Podcast:
Nedávno ma prekvapilo, keď som na internete našiel zoznam najvyšších krížov na svete. Vedel som, že jestvujú rôzne zoznamy ako napr. zoznam najvyšších vrchov, najdlhších riek, najväčších krajín a pod., ale prekvapilo ma, že jestvuje aj zoznam krížov. Zistil som, že tým najvyšším je monumentálny kríž s výškou 152,4 metra, postavený v roku 1957 na pamiatku obetiam španielskej občianskej vojny. Nachádza sa v Španielsku, neďaleko Madridu. Druhý najvyšší kríž je na Filipínach. Má 95 metrov a bol postavený v roku 1970 na pamiatku filipínskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny. Jeho zaujímavosťou je, že podobne ako aj tretí najvyšší kríž na svete s 92 metrami nachádzajúci sa v Chile, má pozorovaciu rozhľadňu na mieste, kde sa pretína vodorovné a zvislé rameno kríža. Takto sa tieto kríže stali nielen spomienkami na zosnulých, ale aj turistickými atrakciami. U nás na Slovensku sa doteraz najväčší kríž nachádza na Záhorí neďaleko mesta Senica pri obci Rybky. Má výšku 27 metrov a nazýva sa Miléniový kríž, pretože bol postavený a požehnaný v roku 2000, na počesť Ježiša Krista, pri príležitosti jubilea jeho narodenia.
Potom, čo som si pozrel tento zoznam, napadla ma otázka: Prečo sa stavajú takéto vysoké, monumentálne kríže? Ako prvé mi bolo jasné, že mnohé boli postavené z lásky k Ježišovi Kristovi, ktorý nám na kríži ukázal veľkosť svojej lásky a priniesol vykúpenie. No uvedomil som si aj, že kríž je vyjadrením nádeje na večný život. Týka sa to nielen krížov na cintorínoch, ale aj oboch vyššie spomenutých krížov, venovaných pamiatke obetí vojny. Veľkosť kríža nesvedčí len o veľkosti vďaky za ich obetu života v boji za slobodu, ale aj o veľkosti nádeje; teda, že smrťou nie je všetkému koniec. Ba môžeme povedať, že aj kríže, ktoré sa stali turistickou atrakciou a ponúkajú krásny výhľad z výšky nesú posolstvo nádeje. Kto pozerá z veľkej výšky, rozširuje svoj horizont a vidí do veľkej diaľky. Aj nádej „vidí“ ďaleko, až poza hrob, do večnosti. Podobne aj to, čo sa zblízka zdalo veľké a hrozivé, z odstupu sa zdá skôr malé a nepatrné. Takto nám nádej ponúka istý odstup, nadhľad v situácii, ktorá sa zdá neznesiteľná.
Kríž je veľkou nádejou. Cirkev si ho uctieva spevom: „Buď pozdravený kríž, jediná nádej! – O crux, ave, spes unica!“ (porov. KKC 617). Svätá Ružena Limská výstižne hovorí: „Kríž je jediný a pravý rebrík do raja a okrem neho niet iného, po ktorom by sa dalo vystúpiť do neba.“
Kríž má dve ramená, vodorovné a zvislé, ktoré musia byť spolu, lebo inak by nevytvárali kríž. Je v tom hlboká symbolika. Aj Kristov kríž je neoddeliteľný od jeho zmŕtvychvstania. Vodorovné rameno kríža zvyčajne chápeme ako otvorené náručie Krista, ktorým objíma celý svet a priťahuje všetkých k sebe. No môžeme to chápať aj inak. Vodorovné rameno môže byť naše bremeno; to, čo nás tlačí zemi a pod ktorým stenáme. To je symbol smrti. Zvislé rameno zas ukazuje hore a pozýva k pohľadu do neba. To je symbol zmŕtvychvstania. Smrť a nový život – to sú dve skutočnosti prítomné v kríži. Je v ňom čosi ťažké, ale aj čosi povznášajúce. Ale, to najdôležitejšie je, že je v ňom aj láska a blízkosť toho, kto na ňom zomrel.
Pri uctievaní kríža sa teda nejedná o kríž ako predmet, ale ide o Krista, ktorý nás práve smrťou na kríži vykúpil. Nezľakol sa múk smrti, necúvol, nič neodvolal, len aby si zachránil pozemský život. Keby bol cúvol, bolo by to znakom toho, že aj on je presvedčený, že smrťou je všetkému koniec a snažil by sa preto predĺžiť si život tu na zemi, koľko sa len dá. Bolo by to znakom, že niet večnosti, niet života s Bohom a Božie prisľúbenia sú len prázdne slová. On však vytrval, lebo vedel, že smrť je len brána do večnosti. Zaplatil svojím životom, aby sme nosili v srdci nádej na život po smrti. Jeho smrť na kríži je cena našej nádeje.
Istý veriaci kresťan sa pokúšal vysvetliť zmysel kríža svojim súčasníkom takto: „Ak ste vyrastali v Bavorsku, krížom sa nevyhnete. Vidieť ich nielen na horských končiaroch, kostolných vežiach, pri cestách, ale aj na budovách či stenách našich príbytkov. Ak ste neveriaci, pýtate sa, o čo tu ide. Rád vám odpoviem. Ježiš zomiera na tomto kríži za všetky hriechy, zlo a deštruktívne veci, ktoré sme či už my sami spôsobili, alebo sa stali ich obeťami. Vstupuje do toho a berie to na seba, za nás. A pritom nastáva veľká výmena. Tam, kde je choroba, Ježiš prináša uzdravenie; kde je násilie, prináša pokoj; nenávisť premieňa na lásku, strach na dôveru, a osamelosť uzdravuje svojou prítomnosťou. Tam, kde jeden život končí, Ježiš prináša nový. Kde je beznádej, tam sa rodí nádej. To je symbol kríža.“
Aj pre nás môže byť každý zbožný pohľad na kríž a Ukrižovaného príležitosťou živiť našu nádej. Iste nemusíme putovať k veľkým, monumentálnym krížom, ktoré som spomenul v úvode. Stačí aj malý krížik na stene izby, či kdesi na stole, alebo na ruženci. Nevyhýbajme sa preto pohľadu na kríž v tomto Jubilejnom roku, ale čerpajme z neho nádej a spásu.
Modlime sa: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti, lebo svojím krížom vykúpil svet.
Text: P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
