NAUČME SA VIDIEŤ DOBRO

Podcast:

Milí priatelia, pri príprave na 29. nedeľu v Cezročnom období liturgického roka A sa zastavíme pri druhom čítaní, ktorým sa začína Prvý list svätého apoštola Pavla Solúnčanom. Pavol píše: „Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách.“ (1 Sol 1, 2) Je zaujímavé, čím začína svoj list. Namiesto upozorňovania na nedostatky ďakuje Bohu za konkrétnych ľudí. Všíma si ich vieru, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje. Vidí dobro, ktoré v nich rastie, a dokáže ho pomenovať. Už samotný začiatok listu nám tak ponúka podnet na zamyslenie: čomu venujeme najväčšiu pozornosť, keď sa pozeráme na druhých a na svoj vlastný život?

Žijeme vo svete, v ktorom sa na nás každý deň valí množstvo informácií. Otvoríme správy a čítame o konfliktoch, nešťastiach či zlyhaniach. Na sociálnych sieťach nás čakajú ďalšie spory, kritika a pohoršenie. Aj pri bežných rozhovoroch sa často pristihneme pri tom, že rozoberáme predovšetkým to, čo sa nepodarilo. Samozrejme, problémy nemožno prehliadať a o nespravodlivosti treba hovoriť. Ak však zostaneme sústredení iba na negatívne udalosti, postupne nám môže unikať dobro, ktoré je rovnako skutočné. Ochota pomôcť, trpezlivosť, obyčajné povzbudenie či láskavé gesto sa do správ väčšinou nedostanú. A predsa práve takéto chvíle robia náš každodenný život ľudskejším.

V tejto súvislosti nám môže byť blízka duchovná skúsenosť svätého Ignáca z Loyoly. Vo svojich Duchovných cvičeniach nás učí začínať každodenné spytovanie svedomia vďačnosťou. Ešte skôr, než začneme premýšľať o svojich chybách, máme si pripomenúť dobro, ktoré sme prijali. Potom prosíme Boha o svetlo a v myšlienkach sa vraciame k uplynulému dňu. Od rána až do večera si pripomíname stretnutia, rozhovory, rozhodnutia a chvíle, ktoré by sme inak rýchlo zabudli. Všímame si, kde sme dokázali prejaviť lásku, trpezlivosť či ochotu pomôcť, ale aj kde sme zlyhali. Za prijaté dobro ďakujeme, za svoje previnenia prosíme o odpustenie a s Božou pomocou sa rozhodujeme vykročiť ďalej. Takéto večerné zastavenie nám pomáha vidieť vlastný život pravdivo a s väčšou pozornosťou.

Skúsme si predstaviť, že by sme si každý večer položili jednoduchú otázku: Za čo dnes môžem poďakovať? Odpovede nemusia byť veľké. Niekedy to bude rozhovor, ktorý nás povzbudil. Inokedy človek, ktorý nám pomohol, chvíľa pokoja uprostred náročného dňa alebo sila zvládnuť niečo, čoho sme sa obávali. Keď sa takto učíme obzerať za prežitým dňom, postupne začíname objavovať aj dary, ktoré sme dovtedy považovali za samozrejmosť. Osobitné miesto medzi nimi majú ľudia. Pavol neďakuje iba za udalosti či úspechy. Ďakuje za tých, ktorých mu Boh zveril a ktorých viera a láska prinášajú ovocie. Aj my máme vo svojom živote ľudí, za ktorých môžeme byť vďační, hoci im to možno hovoríme len zriedka.

Vďačnosť sama osebe nevyrieši všetky naše problémy. Môže však ovplyvniť, s akým postojom ich prežívame. Pomáha nám nezostať uväznení v tom, čo sa nepodarilo, a rozpoznať aj dobro, ktoré nás sprevádza. Pavlove slová nás preto pozývajú k jednoduchej zmene v každodennom živote. Skôr než večer začneme premýšľať nad tým, čo bolo zlé, spomeňme si na to, čo bolo dobré. A skôr než budeme hovoriť o nedostatkoch druhých, všimnime si, za čo im môžeme poďakovať. Vďačnosť totiž nie je iba pekný pocit. Je to postoj, ktorý sa učíme pestovať a ktorý postupne mení naše vzťahy aj spôsob, akým vnímame svet.

Tri podnety pre náš každodenný život

• Zastavme sa pri dobre. Každý večer si pripomeňme aspoň tri konkrétne veci, za ktoré môžeme Bohu poďakovať. Aj obyčajný deň v sebe ukrýva mnoho darov.
• Doprajme si chvíľu ticha. Skúsme si osvojiť ignaciánske spytovanie svedomia: poďakovať za prijaté dobro, prosiť o svetlo, prejsť si uplynulý deň, poprosiť o odpustenie a s dôverou vykročiť do ďalšieho dňa.
• Poďakujme konkrétnemu človeku. Spomeňme si na niekoho, koho prítomnosť a pomoc považujeme za samozrejmosť. Povedzme mu, čo pre nás znamená.

Modlitba

Pane, ďakujeme Ti za všetko dobro, ktoré vstupuje do nášho života, aj keď si ho často nevšímame. Za ľudí, ktorí nás sprevádzajú, za každodenné stretnutia, za prejavy lásky a za chvíle, v ktorých nachádzame silu pokračovať. Odpusť nám, keď sa príliš sústredíme na nedostatky a zabúdame na dary, ktoré prijímame. Daj nám pozorné srdce, ktoré dokáže rozpoznať Tvoju prítomnosť aj v obyčajných udalostiach dňa.

Uč nás pravdivo sa pozerať na vlastný život, priznávať si chyby a zároveň nezabúdať na dobro. Nech sa naša vďačnosť prejavuje aj v tom, ako hovoríme s druhými, ako ich prijímame a ako im pomáhame. A keď sa večer zastavíme pred Tebou, daj nám pokoj odovzdať Ti všetko, čo sme prežili, a s nádejou prijať nový deň. Amen.

Milí priatelia, Pavlove slová nás pozývajú, aby sme si aj uprostred každodenných starostí všímali dobro, za ktoré môžeme ďakovať. Nech nás toto pozvanie sprevádza pri príprave na nadchádzajúcu nedeľu. Na webovej stránke verbisti.sk nájdete týždenné reflexie k liturgickým čítaniam, zamyslenia na každý deň, duchovné podnety, správy a aktuality zo života Spoločnosti Božieho Slova, našich misionárov a misijných projektov. Na Spotify a Apple Podcasts si môžete vypočuť naše reflexie, každodenné zamyslenia aj ďalší audio obsah, ktorý pre vás pripravujeme. Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri Božom slove.

Nezabudnime: Vďačnosť nás neučí zatvárať oči pred zlom. Učí nás neprehliadať dobro.

Nech Božie slovo prináša pokoj do vášho srdca.