ZAMYSLENIE
NA STREDU VO VEĽKONOČNEJ OKTÁVE

Evanjelium:

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Lk 24,13-35)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes „je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118,24). Takto nás liturgia dní veľkonočnej oktávy pozýva k modlitbe. Radujme sa z vedomia, že vzkriesený Ježiš je dnes i vždy s nami. Po celý čas zostáva po našom boku. Musíme mu však dovoliť, aby nám otvoril oči viery, aby sme si uvedomili, že je prítomný v našom živote. Chce, aby sme sa tešili z jeho spoločnosti a splnili to, čo nám povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,20).

Poďme teda s nádejou, ktorá pramení z vedomia, že Pán nám pomáha nájsť zmysel každej udalosti. Najmä v tých chvíľach, keď ako učeníci z Emauz musíme čeliť ťažkostiam, protivenstvám, skľúčenosti… Vzhľadom na rôzne udalosti, ktoré nás čakajú, je dobré vedieť počúvať Jeho Slovo, ktoré nás privedie k ich interpretácii vo svetle Božieho projektu spásy. Aj keď si niekedy mylne myslíme, že nás nepočúva, On na nás nikdy nezabúda, vždy sa s nami rozpráva. Len nám samotným môže chýbať pripravenosť počúvať, meditovať a rozjímať o tom, čo nám chce povedať.

V rôznorodom prostredí, v ktorom sa pohybujeme, sa často môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí žijú, akoby Boh neexistoval, bez zmyslu. Je dôležité, aby sme si uvedomili zodpovednosť, ktorú máme, aby sme sa stali vhodnými nástrojmi, aby sa Pán mohol cez nás priblížiť a „urobiť cestu“ ľuďom okolo nás. Hľadajme spôsoby, ako im dobre priblížiť ich stav Božích synov a skutočnosť, že Ježiš nás tak veľmi miluje, že za nás nielen zomrel a vstal z mŕtvych, ale rozhodol sa s nami navždy zostať v Eucharistii. Emauzskí učeníci práve vo chvíli lámania chleba spoznali, že je to Ježiš, ktorý je s nimi.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

„Zdá sa zvláštne, že ten, kto pozná naše potreby, nás volá k modlitbe. Náš Boh chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať.“ (Svätý Augustín)

„Veríme v Boha, ktorý je Otec, Syn, Duch Svätý. Veríme v Osoby, a keď hovoríme s Bohom, hovoríme s Osobami: alebo hovorím s Otcom, alebo hovorím so Synom, alebo hovorím s Duchom Svätým.“ (pápež František)

„‚Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva‘ (Jak 4,5). Náš Boh je na nás „žiarlivý“, čo je znakom, že jeho láska je pravdivá. Vniknime do túžby jeho Ducha a budeme vypočutí.“ (KKC 2737)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.