí sa k nemu blížia. Sú plní viery a nádeje v srdci. Oni počuli o ňom, o jeho citlivosti voči chorým aj o jeho moci. Tieto črty ho identifikovali ako Mesiáša. Kto by im teda mohol pomôcť lepšie ako Syn človeka?

Slabé základy nás zahanbí, selžou, a to právě v dobách zkoušek, bouří a záplav, které nevyhnutelně naplňují náš život! Pán nás chce naučit, jak si postavit pevný základ, jehož stavba se počíná v naší snaze jednat podle jeho učení a žít podle něj každý den uprostřed drobných problémů.

„Kristov súcit (…) so všetkými, čo trpia, ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožňuje: „Bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25,36) . Jeho uprednostňujúca láska k chorým v priebehu storočí neprestala budiť u kresťanov celkom osobitnú pozornosť voči všetkým, čo trpia na tele alebo na duši. Z nej pochádzajú neúnavné úsilia uľaviť im.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č.1503)

Ježišovi by sme nemali povedať: „potom“, „neskôr“, či „teraz nemám čas“…

Len ten, kto si uvedomuje svoju úbohosť; kto chápe, že zmysel života nemá hľadať v sebe, ale v Bohu, v odovzdaní svojho života jemu a v službe blížnemu, môže mať skutočnú nádej.

Niekedy si niektorí vzdychnú: „Tá naša doba je zvrhlá. O čo lepšie to bolo napríklad pred 500 rokmi, niekedy v stredoveku.“Naozaj? …

Dnes, v posledný deň liturgického roka, nás Ježiš pozýva, aby sme boli bdelími vo svojom živote. Ak náš život bude preniknutý iba našími pozemskými vecami, nedokážeme tak Ježišovi dovoliť, aby nás priviedol k božskej blízkosti svojej nekonečnej Lásky. Je to niečo podobné, ako sa stáva rozmaznanému dieťaťu…

„Teraz už slovo nie je len počuteľné; nielenže má hlas, teraz má slovo aj tvár, ktorú môžeme vidieť: tvár Ježiša z Nazareta.“

Je možné dnes při čtení svatého evangelia nepřemýšlet o přítomnosti, která je den ode dne plnější hrozeb a prolévání krve? „…na zemi úzkost národů, bezradných nad hukotem a příbojem moře; lidé budou zmírat strachem a očekáváním toho, co přijde na (celý) svět, neboť hvězdný svět se zachvěje.“

Dnes venujeme pozornosť krátkej, ale mocnej vete nášho Pána, ktorá sa dotýka až hĺbky duše a núti nás zamyslieť sa: „Ak vytrváte, zachováte si život“. Prečo je vytrvalosť tak dôležitá? Prečo Ježiš tvrdí, že naša spása závisí na jej praktizovaní? …

Dnes s úžasom počúvame Pánovo prísne varovanie: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Tieto slová Pána Ježiša sú protipólom takzvanej „kultúry neobmedzeného rozvoja ľudstva“.

Je lepšie mať Boha v duši ako zlato v trezore.

Vo svojom srdci vie, že Ježiš je nevinný. Vo svojej hlave si však uvedomuje, že musí hrať hru politika, a preto sa rozhodne pre kompromis: poumýva si pred davom ľudí ruky a Ježiša pošle na smrť. To akože oni sú za všetko zodpovední. On je čistý. A takto vošiel Pilát do dejín raz navždy a pre všetky časy ako veľký kompromisník, ako patrón tých, ktorí hrajú na všetky strany.

V nebi sa budeme všetci milovať čistým srdcom, bez akýchkoľvek pocitov závisti či nedôvery, a to nielen manžela a manželku, naše deti, alebo svoju rodinu, ale všetkých, bez výnimky, bez jazykového, etnického, rasového či kultúrneho rozdielu…

Ježišovo gesto je dnes prorocké. Tak ako to robili starí proroci, robí symbolický čin, plný budúcich dôsledkov. Tým, že Ježiš vyhadzuje z chrámu obchodníkov, ktorí predávali veci potrebné pre obety, a pripomína, že „môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy“ (Iz 56, 7), ohlasuje nový stav, ktorý sa chystá začať a v ktorom obetovanie zvierat neprichádza do úvahy. …

Evangelium nám dnes předkládá obraz Ježíše, „který plakal“ (Lk 19,41) nad osudem vyvoleného města, jež nepoznalo čas a návštěvu svého Spasitele. Víme, a zvláště my dnes, z nejnovějších zpráv o tomto městě, že tento nářek nad městem je stále aktuální, Jeruzalém je městem svatým, ale také městem rozděleným.

