Dňa 8. septembra 2025 sme na Kalvárii v Nitre spoločne oslávili významné jubileum – 150. výročie založenia Spoločnosti Božieho Slova. Tento deň bol zároveň sprevádzaný radostnou udalosťou obnovy rehoľných sľubov našich seminaristov a bohoslovcov.
Slávnostným celebrantom a kazateľom bol mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, ktorý vo svojom kázaní pripomenul korene nášho rehoľného spoločenstva, jeho bohatú históriu, ale aj aktuálne poslanie a výzvy pre dnešok.
Jeho slová boli pozvaním obnoviť dôveru v Boha, posilniť misionársku horlivosť a nanovo povedať svoje „áno“ Pánovi po vzore Panny Márie a sv. Arnolda Janssena.
Celé kázanie si môžete prečítať tu:
150. rokov od založenia SVD Nitra-Kalvária 8.9.2025
V súčasnosti sa stalo módnym trendom, že mnohí sa usilujú zistiť svoj pôvod. Preto vznikajú celé stromy genealógií, aby sme zistili mená svojich predkov. Mnohí dávajú šetriť svoje DNA, aby sa presvedčili, kde žili, či odkiaľ prišli predchádzajúce generácie. Tento záujem o genealogický výskum stúpol od roku 1989 o viac ako 50 percent.
Je to určitý druh dobrodružstva. Neraz sa totiž stane, že človek očakávajúci aristokratický pôvod a modrú krv, pri mene prastarého otca nájde aj záznam, ktorý nepoteší, napr. niektorí z predkov svojou nezodpovednosťou priviedli majetok na bubon, či iný nedostatok… Pre niektorých skôr ako veľkolepé osobnosti, sú naši predkovia obyčajní, neraz aj hriešni ľudia. Takéto zistenie by nám mohlo azda navodiť smútok, či rozladenie. Avšak netreba. To už nezmeníme.
Aj v rodokmeni Ježiša Krista, ktorý sme si vypočuli v dnešnom evanjeliu na sviatok Narodenia Panny Márie, nie sú všetci vznešení. Objavujú sa tu dokonca štyri ženy, všetky hriešnice, z toho tri cudzinky: Tamar, Rachab, Rút, Betsabe. Štyri ženy, ktoré sa cítili ako outsiderky: Ako tie, na ktorých nikomu z ľudí nezáležalo a pre svet akoby nejestvovali. Ženy, ktorým nik nevenoval pozornosť, a nikto si ich necenil. Ježiš sa práve k týmto blúdiacim, váhajúcim, zraneným a unaveným – neskoršie hlási ako k svojim. Preto ich Boh zaštepil do rodokmeňa svojho Syna a tým aj do svojho srdca. Dáva im svoje meno a počestnosť.
Nedivme sa tomu, veď ako hovorí spisovateľka Ann Voskampová, manželka amerického farmára a sedemnásobná matka: „Kristus sa k nám približoval cez líniu nečistých monarchov a znesvárených bratov, káuz, cez nevery a nevraživosti, cez kostlivcov v skriniach a cez podvodníkov…“
Vidíme, že Boh sa nedal „odradiť“ a nič ho „nezastavilo,“ aby zachránil človeka. Učinil to spôsobom, že ľudským spôsobom vstúpil do našich dejín. Preto je tu postava ženy a matky – Panna Mária. Ona bola na tento rodokmeň naštepená – cez Jakubovho „syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus“ (Mt 1, 16) – a tým ľudstvo uzdravila. Ako v tejto súvislosti píše pápež Benedikt XVI.: „S Máriou sa začína nové stvorenie“.
Určite nebolo ani pre ňu ľahké povedať „fiat“, keďže jej nebolo dané do detailov poznať, čo ju v živote matky čaká. Keď však Božiemu poslovi vyslovila svoj súhlas, zjavila tak celému svetu odvahu, založenú na hlbokej viere.
Jej „áno“ v Nazarete je prvým z dlhého zoznamu súhlasov, ktoré lemovali jej cestu. V srdci si uchovávala všetky udalosti, ktoré prežívala spolu so svojím Synom ako to len matka dokáže a zároveň o nich duchovne a existenciálne uvažovala potvrdzujúc vždy znova svoje prvotné rozhodnutie (por. Lk 2, 19).
