DNI VEĽKEJ NOCI

Od Zeleného štvrtka do Nedele zmŕtvychvstania prežívame ústredné dni liturgického roka a oslavujeme tajomstvo Kristovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. …

Podcast:

Od Zeleného štvrtka do Nedele zmŕtvychvstania prežívame ústredné dni liturgického roka a oslavujeme tajomstvo Kristovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania.

„Veď nie v náhlosti vyjdete a nepôjdete útekom, lebo pred vami pôjde Pán a Boh Izraela uzavrie vaše rady. Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí, – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku – tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!“ (Iz 52, 13-15)

Zelený štvrtok / Ježiš nás oslobodzuje od všetkých otroctiev

Na Zelený štvrtok večer vstupujeme do paschálneho času a pri svätej omši na pamiatku Pánovej večere nanovo prežívame udalosť, ktorá sa odohrala pri Poslednej večeri.

V ten večer Kristus zanechal učeníkom odkaz svojej lásky v Eucharistii, ale nie ako spomienku, ale ako pamiatku a trvalú prítomnosť. Pri každom slávení Eucharistie sa toto tajomstvo vykúpenia neustále obnovuje. V tejto sviatosti Ježiš nahradil obetný dar – veľkonočného baránka – sebou samým: jeho Telo a Krv nás vyslobodzujú z otroctva hriechu a smrti, z každého otroctva. Je to večer, v ktorom nás Pán žiada, aby sme sa navzájom milovali a slúžili si, ako to on sám urobil, keď umyl nohy svojim učeníkom. Je to gesto, ktoré predznamenáva krvavú obetu kríža, ktorá bola obetou služby nám všetkým, pretože službou tejto jeho obety nás všetkých vykúpil.  Učiteľ a Pán skutočne na druhý deň zomiera, aby očistil nielen nohy, ale aj srdcia a celý život svojich učeníkov.

Veľký piatok / Ježiš na kríži vstupuje do biedy tohto sveta

Veľký piatok je dňom pokánia, pôstu a modlitby. Prostredníctvom textov Svätého písma a liturgickej modlitby sa zhromažďujeme na Kalvárii, aby sme si pripomenuli umučenie a vykupiteľskú smrť Ježiša Krista.

Počas liturgického obradu, ktorý je veľmi intenzívny a emotívny, si uctíme kríž a v jeho adorácii prežívame cestu nevinného Baránka obetovaného za našu spásu. Vo svojich mysliach a srdciach sme pozvaní ku krížu priniesť utrpenie chorých, chudobných a odpísaných ľudí tohto sveta, spomenúť si na „obetovaných baránkov“ – nevinné obete vojen, diktatúr, každodenného násilia, potratov… Pred podobu ukrižovaného Boha v modlitbe prinesieme mnohých, priveľa tých, ktorí sú dnes ukrižovaní a ktorí jediní môžu od neho dostať útechu a zmysel svojho utrpenia. Nezabúdajte na mnohých ukrižovaných, ktorí sú dnes obrazom Ježiša na kríži, a v ktorých Ježiš prebýva.

Odkedy Ježiš vzal na seba rany ľudstva a samotnej smrti, Božia láska zavlažuje túto našu púšť a osvetľuje našu temnotu. Svet má totiž svoje tiene – stačí spočítať všetky vojny, ktoré sa v tejto chvíli vedú, deti, ktoré umierajú od hladu a nemôžu chodiť do školy, celé národy zničené vojnou a terorizmom, množstvo ľudí, ktorí berú drogy, aby sa cítili trochu lepšie a smrteľný drogový priemysel… Je to katastrofa, pustatina! Sú ostrovy Božieho ľudu, kresťanov aj príslušníkov akejkoľvek inej viery, ktorí vo svojich srdciach nosia túžbu po tom, aby boli lepší. Skutočnosť je však taká, ako sa zdá, že Ježiš na tejto Kalvárii trpí spolu so svojími učeníkmi. Boží Syn počas svojho verejného pôsobenia plnými rukami rozdával život, uzdravoval, odpúšťal, kriesil k životu. Teraz, v hodine najvyššej obety na kríži, dokončuje dielo, ktoré mu zveril Otec a vstupuje do priepasti utrpenia, vstupuje do biedy tohto sveta, aby ho vykúpil a premenil. A tiež aby každého z nás vyslobodil z moci temnoty, z pýchy, z odporu a vzdoru voči Božej láske. Len Božia láska môže urobiť niečo také. Jeho ranami sme boli uzdravení (1 Pt 2, 24), hovorí apoštol Peter, a jeho smrťou sme boli všetci obnovení. Vďaka nemu, opustenému na kríži, už nikto nikdy nebude sám v temnote smrti. Nikdy – On je vždy pri človeku, stačí len otvoriť srdce a nechať sa ním viesť.

Biela sobota / Život leží v hrobe

Biela sobota je dňom ticha, na celú zem sa sťahuje veľké ticho. Prežívame ho v plači a malomyseľnosti prvých učeníkov, ktorí boli šokovaní Ježišovou potupnou smrťou. Kým Slovo mlčí a Život leží v hrobe, tí, ktorí  v neho dúfali, sú skúšaní a cítia sa ako siroty, ktoré možno stratili aj Boha. Táto sobota je zároveň Máriiným dňom. Aj ona smúti, ale jej srdce je plné viery, nádeje a lásky. Ježišova Matka nasledovala svojho Syna na krížovej ceste   a s prebodnutým srdcom zostala pri úpätí kríža. Hoci sa zdá, že je všetkému koniec, Mária bdie, bdie v očakávaní  a uchováva si nádej v prísľube Boha, ktorý môže vzkriesiť mŕtvych. Tak sa v najtemnejšej hodine sveta stala Matkou veriacich, Matkou Cirkvi a znamením nádeje. Jej svedectvo a príhovor nás podopierajú, keď nás kríž príliš ťaží.

Veľkonočná noc / Zmŕtvychvstalý nám dáva istotu, že dobro víťazí nad zlom

Do temnoty Bielej soboty vtrhne radosť a svetlo obradov Veľkonočnej vigílie a slávnostného spevu Aleluja v neskorých večerných hodinách. Bude to stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom a veľkonočná radosť bude trvať ďalších päťdesiat dní, až do zoslania Ducha Svätého.

Ukrižovaný je vzkriesený! Tento objav premôže všetky otázky a neistoty, váhanie a obavy. Zmŕtvychvstalý nám dáva istotu, že dobro neustále víťazí nad zlom, že život neustále víťazí nad smrťou a že naším cieľom nie je zostupovať stále nižšie a nižšie, od smútku k smútku, ale stúpať stále vyššie a vyššie. Zmŕtvychvstanie potvrdzuje, že Ježiš má vo všetkom pravdu – keď nám sľubuje život nad smrťou a odpustenie nad hriechmi. Učeníci pochybovali, neverili. Prvá, ktorá uverila a videla, bola Mária Magdaléna, ktorá sa stala apoštolkou vzkriesenia, pretože rozprávala o tom, že videla Ježiša a on ju volal po mene. Potom videli Ježiša všetci učeníci. Chcel by som zdôrazniť, hovorí pápež František, že Ježišovo vzkriesenie si všimli aj strážcovia – vojaci, ktorí strážili hrob, aby učeníci nemali možnosť odniesť mŕtve Kristovo telo. Oni všetko videli, ale tvárili sa, akoby sa nič nestalo, pretože boli podplatení. Toto tajomstvo ilustruje Ježišov výrok o dvoch pánoch, Bohu a mamone, ktorým nemožno slúžiť súčasne. Kto slúži mamone, je proti Bohu, a práve tu sa mamone podarilo zmeniť realitu. Hoci strážcovia videli nádheru vzkriesenia, boli podplatení, aby mlčali. Pomyslime na to, ako často boli kresťania podplatení, aby v praxi neuznávali Kristovo vzkriesenie a nerobili to, čo od nich Kristus žiadal.

Prežívame veľkonočné tajomstvo pri každej eucharistii

Veľkonočné tajomstvo prežívame pri každom slávení Eucharistie. Keď ideme na svätú omšu, nejdeme sa len modliť. Prichádzame obnoviť veľkonočné tajomstvo. Je dôležité, aby sme naň nezabudli. Deje sa to isté, akoby sme znova kráčali na Golgotu, aby sme nanovo naplnili veľkonočné tajomstvo.

Aj v súčasnej situácii je Kristov kríž ako maják

Drahí bratia a sestry, aj tento rok budeme prežívať veľkonočné obrady v kontexte svetových udalostí. V mnohých situáciách utrpenia je Kristov kríž ako maják, ktorý ukazuje prístav lodiam, ktoré sa ešte stále plavia po šírom rozbúrenom mori. Kristov kríž je znamením nádeje, ktorá nesklame a uisťuje, že v Božom pláne spásy sa nestratí ani jedna slza, ani jeden vzdych. Prosme Krista, aby nám dal milosť slúžiť mu, uznať ho za Pána a nenechať sa podplatiť, aby sme na neho zabudli.

Katechéza pápeža Františka pri generálnej audiencii 31. marca 2021

Prevzaté z webovej stránky www. velikonoce.vira.cz

Redakčne upravené