Ježiš nás učí, že dary a vlastnosti, ktoré dal každému z nás, musíme vložiť do práce.

Zachej chce vidieť Ježiša. Uvedomuje si však, že z dôvodu svojej malej postavy musí vyliezť na strom, ak chce niečo vidieť. Aj ja by som chcel vidieť či objaviť Božie pôsobenie v mojom živote, ale nie som si istý, či by som bolo ochotný správať sa tak „bláznivo“ ako Zachej, a pre svoj záujem o Ježiša stať sa aj terčom výsmechu. Čo som ochotný urobiť, aby som sa hlbšie stretol s Ježišom?

Dnes nám slepý žobrák Bartimej (porov. Mk 10, 46) dáva úplnú lekciu o viere, ktorú s úplnou jednoduchosťou vyjadril pred Kristom. …

Aj Božia láska zobrazená na jednej strane mince má svoj opak. Ježiš o tom nemlčí. Trest a odsúdenie človeka za jeho zlý život nie je dielom Boha, ale jeho samého.

Hovoriť s Bohom znamená modliť sa.

…Pri krátkozrakom videní života sa najvyššia snaha mnohých ľudí sústreďuje na ich vlastný dočasný fyzický život, a preto sa všetko ich úsilie redukuje na udržanie tohto druhu života, na jeho ochranu a obohatenie.

Dnes se farizeové ptají Ježíše se směsicí zájmu, zvědavosti, strachu na něco, co nás všechny vždy zajímalo: kdy přijde Boží království, kdy nastane poslední den, konec světa, Kristův druhý příchod, aby soudil živé i mrtvé v den posledního soudu?

S trochou fantázie si dokáže každý z nás predstaviť situáciu týchto vydedencov v našej vlastnej spoločnosti, ktorí však rovnako ako my, majú svoje mená a príbehy: sú to imigranti, drogovo závislí, výtržníci, AIDS pozitívni, nezamestnaní, núdzni…

Nikdy by sme však nemali strácať zo zreteľa, že skutočným miestom stretnutia človeka s Bohom, jeho skutočným chrámom, je Ježiš Kristus.

Evanjelium dnes hovorí o troch dôležitých témach. Na prvom mieste je to naše správanie k deťom. Druhou témou je odpustenie. Ježiš nás žiada, aby sme odpustili, aj viackrát v ten istý deň, ak to druhého mrzí a ľutuje to. Treťou témou je viera. Viera je okno do Božieho sveta…

Máme vysoké očakávania, čakáme na „silných“ darcov, tí neprichádzajú, alebo keď i prídu, ich dary nás neuspokojujú a my len čakáme. A sme slepí, voči skutočným darcom, ktorí môžu náš život naozaj urobiť šťastným.

Boh nás chce svätých a dnes poukazuje na potrebné vlastnosti, ktoré nám pomôžu dosiahnuť svätosť a mať „pravé dobrá“: vernosť v maličkostiach, autentickosť a nikdy nezabúdať, že Boh pozná naše srdce.

Skutočne veríme, že môžeme oklamať Boha svojím vzhľadom, pričom sa tvárime ako dobrí kresťania? A keď hovoríme o chytráctve, mali by sme hovoriť aj o osobnom záujme. Máme naozaj záujem o Božie kráľovstvo a o jeho spravodlivosť? Je priemernosť našej odpovede ako synov svetla taká častá?

…“neboť i když je velká bída povýšeného člověka, ještě větší je milosrdenství pokorného Boha“

Veľké zástupy idú za Ježišom, chcú byť jeho učeníkmi. Vedia však, čo to znamená, čo k tomu treba? Ježiš ide do Jeruzalema, kde ho čaká utrpenie, smrť a až potom oslava. Kto sa chce dostať na hostinu, musí pozývajúcemu hneď vyhovieť a nezdržiavať sa kúpou poľa, obhliadaním volov a chystaním vlastnej svadby. …

Hroby, cintoríny sú stredom pozornosti týchto dní. Pokiaľ ovocné a kvetino­vé záhrady sú teraz už skoro celkom pusté, cintoríny akoby roz­kvitli záplavou kvetov. Stávajú sa najväčšími kvetinovými záhradami novembrových dní. …

Ak by sa nás tak niekto opýtal, či sa chceme stať svätými, pozreli by sme na neho, či si z nás chce robiť žarty alebo či si z nás uťahuje. Sotva kto má prianie a chuť stať sa svätým. …

Čo nové vlastne Ježiš zákonníkovi povedal? Veď príkazy milovať Boha a milovať svojho blížneho sa nachádzali už v Starom zákone a zákonník ich poznal. A čo nové hovorí Ježiš nám, ľuďom 21. storočia, veď oba príkazy, v tej či onej podobe nájdeme aj v iných náboženstvách sveta.

Celý Ježišov život je zjavením toho, kto je Boh: „Boh je láska.

Mlčanie zákonníkov a farizejov ako aj neschopnosť odpovedať na Ježišove otázky prezrádza, že ich vlastné svedomie ich usvedčovalo z nesprávnosti ich postoja a správania. Ich až smiešne sústredenie sa na literu pri napĺňaní zákona, spojené s pohŕdaním ostatnými a predstavou vlastnej bezúhonnosti nebolo v súlade s duchom zákona, s čistotou srdca a požiadavkou milosrdenstva.

Dnes můžeme přemýšlet o celém komplexu Ježíšova života. Život, který má dva zcela zřetelně vymezené body: modlitbu a činnost. Pokud máme jako křesťané napodobovat Ježíšův život, nemůžeme se žádného z těchto dvou rozměrů zříci.

Prestaňme kalkulovať. Ponáhľajme sa vstúpiť úzkou bránou, reštartovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, a dôverujme jeho milosrdenstvu.

To sa stane s „ostatkom Izraela“, o ktorom sa zmieňuje Starý zákon: ostatok bude musieť zachrániť a vykvasiť všetok ľud. Pokračujúc v podobenstve, potrebujeme len kvas vo vnútri cesta, ktorý sa dostane k ľuďom, aby bol ako soľ, ktorá chráni pred skazou a robí všetky jedlá chutnými (porov. Mt 5, 13).

Ježiš odkrýva absurditu nesprávneho prežívania soboty. Božie slovo nám má pomáhať skúmať našu vlastnú náboženskú skúsenosť a zistiť, či nás naše spájanie sa s Bohom privádza ku komunikácii medzi ním a životom.

Nemôžeme čítať ani počúvať to, čo sme práve čítali alebo počuli, ak tieto slová nepreniknú hlboko do našich sŕdc, ak sme ich skutočne počuli a rozumeli.

Tak, ako ľudia, ktorí zažili Ježiša, tak i my dnes vieme celkom ľahko premárniť jedinečnú šancu v dejinách ľudstva – dnešok.

Evangelium nám dnes představuje Ježíše jako člověka s velkými ambicemi: „Oheň jsem přišel vrhnout na zem, a jak si přeji, aby už vzplanul!“ (Lk 12,49). Ježíš by si přál, aby oheň lásky a ctnosti již hořel.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ …

Dnes chceme venovať pozornosť Ježišovým slovám: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.“ (Lk 12, 36).

Najlepším svedectvom sviatku tohto apoštola a evanjelistu je, že nás núti myslieť na apoštolský a evanjelizačný rozmer nášho kresťanského života.

Tí „múdri a inteligentní“ súčasníci Ježiša Krista neocenili jeho Krásu ani jeho Srdce túžiace po láske. Herodes, Pilát, či Kajfáš zaslepení svojou aroganciou Pánom pohŕdali a vysmievali sa mu. Zatiaľ čo Šimon z Cyrény – pokorne pomáhajúci odsúdenému – počul láskavý tlkot Ježišovho Srdca…

V dnešnom evanjeliu máme predstavenú dosť trápnu epizódu, ktorá musela Ježiša dosť frustrovať. Jakub a Ján prišli za ním a prosili ho, aby im zaistil popredné miesta v jeho budúcom kráľovstve…

Pán Ježiš nás chce viesť k tomu, aby sme praktizovali úprimnosť a transparentnosť, a nie pokrytectvo, ako to robia farizeji a zákonici. Tí totiž prejavujú vonkajší postoj, ktorý nezodpovedá ich vnútornému spôsobu života: predstierajú, že sú tým, kým nie sú.

V současnosti máme také několik proroků, kteří se těší skvělé pověsti. Matka Tereza, Jan XXIII., Mons. Romero… Naše generace bude muset skládat účty za ozónovou vrstvu, kterou se nám podařilo zničit, za plýtvání vodními zdroji, ale také za to, že jsme zapomněli na to, co nám řekli naši proroci.

