25 slov o modlitbe

MODLITBA AKO SMÄD

Podcast:

Podľa výskumov lekárov sú starší ľudia vystavení vyššiemu riziku dehydratácie, čiže nedostatku vody v organizme. S pribúdajúcim vekom ľudské telo totižto stráca schopnosť reagovať na nedostatok tekutín pocitom smädu. Netýka sa to však iba ľudí vo vyššom veku. Aj mnohí ľudia v strednom veku často zabúdajú na dostatočný príjem tekutín. Ba v posledných rokoch sa objavila aj záhadná choroba u niektorých malých detí, ktoré necítia ani hlad ani smäd. Nedávno som čítal o dvoch malých dievčatkách, ktoré nielenže odmietajú jesť a piť, ale sa aj bránia proti kŕmeniu. Jedna z nich – vo veku dva mesiace – vytláča veľkou silou z úst fľašu s mliekom, ktorú jej mamička ponúka. Bráni sa aj rukami a očiach jej vidno strach z jedenia. Utrápení rodičia sú bezradní a obe dievčatká musia prikrmovať cez sondy priamo do žalúdka.

Hovorí sa, že ak človek začína cítiť smäd, je to vraj už neskoro a zanedbal pitný režim. No necítiť smäd vôbec, je oveľa horšie a môže mať katastrofálne následky pre človeka, ktorého telo sa z väčšej časti skladá z vody.

Cítiť smäd je čosi normálne v našom živote. Podobne to platí aj pre duchovný život. Je prejavom živej viery, ak človek cíti smäd po Bohu. Žalmista túži po stretnutí s Bohom a preto sa mu prihovára slovami: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody“ (Ž 63, 2). Ako dážď dokáže uhasiť smäd zeme a obdarí ju zeleňou, tak Boh dokáže uhasiť smäd človeka po láske a živote. Cítiť smäd po Bohu je prejavom našej lásky k Bohu. Je tak isto podnetom, ktorý vždy vedie k modlitbe.

Možno nás prekvapí tvrdenie, že aj Boh má smäd. Je síce čistým duchom, nemá telo ako my a teda nepotrebuje ani tekutiny. No i napriek tomu má smäd – po nás. Boh túži po každom jednom z nás; po mojej láske, po stretnutí so mnou. Je pravdou, že ma nepotrebuje, ale predsa po mne túži. Je to totižto v povahe jeho bytosti: láska túži po niekom, koho môže milovať a dobro hľadá niekoho, koho môže obdarovať.

Človek, ktorý má smäd po Bohu a Boh, ktorý má smäd po človeku. Stretnú sa niekedy tieto dve túžby? Áno, v modlitbe! Pekne to vyjadril sv. Augustín: „Modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom“ (KKC 2560).

Keby v dobe, keď žil Arnold Janssen, existovali kamery a boli by umiestnené v hornom kostole misijného domu v Steyli, dali by sa z ich záznamov zistiť nasledovné skutočnosti. Arnold býval prvý ráno v kostole a už pred rannými modlitbami sa modlil krížovú cestu. Neskoro večer, ak ho ťažili zvlášť ťažké problémy, zvykol ležať na zemi vystretý pred bohostánkom, v hlbokej poklone pred Bohom. Podobne sa po sv. omši rád a dlho modlieval, lebo sa mu tento čas zdal „časom milosti.“  Keby sme si položili otázku: „Prečo tam trávil toľko času? Čo ho tam priťahovalo?“ Odpoveď by bola jasná: „Bol to jeho smäd po Bohu.“ Tento smäd si môžeme aj my vyprosovať na jeho orodovanie.

Modlime sa. Pane Ježišu, ty si na smäd Samaritánky odpovedal tým, že si jej ponúkol živú vodu, a na kríži si slovom „žíznim“ vyjadril smäd po našej láske. Vzbuď v nás smäd po tebe, aby si aj nás mohol nasycovať živou vodou, ktorá prúdi do večného života. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie