Rok 2023 bol ťažký pre Petra Olarewaju, postulanta v benediktínskom kláštore v Ilorinskej diecéze v Nigérii. Spolu s ďalšími dvoma spolubratmi bol z kláštora unesený. Peter Olarewaju podstúpil rôzne druhy mučenia a bol svedkom vraždy svojho spolubrata Godwina Ezeho. Postulant Peter, len niekoľko dní po svojom prepustení povedal, že jeho únos bol požehnaním. Prečo? Pretože posilnil jeho vieru. Doslova povedal: „Som pripravený zomrieť ako mučeník v tejto nebezpečnej krajine. Som pripravený každú chvíľu zomrieť pre Ježiša. Cítim to veľmi silno.“
Svedectvo tohto mladého rehoľníka nie je ojedinelým prípadom v Nigérii, kde rastie počet únosov zo seminárov, kláštorov a iných miest, v ktorých prebieha duchovná formácia. Zatiaľ čo niektoré obete únosov podstúpili, dalo by sa povedať, až mučenícku smrť, tí, ktorí prežili utrpenie, sa podelili o svoju skúsenosť, že sa vrátili silnejší a pripravení zomrieť za svoju vieru.
Seminárista Melchior z Tanzánie, ktorý bol v auguste 2023 unesený, spolu s kňazom z komunity Misionárov pre Afriku povedal, že utrpenie, ktoré prežil počas troch týždňov v zajatí, posilnilo jeho vieru: „Cítil som, ako moja viera silnie. Prijal som svoju situáciu a odovzdal som všetko Bohu.“
Mnoho ďalších seminaristov v Nigérii uniesli militanti z Boko Haram, či rôzne ďalšie skupiny banditov. Pri jednom útoku, ktorý v roku 2020 vyvolal celosvetové odsúdenie, bol seminarista Michael Nnadi brutálne zavraždený po tom, ako ho spolu s tromi ďalšími uniesli zo seminára Good Shepherd v diecéze Kaduna. Tí, ktorí stáli za únosom, priznali, že zabili Nnadiho, pretože im neprestal kázať a nebojácne ich vyzýval k obráteniu. Po vražde Nnadiho sa jeho spoločníci, ktorí prežili únos, vrátili seminára, aby pokračovali vo svojej formácii. Nenechali sa odradiť ani touto nebezpečnou skúsenosťou.
Predstavení niektorých afrických seminárov sa podelili s tlačovou agentúrou ACI Africa o to, že v nigérijských seminároch vzniká nová spiritualita, ktorú mnohí môžu ťažko pochopiť, je to „spiritualita mučeníctva“. Hovoria, že v Nigérii tí, ktorí začínajú kňazskú formáciu, musia pochopiť, že ich povolanie teraz znamená byť pripravený brániť vieru, až po smrť. Viac ako kedykoľvek predtým seminaristom pripomínajú, že by mali byť pripravení čeliť prenasledovaniu, vrátane možnosti, že budú unesení a dokonca usmrtení. Páter Peter Hassan, rektor hlavného seminára sv. Augustína v arcidiecéze Jos, povedal, že semináre, rovnako ako aj nigérijská spoločnosť, sa zmierili s „blízkosťou smrti“, a to len preto, že sú kresťania. „Nigérijskí kresťania sú obeťami násilia obrovských rozmerov už takmer pol storočia. Môžem povedať, že sme sa naučili akceptovať realitu blížiacej sa smrti.“ a dodal: „Napriek tomu je dosť inšpirujúce a upokojujúce vidieť tých mnohých mladých mužov, ktorí sú stále pripravení prijať spôsob života, ktorý ich zmení na „ohrozené druhy.“ Tí istí mladí muži sú však ochotní kázať evanjelium pokoja a usilovať sa o dialóg, aby dosiahli pokojné spolužitie. Krátko po únose a zabití Nnadiho, hlavný seminár sv. Augustína otvoril svoje brány trom seminaristom, ktorí prežili únos. Hassan povedal, že prítomnosť troch študentov bola „požehnaním“ pre komunitu seminára.
Po únose v roku 2020 a vražde Nnadiho, seminaristi v seminári Dobrého Pastiera, napriek ohrozeniu, našli odvahu a pokračujú vo formácii a štúdiu. Dokonca sa vo veľkom počte prihlásili noví kandidáti kňazstva. Momentálne v seminári Dobrého Pastiera študuje a formuje sa 265 seminaristov.
Agentúra ACI Africa sa opýtala rektora seminára, či predstavení diskutujú so seminaristami o rizikách, ktorým čelia, vrátane rizika, že budú unesení alebo dokonca zabití. „Áno, ako formátori máme povinnosť previesť našich seminaristov praktickými skúsenosťami nášho života. Vysvetľujeme im realitu prenasledovania, ale aby to pochopili, spájame realitu kresťanského prenasledovania v Nigérii so skúsenosťami Ježiša. Takto vnímame, že je pre nich dôležité, aby mali nielen mať silu čeliť tomu, čo môže prísť, ale aj vidieť zmysel svojho utrpenia. Utrpenie má zmysel len vtedy, ak je spojené s Ježišovým utrpením.“ odpovedal kňaz – rektor. „Ježiš nás tiež učí, že ak pšeničné zrno nepadne na zem a neodumrie, zostane samé, ale keď padne do zeme a odumrie, prináša bohatú úrodu. Táto pravda posilňuje našu odvahu pred prenasledovaním.“
Rektor seminára hovoril dokonca o radosti tých, ktorí sa tešia, že sa „takýmto svätým spôsobom vrátia k Bohu“. A dodal: „Čokoľvek sa stane, všetci sa vrátime k Bohu. Aké radostné je vrátiť sa k Bohu takýmto svätým spôsobom, cestou obety. Táto svätosť je prijatie kríža a bolesti. Ježiš prijal bolesť na Golgote a to ho priviedlo k jeho vzkrieseniu. Verím, že aj tieto útoky sú Božím zámerom a žiadna ľudská bytosť nemôže zastaviť Božie dielo.“
Rektor seminára ale zároveň podotkol, že tí, ktorí vstupujú do seminára, neprichádzajú hľadať nebezpečenstvo. Ak však príde, vedia, ako mu je potrebné čeliť: „Nikto sa nerozhodne ísť do nebezpečenstva len preto, že iní ľudia trpia; nie je to súčasť našej povahy. Ale v situácii, keď sa zdá, že nemáš inú možnosť, Božia milosť ťa nakopne, aby ťa posilnila, aby si dokázal čeliť konkrétnej situácii.“ „Boh nás podporuje, povzbudzuje a vedie. Jeho milosť nám pomohla pokračovať v praktizovaní našej viery. Neraz sme šokovaní, a hoci zostávame hlboko zranení, veríme, že nás vedie Boh.“ povedal.
Prevzaté a preložené z:
Text preložil a upravil:
P. Pavol Kruták SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
