Osobnosti minulosti

Mons. Ján Bukovský SVD

Mons. Ján Bukovský SVD

Ján Fukna – arcibiskup Ján Bukovský (priezvisko si zmenil po príchode do USA), sa narodil rodičom Martinovi a Kataríne ako štvrté zo šiestych detí 18. januára 1924 v obci Cerová-Lieskové na Záhorí.

 

Podcast:

 

Povolaním misionár 

V roku 1939 ako 15-ročný vstúpil do misijnej rehole – Spoločnosti Božieho Slova v Nitre. Stredoškolské štúdium ukončil v lete roku 1945 maturitou v Bratislave. Na jeseň dokončil noviciát a zložil prvé rehoľné sľuby. V ďalšej formácii pokračoval v Misijnom dome Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej pri Lučenci, kde rehoľníci verbisti absolvovali štyri semestre filozofie. Po druhej svetovej vojne bola snaha realizovať teologické štúdia bohoslovcov v Ríme, no Ján Fukna požiadal o možnosť štúdia v Spojených štátoch, v Misijnom dome v Techny v štáte Illinois. Okrem štúdia teológie chcel vyštudovať i Anglický jazyk, aby ho po návrate do Československa vyučoval bohoslovcov, ktorí sa pripravovali na zahraničné misie.

Na jeseň 1947 vycestoval za more. Nastúpil na jazykový kurz a po ňom na štúdium teológie. Československé úrady mu po roku odmietli predĺžiť platnosť cestovných dokladov a požadovali jeho návrat. Ján Bukovský sa nevrátil a zostal v Amerike. Jeho pas bol anulovaný a on ostal bez štátnej príslušnosti nasledujúcich päť rokov.

Kňazské svätenie v Techny

Pokračoval v štúdiu a v Techny zložil v roku 1949 doživotné rehoľné sľuby i prijal i kňazské svätenie 3. decembra 1950. Ako kňaz pokračoval páter Bukovský v biblických štúdiách vo Washingtone (1950-1952) a neskôr v Ríme na Pápežskom biblickom ústave – Biblicum (1954 – 1956).

Na Vianoce v roku 1963, sa mu po 16-tich rokoch podarilo navštíviť Československo a rodinu. Zo strany úradov sa nestretol s milým prijatím. Nedostal dokonca ani štátny súhlas, na odslúženie primičnej omše v rodisku. Primície nakoniec v rodnej obci „slávil,“ no len pri bočnom oltári počas svätej omše miestneho kňaza. Od chvíle, ako mal možnosť spoznať situáciu a podmienky Cirkvi na Slovensku túžil svojim rodákom pomôcť. V roku 1967 Ján Bukovský sa stal rektorom Misijného domu v Techny. Od roku 1968 zastával funkciu generálneho radcu a admonitora Spoločnosti Božieho Slova na Generaláte v Ríme. Počas funkčného obdobia mal okrem iného za úlohu udržiavanie kontaktov a pravidelné vizitácie spolubratov misionárov po celom svete.

Pôsobenie na Štátnom sekreteriáte

Koncom šesťdesiatych rokov otec Ján zdržiavajúci sa v Ríme vypomáhal ako tlmočník pri rokovaniach Štátneho sekretariátu s politickými predstaviteľmi komunistických krajín strednej a východnej Európy. Od roku 1972 pôsobil na Štátnom sekretariáte Vatikánu. Najskôr ako tlmočník, neskôr ako riadny člen skupiny, ktorá viedla rokovania s krajinami patriacimi do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Vedúcim skupiny bol dlhé roky kardinál Agostino Casaroli.

Ján Bukovský s kardinálom Trochtom

V rokoch 1972 – 1990, keď páter Bukovský pracoval na Štátnom sekretariáte Svätej stolice, absolvoval, ako jeden zo zástupcov vtedajšej „Ostpolitik,“ desiatky ciest do Bulharska, Maďarska, Rumunska, Albánska, Poľska, či Československa. Snahou bolo uvoľniť situáciu i pomery v komunistických krajinách, kde bola Cirkev obmedzovaná a cielene likvidovaná. To zahŕňalo, okrem iného aj úsilie o úpravu právnych noriem štátov či menovanie nových biskupov na uprázdnené stolce. Nemenej dôležité rokovania sa viedli v oblasti „oslobodenia“ biskupov a kňazov spod kontroly.

Nuncius, ktorý sa narodil na Slovensku

Mons. Bukovský po biskupskej vysviacke

Po páde komunizmu už nebolo nutné viesť rokovania nadiaľku. V postkomunistických krajinách bolo dôležité viesť priame rokovania s predstaviteľmi štátov. I preto sa Ján Bukovský 18. augusta 1990 stal nunciom v Rumunsku. Súčasťou menovania bolo i vyvolenie za biskupa s hodnosťou titulárneho arcibiskupa Tabaltského. Biskupské svätenie prijal 13. októbra 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme, z rúk kardinála Casaroliho. Arcibiskup Bukovský sa stal prvým nunciom, ktorý sa narodil na Slovensku.

Po štyroch rokoch pôsobenia v Rumunsku bol 20. decembra 1994 arcibiskup Bukovský menovaný za nuncia do Ruska, kde pôsobil do 14. februára 2000.

Let na Slovensko v roku 1991

Ako emeritný apoštolský nuncius žil v Misijnom dome St. Gabriel v Mödlingu pri Viedni. Počas tohto pobytu bol arcibiskup Bukovský pápežom Jánom Pavlom II. v roku 2002 menovaný za člena Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a za konzultanta sekcie Štátneho sekretariátu pre vzťahy so štátmi.

V roku 2005 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do Techny v USA. V roku 2010 veľmi túžil ešte raz navštíviť Slovensko. a chystal sa osláviť svoje 60. výročie kňazskej i 20. výročie biskupskej vysviacky, ako aj vysvätiť kandidátov kňazstva Spoločnosti Božieho Slova. Pre zhoršený zdravotný stav mu to už nebolo dopriate.

Rehoľné spoločenstvo spolubratov v Techny sa stalo miestom, odkiaľ si ho všemohúci Pán povolal do večnosti 18. decembra 2010 vo veku 86 rokov.

Pohrebné obrady sa konali 3. januára 2011 v Nitre na Kalvárii a po nich bolo telo Mons. Bukovského uložené do krypty, ktorá sa nachádza pod Kostolom Nanebovzatia Panny Márie.

Svedectvo o jeho živote vystihla rehoľná sestra John Vianney, z Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda v USA: „Spomínam si na pátra Jána ako na dobrotivého človeka. Bol rodeným diplomatom a dary, ktoré dostal od Boha využil veľmi dobre. Či som ho stretla v Ríme, Rakúsku, na Slovensku alebo v Techny, bol vždy úprimne pohostinný. Bol mužom veľkej múdrosti a vzdelanosti, ale nikdy ju nevystavoval na obdiv. Dokázal hovoriť s deťmi alebo s jednoduchými nevzdelanými ľuďmi s rovnakou úctivosťou a láskavosťou ako so seberovnými. Zanechal nám dedičstvo skromnosti, dobrotivosti a múdrosti, ktoré budú jeho korunou vo večnosti.“

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie