II. EVANJELIZÁCIA A KATECHÉZA

Stretnutie s Pánom Ježišom je vždy osobné stretnutie a potrebujeme vždy niekoho, kto Ježiša pozná, o Ježišovi nám porozpráva z vlastnej skúsenosti, a potom, na Neho ukáže a s Ním zoznámi.

Podcast:

V evanjeliu u sv. Jána – v 1.kapitole – máme zaznamenané osobné a vnútorné prežité svedectvo Jána Krstiteľa, ktorý slovom predstavil Ježiša: „Hľa, Boží Baránok“; takto komunikované svedectvo sa stalo hybnou silou, aby sa dvaja z jeho učeníkov – Ján a Ondrej – rozhodli ísť za Ježišom; a keď Ježiša spoznali bližšie, už sami vedeli ako pozvať ďalších; Ondrej vyhľadal svojho brata Šimona a priviedol ho k Ježišovi… určite si spomenieme, ako Ježiš zareagoval na príchod Šimona – zahľadel sa naňho a dal mu nové meno – „budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Peter.“ (Jn 1, 35-42)

Všimli sme si, ako Ježiš priamo
komunikuje, ako proaktívne si počína, keď hovorí: poďte a uvidíte? Majstrovsky
vytvára atmosféru prijatia a vzájomného porozumenia. Každý z nás môže
prežívať jedinečné a úžasné vnútorné naplnenie. Iste, takýto zážitok mnohí
hľadajú. A keď máme na okamih stretnutia s Ježišom odpovedať naším
konkrétnym obrátením, zrazu je to náročné, pretože nestačí iba dobrý pocit,
očakáva sa, že použijem srdce i hlavu, teda tak vôľu ako aj rozum, že sa
rozhodnem slobodne a dobrovoľne.

Je dôležité, aby sme urobili poriadok v základných veciach. Evanjelizácia je proces privádzania konkrétneho človeka k Ježišovi. Podstatou tohto procesu je odovzdávanie radostnej zvesti každému, s kým sme sa stretli. Inšpirujeme človeka k radikálnemu rozhodnutiu nasledovať Krista. Je to základný bod obratu o 180°stupňov: začínam sa upriamovať s čoraz väčšou intenzitou na Ježiša Krista. Evanjelizácia je odpoveďou na otázku „PREČO“. Napríklad: Prečo by som mal ísť práve za Kristom? Prečo by som sa mal zrieknuť tohto sveta pre ten budúci? Prečo by som mal nezištne pomáhať chudobným?

Katechéza odpovedá na otázku „AKO“, keďže obsahuje jednotlivé
detaily kresťanskej viery. A preto logicky nasleduje po evanjelizácii. Pomocou
katechézy sa učíme systematickým a praktickým spôsobom odpovedať na výzvu ako
nasledovať Krista. Naučíme sa žiť „kresťansky“, rastieme vo viere, láske a milosti
a zároveň napĺňame hlavu a srdce životne dôležitou pravdou, že ľudia sú
pre nás ako bratia a sestry a pomáhame im podľa vzoru nášho Pána.

Katechéza teda predpokladá evanjelizáciu. Nemá zmysel ľudí učiť ako žiť kresťanským spôsobom,
ak nechápu, prečo by sa mali takto rozhodnúť žiť. Je to akoby sme im dávali do
ruky mapu určitého miesta, ktoré vôbec nemajú záujem navštíviť. Mapu si síce
poprezerajú, všimnú si niečo dôležité – povedzme rieky, hory alebo cesty alebo historické
a umelecké pamiatky. Ale mapa ich nezaujala, určite ju nepoužijú, lebo im nie
je potrebná k životu. A tak mapu niekde položia a zabudnú na ňu.

V súčasnosti použijeme na vysvetlenie sociálne
siete. Je to akoby sme ponúkali na sociálnych sieťach zaručené a overené
informácie o zdravom a krásnom živote, ale tieto informácie však nikto
nezdieľa, sú zastaralé, nemajú dynamiku, sú pripravené nekvalitne, a čo je
ešte horšie, neponúkajú odkazy na iné webové stránky. Takže komentáre sú posmievačné
a ironické, až príde k tomu, že autor stránok nájde pri hodnotení iba znamienko
mínus. Hoci sú vytvorené a položené na sociálnych sieťach, nikto ich
nezdieľa. Vlastne, akoby ani neboli. Ak chceme túto webovú stránku oživiť,
musíme zdieľať nové a kvalitnejšie informácie.

Prichádzame k dôležitému zisteniu. Na novej
evanjelizácii nie je nič podstatne „nové“, pokiaľ ide o nejaké
nové informácie. Ako povedal sv. Ján Pavol II. v príhovore biskupom
Latinskej Ameriky v roku 1992: „nová
evanjelizácia nespočíva v ‚novom evanjeliu‘, tiež to neznamená odstránenie
z evanjelia tých častí, ktoré súčasné myslenie považuje za ťažko
prijateľné“.

Preto potrebujeme nájsť spôsob odovzdania starobylých a stále nových právd v celej svojej nádhere. Hľadáme spôsob, ako to urobiť bez toho, aby sme sa nechali strhnúť suchým a strohým štýlom otázok a odpovedí na jednej strane, ale tiež príliš emocionálnemu spôsobu na strane druhej. Potrebujeme nájsť spôsob, ako hovoriť o týchto starobylých pravdách konkrétnym jazykom dnešnej doby tak, aby sme nič neuberali z pravdy o Bohu a pravdy o našom blížnom, ktorého máme milovať ako seba samého.

Žijeme v spoločnosti, ktorá má kresťanské korene.
Keďže žijeme v dobe COVIDU 19 nie je ľahké o Ježišovi a viere
svedčiť. Mnohým z nás uniká pravá podstata života. A tak namiesto
otázok a odpovedí – ktoré sú mnohokrát veľmi potrebné v reálnom
živote – je v našej dobe oveľa dôležitejšie upriamiť pozornosť na
živého Krista a evanjelium. Ježiša spoznávame v Jeho slove a v
Eucharistii, keď prijímame Jeho Telo a Krv ako zálohu večného života.

Stretávame ľudí, ktorí potrebujú naše svedectvo
o spáse v Ježišovi Kristovi. ON je náš Spasiteľ a Vykupiteľ.
A v týchto slovách vieme vystihnúť čo je to nová evanjelizácia. Vtedy
naše radostné ohlasovanie evanjelia a jednoduchý príklad autentického
učeníckeho života sa stane svedectvom spolupráce s Božou milosťou. Totiž
Ježiš aj nám hovorí priamo: poďte a uvidíte. Urobíme tento krok tu
a teraz?

Text a podcast pripravil P. Peter Kubík SVD, zonálny koordinátor SVD