ZVESTUJEM VÁM SLOVO ŽIVOTA

Popis

V publikácii zamyslení/homílií pátra Janegu sa nachádzajú podnety k meditácii na pôstne obdobie.

Modlitba má ťažkosti sama v sebe, lebo je to rozprávanie s kýmsi neviditeľným. Ale sú aj určité predpoklady z našej strany, aby sme sa mohli modliť. Ako sa modliť v stálom hluku, a to nielen vo vonkajšom, ale i vo vnútornom hluku nespokojného svedomia, v hluku nedobrých myšlienok? Nejestvujú hotové recepty, len určité pomôcky. Nájsť si chvíľu ticha, kde by spomienka na Boha bola možná, kde by sme sa spamätali… Lebo bez spamätania sa neprídeme do kontaktu s Bohom. A bez tohto osobného kontaktu zostáva modlitba len vonkajším aktom, akoby sme sa modlili, a to je také odporné a nudné. Pri každom rozhorčení nad neopatrným šoférom sme viac vo veci ako pri mnohých našich modlitbách – tam sme bez kontaktu, hovoríme do prázdna. Pred koncertom treba nastaviť, naladiť nástroje, ináč to znie falošne. Aj pred modlitbou treba si naladiť vnútro. Ticho neznamená v prvom rade miesto alebo rezervovaný čas pre modlitbu, ale vnútorný poriadok, denné spytovanie svedomia, aby sa premenilo zasypané, zatvrdnuté srdce. Kto sa práve s niekým škriepil a vinu len u druhého hľadá, kto je zatrpknutý, závistlivý a neprajný, kto všetko kritizuje, môže mať aj čas aj miesto na modlitbu, môže sedieť alebo kľačať – a nebude sa môcť modliť, lebo je v ňom vnútorný hluk, ktorý zasypáva srdce.

(Z homílií P. Aladára Janegu na 2. pôstnu nedeľu C)

Ďalšie informácie