Evanjelium:
Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Jn 6, 1-15)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes čítame v evanjeliu zázrak rozmnoženia chlebov: „Ježiš vzal chleby, poďakoval a rozdal ich tým, čo ležali, a tiež toľko rýb, koľko chceli“ (Jn 6, 11). Úplné zničenie apoštolov, ktorí sa stretli s toľkými hladnými ľuďmi, nás núti myslieť na dnešné zástupy, ktoré sú nielen hladné, ale oveľa horšie: vzdialené od Boha, s „duchovnou anorexiou“, ktorá bráni akejkoľvek účasti na Veľkej noci a možnosti stretnúť sa s Ježišom. Nevieme, ako osloviť toľko ľudí… V dnešnom čítaní sa chveje posolstvo nádeje: nedostatok prostriedkov nevadí, nadprirodzené zdroje áno; nebuďme „realistickí“, ale „plní dôvery“ v Boha. Keď sa teda Ježiš pýta Filipa, kde by mohli kúpiť chlieb pre všetkých tých ľudí, „povedal to, aby ho vyskúšal, lebo sám vedel, čo chce urobiť“ (Jn 6, 5-6). Pán od nás očakáva, že mu budeme dôverovať.
Pri pohľade na tieto „znamenia časov“ neočakávame pasivitu (lenivosť, ochabnutosť z nedostatku boja…), ale nádej: aby sa stal zázrak, Pán chce odvahu a obetavosť apoštolov a štedrosť chlapca, ktorý je ochotný dať niekoľko jačmenných chlebov a dve ryby. Ježiš znásobuje aj našu vieru, poslušnosť a odvahu, aj keď nevidíme hneď ovocie svojho úsilia, tak ako roľník nevidí stonku, ktorá sa objaví už po zasiatí.
Svätý Josemaria Escrivá povedal: „Musíme teda veriť a nenechať sa znechutiť. Nesmieme sa nechať zastaviť nijakou ľudskou vypočítavosťou. Aby sme prekonali prekážky, musíme sa vrhnúť do úlohy tak, že už samotná námaha, ktorú vynaložíme, nám otvorí nové cesty… ktoré sa nečakane objavia.“ Nečakajme na správny okamih, aby sme dali k dispozícii všetko, čo máme: ale čo najskôr! lebo Ježiš čaká na nás, aby urobil zázrak.
Svätý Ján Pavol II. napísal: „Problémy, ktoré nám predkladá svetová scéna na začiatku nového tisícročia, nás vedú k myšlienke, že len príhovor zhora nám môže umožniť očakávať menej temnú budúcnosť.“ Obráťme sa preto s ružencom k Panne Márii, pretože jej sprostredkovanie bolo vždy cítiť v toľkých krehkých chvíľach, ktoré ľudstvo v dejinách prežívalo.
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
„Ježiš sa nespoliehal na dostatok materiálnych statkov (…). To, v čo sa ľudský rozum neodvážil dúfať, sa u Ježiša stalo skutočnosťou vďaka veľkorysému srdcu mladého chlapca.“ (Svätý Ján Pavol II.)
„Ježiš nám nedovoľuje zastaviť sa pri tom a zredukovať potreby človeka na chlieb, na biologické a materiálne potreby. ‚Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst‘ (Mt 4, 4; Dt 8, 3).“ (Benedikt XVI.)
„Tým, že Ježiš oslobodil niektorých jednotlivcov od pozemského zla (…), vykonal mesiášske znamenia. Napriek tomu neprišiel zrušiť všetky zlá tu dole, ale oslobodiť ľudí od najťažšieho otroctva, od hriechu, ktorý (…) spôsobuje všetky formy ľudského otroctva.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 549)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
