„Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno“ (Iz 12,4).
Podcast:
P. Arnold, ktorý vo veľkej miere využil komunikačné prostriedky svojej doby, pochopil, že komunikácia sa nemôže zredukovať iba na spoločenské komunikačné prostriedky. Jestvuje mnoho dôkazov dosvedčujúcich, akú veľkú dôležitosť prikladal komunikácii medzi ľuďmi, náboženstvami či kultúrami. Vymenujeme aspoň niektoré: osobné kontakty s členmi jeho komunít; bohatá korešpondencia s misionármi, ktorých vyslal do iných krajín; apoštolát „cestovných bratov“, ktorí chodiac od dverí k dverám nadväzovali kontakty a predávali časopisy; jeho propagácia antropologických, etnologických a jazykových štúdií v službách misií, ktorá neskôr viedla aj k založeniu inštitútu Anthropos.
Povzbudzoval aj svojich misionárov k odvahe a odhodlanosti pri využívaní rôznych foriem a možností komunikácie. Raz použil aj nasledovné rečnícke otázky: „Dá sa nám misionárom odpustiť nedostatok odvahy a dôvery v Boha? Nebol by to pre nás dvojitý hriech po toľkých dôkazoch o Božej pomoci, ktorej sa nám doteraz dostalo?“
Interiér horného kostola v dome sv. Michala archanjela v Steyli bol zariadený podľa jeho návrhov. Vo vitrážových oknách okrem anjelov nájdeme aj veľa svätcov, ktorí nejakým spôsobom súviseli so spiritualitou zakladateľa. Jednou zo svätíc je aj sv. Gertrúda z Nivelles. Je zobrazená s knihou, na ktorej sú dve myši. Je uctievaná ako patrónka nemocníc, lebo dokázala zastaviť šíriacu sa morovú nákazu roznášanú práve myšami. Niektorí však so štipkou humoru hovoria, že jej zobrazenie s myšami sa môže chápať tak, žeby mohla byť aj patrónkou všetkých, čo pracujú s počítačmi, pretože pri práci s počítačom používajú aj myš. Či azda nie sú práve súčasné sociálne médiá nástrojom šírenia dobrej zvesti po celom svete?
Spoločnosť Božieho Slova si vo svojich Konštitúciách osvojila tento postoj svojho zakladateľa: „Komunikácia je vlastne hlboké sebadarovanie v láske. Patrí k nutným základným postojom misionára Božieho Slova” (konšt.115).
Komunikácia a poslanie
Spoločenské komunikačné prostriedky sú výrazom čohosi hlbšieho: samotnej komunikácie. Pôvodcom a modelom komunikácie je sám trojjediný Boh, ktorý je sám v sebe spoločenstvom a komunikáciou, sebadarovaním.
Boh komunikuje s ľudstvom a čaká odpoveď. Prvou odpoveďou má byť modlitba, čiže náš intímny rozhovor s ním. Dokonalý model „komunikátora” nachádzame v Ježišovi Kristovi, ktorý je vteleným Božím Slovom. V ňom je naznačená božská pedagogika komunikácie: Boh nielenže prijal naše telo tým, že sa stal človekom ako my, lež prevzal aj istú konkrétnu kultúru, vyjadrenú konkrétnymi slovami a gestami, a konkrétnu históriu národa. Ježiš sa narodil v židovskom národe a zdieľal osud ľudí svojej doby. Hovoril aramejsky, učil v podobenstvách vychádzajúcich z ich blízkeho prostredia, robil znamenia dávajúce zmysel jeho súčasníkom.
Preto aj my, ak chceme vykonávať misijnú činnosť podľa jeho príkladu, musíme si osvojiť kultúru ľudí, ku ktorým sme poslaní: ich jazyk, svet symbolov a zvykov. Berúc do úvahy, že dnešná spoločnosť hľadá znaky nielen niečoho, ale hlavne „Niekoho”, máme veľkú príležitosť ohlasovať im živého a prítomného zmŕtvychvstalého Krista. Z tohto dôvodu čítame v Redemptoris Missio, čl. 92: „Ešte nikdy nemala Cirkev takú možnosť ako dnes sprístupniť evanjelium svedectvom i slovom všetkým ľuďom a všetkým národom.“
Asketický pustovník
Na úpätí hory žil raz veľmi asketický pustovník, ktorý sa chcel zapáčiť Bohu tým, že nejedol a nepil celý deň až do západu slnka. Zdalo sa, že Bohu sa jeho pôst páči, pretože nad horou, kde žil, veľmi jasne svietila jedna hviezda okrem noci aj cez celý deň. Nik nechápal, prečo je tomu tak.
Jedného dňa sa pustovník rozhodol vyjsť na vrch hory. Sprevádzalo ho pritom aj jedno dievča z podhorskej dediny. Bolo veľmi horúco a obaja čoskoro pocítili smäd. Ponúkol vodu dievčaťu, aby si upila. Ona však odmietla s tým, že si upije iba vtedy, ak si aj on upije. Strohý pustovník bol z toho veľmi zmätený a nevedel, čo urobiť. Nechcel ani narušiť pôst a ani nechcel nechať dievča trpieť smädom. Nakoniec sa rozhodol, že predsa len bude piť. Upil si vody a dievča ho nasledovalo. Bol však z toho nervózny a začal si robiť starosti. Neodvážil sa ani len pozrieť na oblohu zo strachu, že hviezda zmizla. Keď však nakoniec predsa len zdvihol oči k oblohe, čakalo ho veľké prekvapenie: na oblohe nad horou uvidel nie jednu, lež dve jasne žiariace hviezdy.
Misia
Pane, sme pripravení na misiu.
Povzbudzovať tých, ktorí napriek ťažkostiam
pracujú na zlepšení spoločnosti.
Podporovať bratov a sestry,
topiacich sa v zlyhaní a zúfalstve,
aby znova uvideli svetlo
svietiace aj pre nich.
Deliť sa s bratmi a sestrami,
ktorí sú životom v biede
zranení v ľudskej dôstojnosti.
Priblížiť sa k uväzneným a mučeným,
trpiacim preto,
lebo kritizovali mocných a ich korupciu.
Oznamovať Božiu lásku
zjavenú v Ježišovi Kristovi, bratovi všetkých.
Aby sme sa stali Evanjeliom
– dobrou správou –
našimi gestami lásky a milosrdenstva.
Aby ho mohol každý čítať a rozumieť mu.
Pane, sme pripravení na misiu. Pošli nás!
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