V tento deň, keď liturgicky slávime narodenie Božej Matky – 8. septembra 1875 (pred 150. rokmi) sa zrodila aj Spoločnosť Božieho Slova – Societas Verbum Divini – misionárska medzinárodná kongregácia. V tento deň v holandskom Steyli otvoril nemecký kňaz Arnold Janssen svoj prvý misijný dom, ktorý zasvätil sv. Michalovi archanjelovi. Keď Arnold vyriekol: „Božia vôľa nadovšetko“, veľmi sa tak pripodobnil Božej Matke.
Načúvať Božiemu Duchu, počúvajúc jeho vnuknutiam a plniť jeho vôľu. Tak vyjadril poslanie, program a misiu pre každého člena tejto modrenej rehoľnej spoločnosti. Tu začal pripravovať misionárov a vysielať ich do celého sveta.
Prví misionári boli vyslaní do Číny 2. marca 1879. Najväčšia skupina odišla zo Steylu v roku 1927 – 81 misionárov prijalo misijné kríže. Misijný dom sa stal aj kolískou Spoločnosti Božieho Slova, medzinárodnej misionárskej kongregácie, ktorá má dnes takmer šesťtisíc členov a pôsobí v 79 krajinách sveta.
Steyl sa stal známym aj prostredníctvom apoštolátu tlače. Štyri mesiace po otvorení misijného domu, dňa 27. januára 1876, v ňom bola zriadená misijná tlačiareň. Časopisy a kalendáre nielenže šírili misijnú myšlienku, ale sa stali aj nástrojom na financovanie misijnej činnosti a získavanie nových povolaní. Preto už o necelých 50 rokov neskôr (18. augusta 1923) prišli na Slovensko do Močenku s perspektívou ďalšieho pôsobenia. V biskupskom letnom sídle v Močenku, ktoré veľkodušne poskytol rehoľnej spoločnosti nitriansky biskup Karol Kmeťko, pôsobili päť rokov. Boli tu stredoškolskí študenti – nádejní budúci rehoľníci (v r. 1924 ich tu bolo 24, nasledujúci rok už 55).
Nová história pôsobenia misijnej spoločnosti na Slovensku sa začína písať 2. septembra 1925, keď nitriansky biskup Karol Kmeťko s mestským farárom Kolomanom Szmidom a početnými veriacimi privítal neveľkú misijnú komunitu na nitrianskej Kalvárii. Tu, kde je mariánska úcta známa už v listine mestských práv Belom IV. z r. 1248, kde sa ako jedna z hraníc mesta udáva „Vrch Panny Márie“. Od r. 1776 zásluhou nitrianskeho biskupa Jána Gustíniho aj miestom početných pútí na „Veľkú“ (15. 8.) i „Malú“ Matku Božiu nitriansku (teda aj dnes).
Nie je to náhoda, veď Mariánska úcta je Vašej spoločnosti veľmi blízka. Patrónkou Slovenskej provincie je Panna Mária v tajomstve „Sedembolestná“.
V júni 1927 začali so stavbou misijného domu. Stavba bola financovaná zo skromných zbierok slovenských veriacich. 4. novembra 1928 bol Misijný dom v Nitre slávnostne požehnaný Dr. K. Kmeťkom. V roku 1929 tu bolo ubytovaných už 120 študentov.
Nitrianska kalvária sa tak stala známou po celom Slovensku i v zahraničí. Postupne aj tu ste vydali desiatky kníh, kalendárov a časopisov, a tak šírili misijné povedomie po Slovensku.
V tomto smere treba oceniť aj obetavosť slovenského ľudu spolu so svojimi duchovnými pastiermi K. Kmeťkom, J. Vojtaššákom, P. Jantauschom, M. Bubničom, ktorá bola veľmi veľká, čím sa Slovensko v priemere na počet obyvateľov dostalo na popredné miesto vo svete. Obetavosť veriacich na Slovensku vzbudila pozornosť aj v Ríme. Desiatky pátrov a bratov požehnane pôsobilo v misijných krajinách takmer až do týchto čias a po zmene spoločenského systému nastúpila nová generácia.