Tak, ako ide dobrý pastier, pred stádom, tak idú rodičia pred deťmi, šéf pred zamestnancom, predstavený pred spolubratom. Dať príklad hodný nasledovania. Ak si pastier, buď dobrým pastierom. Ak nasleduješ pastiera, pozorne si ho všímaj a uč sa od neho, aby si bol raz dobrým pastierom i ty.

Bratia, ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ …

Sladký – ale tvrdý – Kristov hlas dnes varuje tých, ktorí sú presvedčení, že „lístok“ do neba už majú len preto, že hovoria: „Ježišu, aký si úžasný!“. Kristus zaplatil cenu našej spásy bez toho, aby niekoho vylúčil, ale aj tak je potrebné dodržať určité minimálne podmienky. Medzi nimi je podmienka neočakávať, že Kristus urobí všetko a my nič. Nebola by to len hlúposť, ale aj zlá pýcha. Z tohto dôvodu dnes Pán používa slovo „zlé“ „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.“ (Lk 11, 29). Nazýva pokolenie „zlým“, pretože ľudia kladú podmienku vidieť Ježišove veľkolepé zázraky pre svoje konečné priľnutie k Ježišovi. …

Príbeh z dnešného evanjelia nám v istom zmysle vyráža dych. V celých evanjeliách je jediný, ktorý odmietol pozvanie Ježiša, aby ho nasledoval…

V dnešnom evanjeliu môžeme počuť, milí priatelia, ten najväčší kompliment, aký mohol Ježiš povedať na adresu vlastnej Matky, Panny Márie: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ Práve touto odpoveďou Ježiš Kristus neodmieta nadšenú chválu, ktorú prostá žena venovala jeho Matke, ale uznáva ju a ide ešte ďalej, keď konštatuje, že blahoslavená Panna Mária je skutočne blahoslavená!

V dnešnom Evanjeliu môžeme sledovať, ako je Ježiš absurdne „obvinený“ z vyháňania zlých duchov „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.““ (Lk 11,15). …

Dnešní evangelium je Ježíšovou katechezí o modlitbě. Slavnostně prohlašuje, že Otec mu vždy naslouchá: „Proste, a dostanete; hledejte, a naleznete; tlučte, a otevře se vám!“

Jonášova kázeň mala veľký úspech, Ninive sa obrátilo. Avšak Jonáš sa nad tým neraduje, ale smúti. On hlásal skazu Ninive. Keď sa jeho slová nestanú pravdou, stane sa krivda aj Božej cti. Nechcel zostať v očiach týchto pohanov klamárom, a to pre slávu Božiu. …

Dnes máme spomienku svätej Faustíny Kowalskej, poľskej rehoľníčky, ktorú sv. Ján Pavol II. svätorečil v roku 2000. Ježiš Kristus si ju vybral, aby sa stala apoštolkou Božieho milosrdenstva, čiže aby rozšírila vieru a úctu k Božiemu milosrdenstvu.

Keď sme v jednote s Ním, začíname zakúšať, že s Ním je možné všetko, dokonca aj milovať blížneho.

Dnes máme pred sebou namrzeného Ježiša. Dnešné evanjelium je jediné miesto vo všetkých evanjeliách, kde sa toto silné slovo v súvislosti s Ježišom nachádza. Čo bolo dôvodom tejto jeho namrzenosti?

Toto hovorí Pán: „Pošlem pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. ….

Baruch bol priateľom a učeníkom proroka Jeremiáša. Po páde Jeruzalema ostal Baruch spolu s Jeremiášom v Jeruzaleme. V piatom roku po páde Jeruzalema išiel do Babylonu, kde prečítal zajatcom svoje posolstvo, v ktorom sa hovorí aj o priznaní si svojej viny.

„Všichni jsme byli povoláni a všichni musíme cítit odpovědnost. Každý na svém místě a ve svém stavu. V den našeho křtu nám bylo řečeno: „Jsi kněz, prorok a král a odměnou ti bude věčný život“.

Anjeli slúžia Bohu. Oni oslavujú Svätú Trojicu a robia to, keď slúžia nám. Otec ich posiela, pre naše dobro a našu ochranu.

Dnes oslavujeme svätosť verného kresťanského laika, ktorý bol verný svojmu krstu a svedomito si plnil svoje povinnosti panovníka.

