DOTYK PRÁZDNIN: BOŽIA PRÍTOMNOSŤ V KAŽDOM OKAMIHU

Podcast:

Všetci, ktorí venujú s náležitou zodpovednosťou svoj čas a svoje sily práci, majú mať aj dostatok pokoja a voľného času. (Gaudium et Spes, č. 67)

Prázdniny. Čas, keď sa všetko spomaľuje. Keď neletíme za úlohami, ale sme pozvaní zastaviť sa. Zastaviť sa v prítomnosti – a uvidieť, že Boh je tu. V tieni stromu. V tichu rána. V šume vetra. Nie v ďalekých výšinách, ale v blízkosti nášho dýchania.

Boh nie je vzdialený. Je tu – v prítomnosti. A práve prázdniny nás učia túto prítomnosť vnímať. Nie zajtra, nie až po návrate do práce. Ale teraz.

Nie sú to len dni bez práce. Sú to dni srdca. Dni, keď sa unavené telo, rozptýlené myšlienky a otupené srdce znova učia dýchať. Objavovať pokoj, úžas, vďačnosť. Prázdniny nás učia vedome byť. Nepreskakovať život, ale zostúpiť doň. Prežívať každú chvíľu, nie ju len prečkať. Byť prítomný s Bohom, ktorý je Emanuel – Boh s nami – aj v obyčajných dňoch bez rozvrhu.

Biblia nás vedie k tomu, aby sme odpočinok nebrali ako rozmar, ale ako rytmus života. „A siedmeho dňa Boh odpočíval od všetkého svojho diela.“ (Gn 2,2) Boh neodpočíva preto, že sa unavil, ale preto, aby ukázal, že tvorenie vrcholí kontempláciou. Ježiš sa často utiahol do ticha, kde sa stretal s Otcom. Ticho a pokoj nie sú prázdne – sú otvoreným priestorom pre Boží dotyk, pre načúvanie vnútornému hlasu.

Prázdniny nie sú dňami prázdna. Nie sú vyňaté z Božej prítomnosti. Naopak – sú požehnaným časom, v ktorom Boh k nám prehovára inak: jemnejšie, hlbšie. Nie cez výnimočné udalosti, ale skrze dôverne známe chvíle každodennosti. V letnom vánku. V rozhovore pri stole. V tichom rannom čaji. V pohľade na hviezdy. V dotyku trávy. V šume lesa. V obyčajnej prechádzke, kde si naplno uvedomujeme, že naše srdce je chrámom. V objatí, ktoré hovorí viac než slová. V stretnutiach, ktoré nie sú plánované, ale zostávajú.

Prázdniny nás pozývajú načúvať tomu, čo je tiché. Pripomínajú, že Boh je Bohom prítomného okamihu – v nádychu a výdychu, v momente, keď nič netreba dokazovať. Práve vtedy sme najbližšie pri Ňom. Prázdniny sú časom Jeho nežného dotyku, dôvernosti, keď sa môžeme naučiť byť s Ním jednoducho – bez slov, bez výkonu, len v tichu lásky a prijatia.

Prázdniny sú školou všímavosti. Všímať si svetlo medzi listami, smiech detí, chlad vody na koži, vôňu domova. Ale aj smútočnosť samoty. Ticho, ktoré odhaľuje, čo bežne prehliadame. Čas, keď sme pozvaní počúvať stvorenstvo ako reč, ktorou k nám Boh hovorí. Čas, keď sme pozvaní byť – nie len konať.

Vo chvíľach prázdnin môžeme znovuobjaviť svoj vnútorný chrám. Miesto, kde Boh prebýva. Kde nie sme definovaní tým, čo robíme, ale tým, kým sme. Milovanými. Slobodnými. Dýchajúcimi.

Prázdniny môžu obnoviť vzťahy – s blízkymi aj so sebou. Keď sa zastavíme, môžeme začať vidieť druhého novými očami. Započúvať sa do jeho príbehu. Ponúknuť svoju prítomnosť. A možno sa aj ospravedlniť. Prijať. Odpustiť.

„Otvor mi oči pre krásu svojho sveta, daj mi pozorný sluch pre hlas stvorenia.“
„Daj, nech nazbieram silu, aby som bol láskavejší.“

To je modlitba prázdnin. Nie len oddych, ale návrat k podstate. Nie len ticho, ale nové počúvanie. Nie len voľno, ale čas, ktorý premieňa zvnútra. Keď sa v nás zrodí vďačnosť, tichá radosť, schopnosť počúvať a milovať. Keď sa vrátime nie len oddýchnutí, ale s novými očami a novým srdcom. Keď sa prázdniny stanú sviatkom vnútorného života – liturgiou prítomného okamihu.

Modlitba:
Pane, daj mi čas, ktorý nebude len únikom, ale stretnutím. Stretnutím s Tebou v jednoduchých veciach. V radosti z dňa. V darovaných rozhovoroch. V tichu, ktoré uzdravuje.
Nauč ma byť znova človekom – načúvajúcim, vďačným, otvoreným.
Daj, nech sa vrátim domov sýty svetla, preniknutý pokojom, posilnený Tvojou láskou.

Pomôž mi, Pane, aby som si aj v rytme všedných dní zachoval citlivosť na ticho a krásu. Nauč ma nosiť v sebe vnútorný pokoj, ktorý som objavil v prázdninových chvíľach. Nech vo mne ostane živá schopnosť spomaliť, nadýchnuť sa a všimnúť si Tvoju prítomnosť – aj uprostred povinností a zhonu. Nech sa každý deň stáva miestom stretnutia s Tebou – tichým, ale skutočným. Tam, kde som – tam buď aj Ty.

A nech je každá prestávka, každé ticho, každá chvíľa pokoja miestom, kde sa Ty dotýkaš mojej duše. Amen.