Vstupujete tak drahí verbisti do druhej storočnice, pôsobenia na Slovensku ktorá úfame, s pomocou Božou bude podobne požehnaná. Určite to nebude ľahké. Vždy to bude boj o duše, o ich spásu. Sme v Božích rukách. Určite si, ale neželáme obdobie napr. červenej totality, ktorej cieľom bolo zničiť Cirkev, rehole, ateizovať Slovensko. No členovia Vašej spoločnosti Božieho slova mnohí tajne a s veľkými námahami, predsa plnili svoje poslanie. Nejeden a nie na krátku dobu, skončili vo väzbe či väzení, no predsa naďalej s odhodlaním plnili Božiu vôľu – ohlasovať evanjelium „vhod i nevhod.“ Patrí im za to naša úcta a vďaka! A nám ochotu ich nasledovať.
Je požehnaním pre Slovensko, aj Nitrianske biskupstvo, že v týchto činnostiach pokračujete, drahí bratia, verbisti, aj Vy milé sestry, aj po zmene spoločenského systému, za čo Vám patrí úprimná vďaka! Vďační sme tiež za kontemplatívnu vetvu Vášho rehoľného spoločenstva.
Váš svätý zakladateľ hovorieval, že „Život darovaný misiám je vzácny.“ Preto ako každoročne, aj tento rok ďakujeme za rozhodnutie seminaristov, zo Slovenska aj iných krajín, že sa odhodlali obnoviť v sebe túžbu nasledovať Pána v živote v Spoločnosti Božieho Slova a zdokonaľovať sa v láske a službe. Nech je to povzbudením aj pre nás všetkých, aby sme obnovili svoj vzťah k Bohu a ochotu plniť Božiu vôľu zo všetkých síl!
Pápež František 1. júla 2024 zhromaždených členov, ktorí sa zúčastnili generálnej kapituly Vašej rehoľnej spoločnosti okrem iného povzbudil: „Verného učeníka, vidno podľa radosti z evanjelia, ktorá sa zračí z jeho tváre, z jeho životného štýlu, ktorým odovzdáva druhým lásku, ktorú ako prvý dostal a dostáva každý deň“, ako aj podľa dobrej tvorivosti, ktorá nie je samoúčelná, ale pochádza z Ducha Svätého, v skutočnosti, zdôrazňuje, „je to on, kto priťahuje srdcia, nie sme to my“.
Drahí bratia, buďte aj Vy radostní pri ohlasovaní evanjelia!
Iste rodokmeň Ježiša Krista je uzavretý. Ako je Ježiš Kristus z rodokmeňa Abrahámovho, my sme z rodokmeňu Kristovho. Aj my patríme do odvekej Božej rodiny, kde bola naštepená aj Božia a naša matka. Ona predstavuje nový začiatok, čím relativizuje celú Abrahámovu genealógiu (Benedikt XVI.). Aj my môžeme mať účasť na dejinách spásy, keď sa zapájame do misijného úsilia Cirkvi spôsobom, akým nás povolal Boh.
Svoju minulosť, svoj pôvod nezmeníme, ale naša prítomnosť i budúcnosť je aj v našich rukách. Povedzme preto Bohu opäť svoje – áno –, aby tento svet aj naším pričinením, či už tu, alebo v misách, bol lepší, Boží. Veď Božou vôľou je spása každého a každý z nás má na nej pracovať a mať podiel.
Citovaný pápež František pri uvedenej príležitosti na záver povedal: „Arnold Janssen rozpoznal Božiu vôľu a nasmeroval Spoločnosť kráčať podľa Ducha: to je charizma zakladateľa. Dnes je na vás, aby ste podľa tejto charizmy, s jeho príkladom a príhovorom, robili rozlišovanie spoločenstva a podnikali odvážne kroky v pokore a dôvernej odovzdanosti Bohu“.
Nech Vás v tomto duchu ochraňuje naďalej Božia Matka a svätci Vášho rehoľného spoločenstva! Amen.
Viliam Judák
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