Dnes, na pamiatku svätého Vincenta de Paul, chudobného medzi chudobnými, sme pozvaní k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím okolím a uvedomili si sociálne, duchovné, ekonomické potreby a problémy, ktoré nás obklopujú. „Cirkev má vychádzať“ na periférie, ako nás žiada pápež František: „Snívam o misionárskom impulze schopnom všetko premeniť, aby sa zvyky, spôsoby konania a štruktúry Cirkvi nasmerovali na evanjelizáciu dnešného sveta, a nie na jej sebazáchovu.“

Neresť, na ktorú sa sústreďuje dnešné Božie slovo, sa nazýva žiarlivosť. Na žiarlivosť trpel Jozue v prvom čítaní. Trpel na ňu Ján a ostatní apoštoli v evanjeliu. A trpíme na ňu i my, ja i ty, a to bez toho, že by sme si to dokonca uvedomovali. Jozuemu vadilo, že dvaja muži menom Eldad a Medad mali Božieho Ducha a že prorokovali, hoci nevyšli ako ostatní von z tábora k stánku, kde boli povinní byť. Jánovi a ostatným apoštolom zasa vadilo, že nejaký človek v Ježišovom mene vyháňal zlých duchov, hoci nepatril medzi nich. A nám? Nám vadí… čo? …

„Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.“ (Lk 9,43b-45)

Keď sa Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich. …

Dnešní evangelium nám vypráví, jak Herodes toužil vidět Ježíše (srov. Lk 9,9).

Ježiš zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. …

„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou“.“ Možno aj ty dnes sedíš na svojej „mýtnici“. Zdvihni hlavu a dovoľ Ježišovi, aby sa ti pozrel do srdca. On pozná tvoju únavu a zmätok. Ponúka ti miesto pri budovaní kráľovstva, ktoré potrvá naveky.

Mal by som denne pri spytovaní svedomia uvažovať nad chvíľami, kedy som nemiloval, prejaviť ľútosť, že som sklamal, prosiť, aby som bol zajtra tým, ktorým mám byť.

Nedávno mi jeden známy hovoril o jednom spoločenstve, kde jeho členovia žili hlboké kresťanstvo. Slová ako láska, vzájomné pomáhanie si, Božia vôľa, odpúšťanie, svedectvo, modlitba tu boli na dennom poriadku. Veľmi sa mu to páčilo a hlboko ho to zasahovalo. Po čase však začal cítiť, že čosi tam nie je v poriadku. Členovia tohto spoločenstva občas trúsili poznámky na adresu jednotlivých spolučlenov, avšak mimo svojho spoločenstva. …

Milovaný, prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista, ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. …

Dnes si v evanjeliu môžeme všimnúť aký bol Ježišov bežný deň. Svätý Lukáš to vysvetľuje niekoľkými slovami: “ Ježiš chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve “ (Lk 8, 1).

Jeden farizeus pozval Ježíše k jídlu. Vešel tedy do domu toho farizea a zaujal místo u stolu. V tom městě žila jistá žena, byla to hříšnice. Když se dověděla, že je u stolu v domě toho farizea, přinesla alabastrovou (nádobu drahocenného) oleje, přistoupila zezadu k jeho nohám a rozplakala se; slzami mu začala smáčet nohy a vlastními vlasy je utírat. …

I Mária musí opustiť svojho Syna kvôli evanjeliu.

… Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého. (Lk 7,10)

Dnešné Božie slovo od nás chce, aby sme uvažovali o jednej veľmi nepríjemnej téme: o krížoch v našom živote. Tejto téme by sme sa najradšej vyhli, tak ako sa jej chceli vyhnúť apoštoli v evanjeliu. Bohužiaľ, nejde to. Bez krížov nejestvuje život. Život bez krížov a utrpení je život, ktorý nevedie nikam. Ježiš v evanjeliu hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“

Dnes Ježiš vyhlasuje, že „kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich“ je múdry a „podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu“ (Lk 6,47-48). …

Byť radikálny neznamená byť fanatický (lebo láska je trpezlivá a tolerantná) alebo byť nemierny (lebo umiernenosť je vo veciach lásky nutná).

Dnes nás Pán skrze evangelistu hned dvakrát žádá, abychom milovali své nepřátele. A uvádí tři příklady naplnění tohoto přikázání: prokazujte dobro těm, kdo vás nenávidí, žehnejte těm, kdo vás proklínají, modlete se za ty, kdo vám ubližují. Je to přikázání, které se zdá být obtížné dodržovat: jak můžeme milovat ty, kteří nás nemilují? …

Dnes slávime sviatok Narodenia Panny Márie. V evanjeliách sa nespomína nič o jej narodení. Dnešné evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie. …

Bratia, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite – v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili –, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! …

Pre dnešok je potrebné vedieť, že sloboda a láska kráčajú ruka v ruke. Sloboda a láska, podľa príkladu Ježiša Krista.

Povedzme si dnes, milí priatelia, niečo o uzdravovaní. Podnet k tomu nám dáva dnešné evanjelium o uzdravení hluchonemého. Ježiš uzdravil veľa ľudí počas svojej verejnej služby. Niektorí boli uzdravení okamžite, iní postupne, jedni si museli uzdravenie u Ježiša vymôcť, iní ho dostali až po dlhom čase. …

Dnes Ježiš v odpovedi na obvinenie farizejov vysvetľuje správny význam soboty a cituje príklad zo Starého zákona (porov. Dt 23,26): „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid […]? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ (Lk 6, 3-4).

Dnes pri uvažovaní nad evanjeliom môžeme odhaliť pascu, ktorú pripravili farizeji a zákonníci na Ježiša, keď dávajú do protikladu pôst a modlitbu farizejov a Jánových učeníkov proti tomu, ako sa správajú Ježišovi učeníci. …

Ještě dnes žasneme nad tím, jak byli tito rybáři schopni opustit všechno, práci, rodinu, aby následovali Ježíše („přirazili s loďmi k zemi, nechali všeho a šli za ním“), právě když se před nimi projevil jako výjimečný spolupracovník pro zaměstnání, z něhož měli živobytí. Kdyby Ježíš z Nazareta učinil stejnou nabídku nám, v našem 21. století, měli bychom tolik odvahy jako tito učedníci; dokázali bychom správně vidět, co je pro nás skutečným ziskem? …

Každý deň prijať malý záväzok, poraziť svoje sebectvo v nejakej malej veci v prospech druhých (to môžeme nazvať skutočnou láskou).

Dnes môžeme vidieť, že Ježišova učiteľská činnosť bola hlavným poslaním jeho verejného života.

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal“ (Lk 4, 18). Tieto slová majú význam, ktorý presahuje konkrétny historický moment, v ktorom boli vyslovené. Duch Svätý plne prebýva v Ježišovi Kristovi a Duch Svätý ho posiela k veriacim.

„Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Ak si myslíme, že tieto tvrdé slová, milí priatelia, Ježiš adresoval iba svojim súčasníkom a aj to iba niektorým, veľmi sa mýlime. Ľudia každej doby mali silné sklony pliesť si podstatné s nepodstatným a ….

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. …

Je úžasné, ak ľudia v priebehu rokov získajú múdrosť, ktorá vedie k zmysluplnému životu. Ešte krajšie je, ak do večera svojho života získajú múdrosť, ktorá im pomôže zomrieť zmysluplnou smrťou. …

Dnes text evangelia hovoří o nejistotě okamžiku, kdy přijde Pán: nevíte, který den váš Pán přijde. Pokud chceme, aby nás našel v pohotovosti a připravené, když přijde, nemůžeme se být roztržití, ale ani usnout: musíme být vždy plně přítomni.

V týchto dňoch stretáme v evanjeliách Ježiša, ktorý postupne odsudzuje rozmanité postoje zákonníkov a farizejov, ktoré sú nezlučiteľné s dôstojným a slušným životom, nielen kresťanským, ale aj ľudským…

Na to, aby sme si uvedomili nekonečnú lásku Boha ku každému z nás, aby sme si naplno uvedomili, že nám klope na dvere, potrebujeme niekedy vonkajší hlas, priateľa, „Filipa“, ktorý nám povie „Poď a uvidíš!“ Niekoho, kto nás privedie na cestu.

Dnes nás Pán chce poučiť o pojme, ktorý je sám o sebe jednoduchý, ale len málokto si ho dokáže osvojiť do hĺbky. Totiž, viesť niekoho ku katastrofe neznamená viesť ho k životu, ale k smrti. Ten, kto učí, ako zanedbávať svoj život nie je majstrom života, ale „vrahom“.

Evanjelium dnešnej nedele niektorí biblisti nazývajú aj evanjeliom krízy. Obrovský dav Ježišových poslucháčov, obdivovateľov a nasledovateľov, ktorý sa okolo neho počas posledných týždňov sformoval, sa mu v jednom momente začne scvrkávať, až sa celkom rozpadne. Takmer všetci od neho poodchádzajú a ostanú mu iba jeho dvanásti apoštoli. …

Dnes sa na nás Ježiš Kristus opäť obracia s prosbou o pokoru a s výzvou, aby sme si vybrali to správne miesto.

V dnešnom Evanjelium sa učiteľ Zákona pýta Ježiša: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22, 36).

