Podcast:
Milí priatelia!
Časť roka, ktorou kráčame, ponúka krásne sfarbené prostredie prírody. Nie sú to natoľko pestré farby jesene, ale skôr živosť zelene, ktorá – zvlášť po spŕchnutí užitočného dažďa – žiari v rôznych odtieňoch. Obzvlášť, samozrejme, keď svieti slnko. Oči človeka sa môžu tešiť z harmónie farieb.
Pri nedostatku svetla a v noci však náš zrak prechádza akoby do „núdzového režimu“. Usiluje sa zachytiť čo i len slabé svetlo, a tak nám ponúka v podstate iba čierno-biele videnie. Iste, vždy lepšie ako nič. No súčasne zďaleka to nesiaha na chvíle, keď môžeme vnímať pri plnom svetle všetku tú nádheru stvorenia vo farbách, od tých najtmavších odtieňov po najjasnejšie.
Vidieť vo farbách. K tomu potrebujeme svetlo. Ako píše evanjelista Ján v prológu o večnom Slove: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“ (Jn 1,4-5). A o kúsok ďalej to neprijatie svetla zopakuje. Prechádzajúc evanjeliom potom badáme, že Ježiš čelí odmietnutiu zo strany tých, čo sú presvedčení, že porušuje zákon. Oni totiž na život viery hľadia iba čierno-bielo: plníš zákon, je to v poriadku, v niečom sa odkláňaš, je to zle. Pozorujeme však tiež, že Ježiš neprestáva byť svetlom a ponúka hľadieť vo farbách: vnímať pozadie človeka, ktorý nie je dokonalý, rozpoznávať priestor pre Božiu moc v ľudskej slabosti, neodsúdiť na základe prvého dojmu, zhodnotiť, v čom spočíva väčšia hodnota, či v príkaze, alebo v človeku, o ktorého v konečnom dôsledku ide a pod. Ježiš, ktorý je pravým svetlom, nás učí vidieť život okolo seba vo farbách.
Hovorím to i kvôli tomu, že občas narážam na čierno-biele videnie reality. Možno sám v sebe, keď vnímam odlišný pohľad od toho môjho skoro automaticky ako „nepriateľský“, ako ten, ktorý je potrebné za každú cenu „poraziť“ – argumentačne či odignorovaním. Ale často ho zažívam i v debatách iných, ba nezriedka i na verejných fórach. „Buď si za mňa a pozeráš na konkrétnu otázku ako ja, alebo si môj nepriateľ“. Koľko krát – iste, bez priameho vyslovenia – komunikujú účastníci diskusie podobným spôsobom. Akoby sa ich pohľad zužoval na „čierno-biele“ rozlišovanie. Bez farieb. Pretože tam chýba svetlo. Najmä Svetlo s veľkým „S“.
Nemôžem iným nanútiť svetlo. Môžem sa však sám pokúsiť vidieť viac vo farbách, v odtieňoch. Aj tých, ktoré nie sú zrovna moje obľúbené [tu malá poznámka „na okraj“: vidieť vo farbách neznačí okamžite vidieť „dúhovo“; hoci, koniec-koncov, dúha predstavuje krásny biblický symbol, ktorý sprevádzal ukončenie ničivých vôd potopy a odkazoval na Božie rozhodnutie nezničiť viac ľudské pokolenie (Gn 9,12-16)].
Mesiac jún je mesiacom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V litániách sa naň obraciame ako na Srdce „bohaté pre všetkých, ktorý ťa vzývajú“. Ako symbol Božej lásky k človeku ukazuje otvorenosť „pre všetkých“, bez vylučovania niekoho. Ono každého človeka zahŕňa do širokého a pestrofarebného obrazu Božieho plánu pre svet. Zjednocovať sa s Božským Srdcom v spôsobe pohľadu – umožnením, aby naše srdce bolo pretvorené podľa jeho Srdca – privádza k otváraniu okeníc srdca pre pravé Svetlo a k pohľadu na realitu naokolo vo farbách.
Priatelia, kiež sa učíme hľadieť srdcom Ježiša; v jeho svetle sa tešiť z rozmanitosti farieb života.
P. Marek Vaňuš SVD
Foto: AI vizualizácia
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
