Podcast:
V noci z 3. na 4. mája 1950 sa totalitný komunistický režim rozhodol dokončiť likvidáciu reholí v Československu. V túto noc bolo dokončené dielo skazy, ktoré začalo v noci z 13. na 14. apríla toho istého roku. Rehoľné domy a kláštory boli v noci obsadené represívnymi zložkami štátu (členovia Štátnej bezpečnosti, príslušníci armády, Zboru národnej bezpečnosti, „odborníci“ z väzenskej oblasti a organizovaní dobrovoľníci, ktorí tvorili tzv. „ozbrojenú päsť robotníckej triedy“ – členovia Ľudových milícií). Rehoľníci boli prinútení opustiť svoj domov a boli vyvezení do novozriadených centralizačných a internačných kláštorov, ktoré sledovali dva ciele. Tým prvým bolo, aby sa rehoľníci vytratili z verejného priestoru a netvorili tak hrádzu nastupujúcej totality Komunistickej strany. Druhým cieľom bolo preriediť rady rehoľníkov tým, že novici, bohoslovci, rehoľní bratia a mladí rehoľný kňazi, boli oddelení od svojich starších spolubratov, ktorí sa starali o ich formáciu a povzbudzovali ich vo vytrvalosti. Vekovo mladší rehoľníci tak postupne v priebehu nasledujúcich rokov prechádzali „preškoľovacími“ strediskami a tábormi nútených prác, ktoré sa skrývali pod honosný názov – povinná vojenská služba v Pomocných technických práporoch. Tieto tábory PTP boli vo svojej podstate len zhromaždiskami mužov, ktorí nútene tvorili lacnú pracovnú silu a boli vykorisťovaní v prospech myšlienky budovania sociálne spravodlivej beztriednej spoločnosti. Avšak, presný opak bol pravdou. Starší rehoľníci, rehoľní kňazi, boli izolovaní od dorastu a mnohí z nich boli internovaní nasledujúce roky (niektorí i takmer 10 rokov!) v pracovných táboroch a aj po prepustení im nebolo umožnené pôsobiť verejne v pastorácii.
Jeden misijný dom Spoločnosti Božieho Slova – v Spišskom Štiavniku – bol zlikvidovaný po polnoci z 13. na 14. apríl 1950. V tom čase bolo k domu prislúchalo 59 rehoľníkov, jeden bol prevezený do internačného kláštora v Pezinku, 57 do centralizačného kláštora v Podolínci a jeden bol hospitalizovaný v nemocnici v Košiciach.
Zvyšné tri misijné domy boli zlikvidované o polnoci z 3. na 4. mája. Z Misijného domu vo Vidinej boli vyvezení štyria rehoľníci, ktorých nútene sústredili v centralizačnom kláštore vo Svätom Beňadiku. Z Misijného domu v Nitre na Kalvárii bolo vyvezených 121 verbistov (medzi nimi pátri, rehoľní bratia a bohoslovci) do Podolínca, jeden do Báču a jeden bol ponechaný v nemocnici. Z Misijného domu v Nitre na Zobore bolo vyvezených 33 novicov do preškoľovacieho strediska v Kostolnej pri Trenčíne, dvaja pátri a traja rehoľní bratia do Svätého Beňadiku a jeden páter do Báču. Jeden novic bol v nemocnici sa jeden rehoľný brat sa nachádzal mimo komunitu.
Rehoľníci si na svoju cestu do sústredenia mohli narýchlo zbaliť len najpotrebnejšie osobné veci – malú časť oblečenia, hygienické potreby, či breviár. Po príchode do „nového kláštora“ často nemali ani kde a na čom spať. Posteľou sa im stali nie len matrace, ale i balíky slamy, či slamou naplnené vrecia.
Celkovo tak bolo na Slovensku zaistených a nútene sústredených 227 rehoľníkov verbistov. Nutné je pripomenúť i to, že ešte pred samotnou Akciou K, alebo, ako túto snahu predstaviteľov režimu nazval neskôr kardinál Korec – Barbarskou nocou, muselo rehoľu verbistov opustiť 32 novicov a desiatky chovancov, ktorých rehoľa z rozhodnutia štátnej moci nemohla ďalej pripravovať na rehoľné a kňazské povolanie.
Misijné domy aj so všetkým svojim zariadením prešli do majetku štátu a stali sa miestom ničenia a rabovania. Mnohé historické a umelecké predmety boli zničené, nakoľko pre predstaviteľov režimu nepredstavovali žiadnu hodnotu.
Na celom Slovensku bolo počas dvoch nocí, kedy bola hoc aj v šere noci prezentovaná moc novodobých barbarov, sústredených takmer 1200 rehoľníkov z 15 mužských reholí, ktorí žili v 76 kláštoroch a rehoľných domoch. Títo boli na dlhé roky a desaťročia vytrhnutí z prostredia, pre ktoré sa rozhodli prijatím rehoľného povolania. Predstavitelia a reprezentanti vtedajšieho režimu sa nikdy za tieto násilnosti a represálie, za tieto svoje vedomé skutky neprávosti, neospravedlnili. Napriek tomu veľká časť rehoľníkov naďalej žila svoje povolanie a verila, že svojou vernosťou prekonajú momentálnu nepriazeň doby.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