Dnešní podobenství hovoří o králově hostině. Je to vcelku často se opakující příklad v Ježíšově kázání. Souvisí to s tou svatební hostinou, která se stane na konci věků, a tou bude spojení Ježíše s jeho Církví. Bůh Otec připravil tuto hostinu a chce, aby byli přítomni všichni lidé. Proto všem říká: „pojďte na svatbu!“

Dnes nás Božie Slovo pozýva, aby sme si uvedomili, že Božia „logika“ presahuje rámec ľudskej logiky.

Dnes sa zamýšľame nad reakciou učeníkov, ktorú vyvolal Ježišov dialóg s bohatým mladíkom. Divili sa a pýtali: „Kto potom môže byť spasený?“ (Mt 19, 25)

Synovia Izraela robili, čo sa Pánovi nepáči, a slúžili Bálom. Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, chodili za cudzími bohmi, za božstvami národov, ktoré bývali okolo nich, a klaňali sa im. Tak dráždili Pána: opustili ho a slúžili Bálovi a Aštarte. ….

Veľké znamenie na nebi ,.. žena odetá slnkom, mesiac pod jej nohami a okolo hlavy koruna z 12 hviezd. Apokalypsa sv. Jána, z ktorej tento obraz líči osudy Božieho kráľovstva na zemi v poslednej fáze až do skončenia sveta, nám ukazuje obrazy, ktoré sú nám nie vždy ľahko pochopiteľné. …

Jozue prehovoril k ľudu: „Teraz sa bojte Pána a slúžte mu verne a úprimne. Odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii a v Egypte, a slúžte Pánovi. Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“

V dnešnom Evanjeliu Ježiš odpovedá na otázky svojich súčasníkov o skutočnom význame manželstva zdôraznením jeho nerozlučiteľnosti.

Já se dnes ptám kolikrát musím odpustit přestupky svého bratra nebo sestry? Jako bych se ptal: tyto osoby, které tak moc miluji, mají také své stinné stránky a rozmary, které mě trápí a obtěžují takřka den co den… Pane, jak dlouho se s tím vším mám jen smiřovat?

Dnes nás Pán v evanjeliovom úryvku učí tri často ignorované, ale zato dôležité spôsoby, ako postupovať.

Dnes, na sviatok svätého Vavrinca, rímskeho diakona a mučeníka, nám Cirkev pripomína, že všetci kresťania sú povolaní vydávať svedectvo vernosti Kristovi a to aj za cenu veľkých obetí, utrpenia ba i smrti.

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

Zaiste každý z nás pozná momenty znechutenia, sklamania a akoby neschopnosti ísť ďalej, pokračovať v tom, čo sme si zaumienili a o čom sme presvedčení, že je to dobrá vec. Tieto momenty pochádzajú z rozličných prameňov: jednak máme obmedzené zdroje energie, a preto sa treba z času na čas zastaviť a znova načerpať energiu. S prázdnou nádržou nie je možné jazdiť! …

Dnes nás Ježiš opäť učí, že zázraky sa merajú mierou našej viery: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‚Prejdi odtiaľto tam!‘ – prejde“ (Mt 17, 20).

Dnes slávime sviatok Premenenia Pána. Aj my sme povolaní v duchu vystúpiť s Pánom na horu Tábor. Hora Tábor, podobne ako hora Sinaj, je miestom blízkosti Boha. Hora je v Písme miesto, kde možno dýchať čerstvý vzduch a tešiť sa z výhľadu na krásu prírody. J

Ježíš dnes Petrovi dává jasné poslání, a to proto, že Petr vyznal, že Kristus je Mesiáš, Syn živého Boha. Ježíš reaguje slovy o blahoslaveném Petrovi, kterému toto nezjevilo tělo a krev, ale nebeský Otec. Ježíš v té chvíli dává Petrovi zřetelně první místo v pozemské struktuře Církve.

Mária a Áron hovorili proti Mojžišovi pre jeho etiopskú ženu. Vraveli: „Vari len s Mojžišom hovoril Pán? A nehovoril aj s nami?“ …

Dnes nás Ježiš stavia pred to, čo je základom nášho kresťanského života a nášho vzťahu s Bohom – byť bohatý – ale pred Bohom.

Po každom veľkom momente života nasleduje moment reakcie – a práve v tejto reakcii sa nachádza nebezpečenstvo. Zdá sa, ako keby zákonom života bolo to, že po tom, čo sme sa osvedčili v boji s prekážkami a ťažkosťami života, …

Všimnime si jeden moment príbehu o smrti sv. Jána Krstiteľa. Herodes sa zaprisahal dcére Herodiady, že jej dá všetko, čo bude chcieť, a tá si na radu matky žiadala hlavu Jána Krstiteľa. Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu rozkázal, aby jej ju dali….

Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc?

Země, tento svět, to je náš bod pro setkání s Pánem. Pán Ježíš jinde v Janově evangeliu říká, že nepřišel prosit Otce, aby nás ze světa vzal, ale abychom byli ochráněni před zlým. Ano, svět je pro nás, je darem Boha a vlastně naším oltářem, na němž každý den přinášíme Bohu oběť milou a svatou. Patříme do tohoto světa, ale to neznamená, že musíme být světští.

Dnes nám Matúš predkladá na zamyslenie dve podobenstvá o nebeskom kráľovstve. Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom účinkovaní a v nádeji vyvoleného národa.

Dnes nás Cirkev prostredníctvom podobenstva o kúkoli a pšenici pozýva, aby sme sa zamysleli nad koexistenciou dobra a zla. Dobro a zlo v našom srdci; dobro a zlo, ktoré môžeme spozorovať na iných, dobro a zlo, ktoré môžeme vidieť vo svete, všade okolo nás.

Ježiš povedal svojim učeníkom: Blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“ (Mt 13, 16-17)

Božie Slovo nasledujúcej 17. nedele cez rok mieri na jeden a ten istý terč: na schopnosť deliť sa. Táto schopnosť nie je samoúčelná: tzn. deliť sa pre delenie sa. To nie je cieľ. Cieľom je delenie sa pre to, aby sme mali všetci: aj tí, ktorí sa delia, aj tí, s ktorými sa delíme, ktorým dáme. …

Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová a ustanovenia. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom: „Všetko, čo Pán povedal, splníme.“ …

Počúvajme Boží hlas v tichu a v našej modlitbe. Vzdajme sa toľkých zbytočných a márnych vecí. Nech je naše bohatstvo a majetok len náš Pán.

Ve skutečnosti, na úsvitu vzkříšení, Marie hledala Ježíše a našla Ho vzkříšeného. Toho rána ji Ježíš Kristus zjevil nejdůležitější skutečnost naší víry: že byla také Boží dcerou, když říká, že vystupuje k svému Otci, k svému a vašemu Bohu!

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná …

V dnešnom Evanjeliu nás prekvapuje Ježišova otázka: „Kto je moja matka? (Mt 12, 48).

Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, ako niektorí zákonníci a farizeji chcú, aby Ježiš urobil zázrak a tak dokázal svoj božský pôvod. On už však predtým urobil veľa znamení a zázrakov, viac než dosť, aby dokázal nielen svoj pôvod od Boha, ale aj to, že on sám je Boh.

Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, ako niektorí zákonníci a farizeji chcú, aby Ježiš urobil zázrak a tak dokázal svoj božský pôvod.

Bol raz istý človek, ktorý túžil nájsť pravdu. Hľadal dlho a namáhavo, avšak bezvýsledne. Po dlhých rokoch bezúspešného hľadania mu jedného dňa ktosi hovorí: „Vieš čo? Choď tam za tamtú horu a tam nájdeš jaskyňu. V jej vnútri sa nachádza studňa. Tej sa spýtaj, čo je to pravda, ona ti to iste povie!“ …

Dnešné evanjelium prináša dvojité posolstvo. Za prvé nás Ježiš pozýva, aby sme ho nasledovali a za druhé sa nám ukazuje hodnota nežnej lásky: „Nebude sa škriepiť, nebude kričať̋(Mt 12, 19).

Dnes sa Pán približuje k obilným poliam našich životov, aby si natrhal plody svätosti.

Dnes vidíme svět, který se rozhodl obrátit zády k Bohu. Naše útočiště před světem nepřátelským vůči křesťanství a křesťanům spočívá v naslouchání Ježíši (který je tím, kdo k nám mluví v liturgii nebo během našeho soukromého čtení Božího Slova) a přináší útěchu, radost a naději uprostřed každodenních bojů: pojďte ke mně všichni, kdo nesete těžká břemena (…), a najdete odpočinek, říká Pán.

Pán Ježiš sa dnes modlí: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11, 25).

Jednoducho neexistuje žiadna výhovorka, žiadne ospravedlnenie, ak už je človek pokarhaný samotnou Pravdou.

Dnes nám Ježiš ponúka výbušnú zmes odporúčaní; je to ako jedna z tých módnych hostín, kde sú jedlá len malými lahodnými „chuťovkami“.