ZAMYSLENIE
NA VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.

Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý.

Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.

Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych. (Jn 20, 1-9)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.“ – to je výraz žalmu 118, 24, ktorý budeme spievať počas celého veľkonočného obdobia a napĺňa oslavu našej kresťanskej viery. Otec vzkriesil Ježiša Krista, svojho milovaného Syna, v ktorom má záľubu, pretože ho miloval až tak, že za nás všetkých dal svoj život.

Prežime túto Veľkú noc s veľkou radosťou. Kristus vstal z mŕtvych: oslávme ho teda plní radosti a lásky. Smrť, hriech a smútok boli dnes porazené Ježišom Kristom… a on nám otvoril dvere do nového života, skutočného života, života, za ktorý vďačíme milosti Ducha Svätého. Nikto by nemal byť smutný. Kristus je náš pokoj a naša cesta na veky vekov.

Dnes „plne zjavuje človeka človeku samému a objasňuje jeho najvyššie povolanie.“ (II. vatikánsky koncil, Gaudium et spes 22) Veľkým znamením, ktoré nám dnes dáva evanjelium, je, že Ježišov hrob je prázdny. Už nemusíme hľadať medzi mŕtvymi, lebo ten, ktorý žije, vstal z mŕtvych. A aj jeho učeníci si uvedomujú, že jeho hrob je prázdny.

Neskôr ho uvidia vzkrieseného, zažijú ho živého pri úžasnom stretnutí vo viere. Prázdny hrob a zjavenia budú veľkými znameniami pre vieru veriacich. Evanjelium hovorí: „Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl a uveril“ (Jn 20, 8). Vďaka svojej viere si uvedomuje, že prázdnota, pohrebné plachty a plátno, ktoré zakrývalo hlavu, zrolované na oddelenom mieste, boli znameniami, že tam bol Boh, znameniami nového života. Láska dokáže vidieť znamenia tam, kde iní nie, a stačí aj malé znamenie. „Druhý učeník, ktorého Ježiš miloval“ (Jn 20, 2), bol vedený láskou, ktorú dostal od Krista.

Učeníci „videli a uverili“; to musí byť aj naším cieľom. Obnovme svoju veľkonočnú vieru, aby Kristus bol naším Pánom vo všetkom, čo robíme. Nech jeho život oživí ten náš a my obnovme milosť krstu, ktorú sme prijali; staňme sa jeho apoštolmi a učeníkmi; nech nás vedie láska a nech ohlasujeme všetkým svoje šťastie, aby uverili v Krista; buďme nádejnými svedkami jeho zmŕtvychvstania.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

– „To je to, čo by nás malo prinútiť zmerať silu lásky, ktorá zapálila dušu tejto ženy. Učeníci odišli, ale ona neodišla od Pánovho hrobu. Tak sa stalo, že ho potom videla len ona, ktorá ho zostala hľadať. Lebo práve vytrvalosť dáva účinnosť dobrému dielu.“ (Svätý Gregor Veľký)

– „Ježiš sa nevrátil do normálneho ľudského života na tomto svete ako Lazár a ostatní, ktorých Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Vstúpil do iného života, do nového života – do obrovskej šírky samotného Boha.“ (Benedikt XVI.)

– „Tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania je skutočnou udalosťou, ktorej prejavy boli historicky overené, ako o tom svedčí Nový zákon. Približne v roku 56 n. l. už mohol svätý Pavol napísať Korinťanom: „Odovzdal som vám ako prvoradé to, čo som aj ja prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný, že bol vzkriesený na tretí deň podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi, potom Dvanástim…“ (I Kor 15, 3-4). Apoštol tu hovorí o živej tradícii vzkriesenia, ktorú sa dozvedel po svojom obrátení pri bránach Damasku (porov. Sk 9, 3 – 18).“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 639)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.