Na hodine náboženstva v triede, ktorá sa pripravuje na prvé sväté prijímanie, skúša pán kaplán deti. Jankovi položí otázku: „Kedy sa máme modliť“. „Večer,“ odpovedá Janko. „Správne,“ pochváli ho pán kaplán. „A kedy ešte sa máme modliť?“ pýta sa ďalej. Janko je ticho. „A ráno sa nemusíme modliť?“, pýta sa duchovný otec. „Ráno nie!“ hovorí sebaisto Janko. „A prečo nie?“ zadiví sa pán kaplán. „Lebo ráno už nie je tma, a preto už nemám strach,“ vysvetľuje Janko.
Podcast:
Prečo sa vlastne modlíme? Niektorí sa modlia, keď majú z niečoho strach, iní, keď niečo potrebujú, alebo, keď sa im nedarí. Je veľa dôvodov na modlitbu. Nech je však už motivácia akákoľvek, je dobré sa modliť, teda vzývať Boha, lebo tým mu dávam najavo, že ho potrebujem, že som na ňom závislý. Avšak, nie je modlitba ako modlitba.
Modlitba, z ktorej má Boh radosť, je modlitba z lásky. Boh túži po našej láske; chce, aby sme ho milovali celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a zo všetkej sily. (porov. Mk 12,30). Ak má niekto nárok na lásku môjho srdca, tak je to v prvom rade Boh. Nik ma tak nemiluje, nik pre mňa toľko neurobil a nerobí ako Boh. Z lásky ma stvoril, z lásky ma vykúpil a z lásky robí všetko preto, aby som mohol raz prísť k nemu a večne sa tešiť v jeho prítomnosti.
Ak je dôvera základným postojom modlitby, potom je láska jej prameňom a zároveň aj vrcholom. Je prameňom, lebo z nej žije modlitba a vrcholom, lebo nejestvuje nič väčšie v živote človeka ako zjednotiť sa s Bohom v láske. Láska, ktorú máme na mysli, nie je však citová zamilovanosť. Láska je rozhodnutie vôle odovzdať svoj život Bohu a žiť iba pre neho.
Krásnym vzorom modlitby lásky je rozhovor Pána Ježiša s apoštolom Petrom. Ježiš sa trikrát pýta Petra, či ho miluje. Peter mu na každú otázku dáva kladnú odpoveď. Posledná znie: „Pane ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17). Skúsme chvíľu postáť pri týchto slovách a predstavme si, že Pán Ježiš sa pýta aj mňa osobne: „Prečo sa vlastne modlíš? A máš ma vlastne rád?“ Iste by sa potešil, keby sme mu mohli úprimne povedať. „Pane, modlím sa, lebo ťa mám rád.“ Neviem, či sme to niekedy už Pánu Ježišovi povedali. Ak nie, možno práve teraz, keď čítame tieto riadky, je tá chvíľa, keď mu môžeme povedať. „Pane modlím sa preto, lebo ťa mám rád.“
Arnold Janssen už v mladom veku dával najavo, že nie je ľahostajným voči Božej láske. Prejavilo sa to zvlášť v jeho uctievaní Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ako symbolu Spasiteľovej lásky voči nám. Preto aj vstúpil do nábožného spolku s menom Apoštolát modlitby. Takto chcel šíriť úctu k Božskému Srdcu a pozývať ľudí, aby sa svojou modlitbou stali „apoštolmi“ a prispeli k šíreniu Božieho kráľovstva na zemi. Božia láska ho premieňala. Bolo to vidno aj z toho, že tento skôr mĺkvy, introvertný, málo spoločenský a zhovorčivý človek, začína odrazu veľa cestovať, navštevovať farnosti, oslovovať úplne neznámych ľudí a získavať ich pre Apoštolát modlitby. Všetko robí z lásky k Božskému srdcu. Aj deň kúpy domu v Steyli naplánoval na 16. júna 1875, keď sa slávilo 200 ročné jubileum zjavení Božského srdca sv. Margite Márii Alacoque. Vtedy sa Arnold spolu so svojimi prvými spoločníkmi zasvätil Božskému srdcu a zvolanie: „Nech žije Ježišovo srdce v ľudských srdciach“ sa stalo jeho životným mottom.
Modlime sa: Pane Ježišu, uctievame si tvoje Najsvätejšie srdce ako symbol Božej lásky voči nám. Ďakujeme ti, že aj nás nosíš vo svojom srdci a máš tam zapísané naše mená. Daj nám milosť, aby sme opätovali tvoju lásku a považovali si za šťastie a česť, žiť a zomrieť v tvojej službe. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
