Pokojný a požehnaný čas vám prajem!
Všetkých vás srdečne pozdravujem a verím, že sa máte dobre. Chcel by som sa s vami aspoň niekoľkými riadkami podeliť o našu situáciu a o to, čo zažívame v posledných týždňoch a mesiacoch tu na Kube. Aj keď viem, že bude pre mňa veľmi ťažké úprimne vyjadriť a napísať, čo ľudia cítia a žijú v uliciach mesta a dedín v našej farnosti, a vlastne na celej Kube.
Na úvod by som sa chcel poďakovať každému jednému z vás, ktorí čítate tieto riadky za váš záujem o kubánsky ľud a deti v našom projekte Adopcie. Bez tejto pomoci by bol život určite ešte ťažší.
Naši ľudia už mnoho rokov žijú na pokraji chudoby. Mať elektrinu počas celého dňa je pre nás, žiaľ, len snom, po ktorom každý Kubánec túži, ale žiaľ, za posledných šesť rokov sa ešte nesplnil. Mať vodu na pitie alebo kúpanie nie je bežné, je to znak „bohatstva“. Kvôli nedostatku elektriny ju zvyčajne nemôžeme čerpať, na rozdiel od rokov predtým, keď sme ju mali aspoň raz týždenne. Teraz je to menej časté a z Božej milosti je to niekedy raz za mesiac a aj vtedy to závisí od toho, či prší alebo nie. Ak prší, je to ešte komplikovanejšie, pretože pitná voda pochádza z rieky a dážď mení jej farbu a kvalitu, takže je nemožné ju čerpať a používať.
Mať kúsok chleba nie je každodennou záležitosťou, ako to bolo pred dvoma rokmi, keď bol na prídel jeden na osobu každý deň. Starý chlieb si ľudia predtým nevážili tak ako teraz, keď nie je múka, elektrina na jeho pečenie a o oleji ani nehovorím. Teraz ľudia dostávajú chlieb, myslím, raz za tri dni. A to si len myslím, pretože my kňazi nemáme nárok na prídelovú knižku, takže to viem len z toho, čo mi hovoria oni. A ak deti chodia do školy, rodičia im dajú jednu žemľu na raňajky a na desiatu im musia dať svoju časť žemle, ak nechcú, aby ich dieťa bolo v škole hladné. A tak samotní rodičia začínajú deň bez raňajok. Mohol by som písať o mnohých veciach, ktoré nie sú vôbec také bežné, ako si niekedy myslíme. A toto, čo teraz spomínam, je maličká časť z mnohých problémov, ktoré, žiaľ, bežný Kubánec musí dennodenne prežívať.
Do toho všetkého prišiel pokus USA o zmenu režimu a blokáda dodávky palív, čo situáciu pre všetkých ešte zhoršilo. Žiaľ, blokády takéhoto rozsahu zriedkakedy postihujú tých na vrchole. Vždy trpia tí dole.
V posledných dňoch nie je kde kúpiť palivo – ani naftu, ani benzín. Nemám kam ísť na čerpaciu stanicu a kúpiť naftu. Nikto v našej farnosti, okrem tých, ktorí sú v mestskej správe, si už nemôže legálne zaobstarať žiadne palivo. A nemyslím si, že je ešte dostupné na čiernom trhu za akúkoľvek cenu. Štátne podniky sú kvôli tomu odstavené, a to znamená, že sa takmer nič nevyrába, hoci si myslím, že už aj v posledných mesiacoch sa vyrábalo veľmi málo. Základné školy až po preduniverzitnú úroveň majú vyučovanie iba od pondelka do štvrtka a iba ráno. Univerzity ponúkajú dištančné vzdelávanie, podobne ako počas pandémie Covidu, s tým rozdielom, že vtedy bolo viac elektriny. Teraz internet funguje len niekoľko hodín denne, čo značne komplikuje snahu o výučbu. Zdravotníctvo je bez elektriny a chýbajú v ňom aj tie najzákladnejšie veci. Ambulancie sú takmer všetky zatvorené a bez vody, teda bez možnosti základnej hygieny, sa šíria choroby. Je absolútny nedostatok liekov, chýba aj obyčajný paralen.
Som veľmi vďačný za vašu podporu, pretože je to akoby nám Boh opäť ukázal, že na nás nikdy nezabúda. Napriek byrokratickým komplikáciám na kubánskej strane sme od projektu Slovenskej katolíckej charity Adopcia na diaľku® dostali kontajner so solárnymi panelmi, trvanlivými potravinami, značným množstvom liekov a ďalšími potrebami, čo nám umožňuje naďalej pomáhať mnohým ľuďom. Ďakujem veľmi pekne.
Život, ktorý je pre mnohých Kubáncov už aj tak veľmi ťažký, sa v posledných týždňoch stal neznesiteľným. Dokázať zabezpečiť aspoň jedno jedlo denne je pre väčšinu rodín obrovskou výzvou. Keďže niet paliva, ani štát, ani súkromníci nevedia dopraviť potraviny do dedín. Je bolestné vidieť ľudí prichádzať do kostola vyčerpaných, smutných a nezriedka aj na pokraji kolapsu. Hovoriť o Božej láske ku každému človeku v tejto situácii je niekedy ako ocitnúť sa na krížovej ceste, ktorá nemá konca. A aj keď chceme pomôcť, nie vždy na to máme prostriedky. Vďaka Bohu, v očakávaní takéhoto scenára som si počas minulého roka urobil nejaké zásoby nafty a teraz ju opatrne používame na dobre naplánované cesty, aby sme pre ľudí zohnali potraviny a základné potreby prvej pomoci.
V poslednej dobe sú naše kostoly preplnené a nechcem nikoho súdiť a ani si myslieť o nikom nič zlé, či prišiel z túžby hľadať Božiu pomoc alebo len jednoducho dúfa v našu pomoc. Úprimne povedané, nezáleží mi na tom. Za tie roky som pochopil, že Boh sa približuje ku každému človeku bez rozdielu. To, na čom skutočne záleží, je reakcia každého jednotlivca. Samozrejme, niektorí prejavujú len malú alebo žiadnu vďačnosť, ale mnohí si pomoc hlboko vážia, aj to najmenšie gesto pomoci. A nakoniec, ako sa hovorí, čo zaseješ, to aj zožneš. Žiaľ, mnohí si už uvedomili, čo teraz zažívame – spoločnosť žne následky toho, že pred rokmi dovolila iným vládnuť, ako sa im zachcelo. Dnes, bez toho, aby sme sa obzerali späť a ešte menej posudzovali rozhodnutia mnohých, vidíme rozvrátené rodiny, deti a starších ľudí na pokraji hladomoru, mladých ľudí hľadajúcich budúcnosť v zahraničí a ľudí stredného veku, ktorí denne trpia pod ťarchou mnohých problémov a veľkou snahou prežiť.
Z celého srdca vám ďakujem za vašu podporu a modlitby za ľudí, a aj za nás misionárov. Veľmi potrebujeme vaše modlitby. Veľmi potrebujeme Božiu pomoc, aby sme mohli aj naďalej prinášať nádej a rozumne, s Božou milosťou, prejsť cez túto „púšť“ neúspešného socializmu a jedného dňa tu môcť žiť spolu v niečom novom. V tomto pôstnom období, o ktorom vieme, že nebude trvať len 40 dní, dôverujeme v Božiu milosť, že toľko modlitieb a sĺz bude čoskoro vypočutých a jedného dňa budeme môcť spolu žiť v ľudských podmienkach, kde si človek zo svojej výplaty bude môcť kúpiť aspoň jedlo na prežitie pre seba a svoju rodinu. Veľmi dôverujeme a čakáme na Veľkú noc na Kube.
Ďakujeme každému jednému z vás a modlíme sa za všetkých, ktorí nám rôznymi spôsobmi pomáhate zvládnuť prežiť každý jeden deň.
Cayo Mambí 28. 2. 2026
páter Lukáš Mizerák SVD
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
