„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38).
Podcast:
Život nášho zakladateľa bol už od samého začiatku preniknutý hlbokou úctou k Panne Márii. Mohli by sme povedať, že spolu s materským mliekom prijímal do seba aj hlbokú úctu k Matke Božej. V jeho rodnom dome sa od októbra do konca apríla každodenne modlievali po večeroch ruženec, chodievali často na púte do neďalekého mariánskeho pútnického miesta Kevelaer a praktizovali aj iné mariánske pobožnosti.
O Arnoldovej matke sa napríklad píše, že ako „horlivá mariánska ctiteľka starala sa v rodine o krásne májové pobožnosti a o častú modlitbu ruženca. V máji zriadila doma v najlepšej izbe bohato ozdobený májový oltár. Tam zhromaždila celú rodinu a modlili sa kľačiačky“.
P. Arnold už ako mladý kňaz videl v Panne Márii vzor úplného oddania sa Bohu a túžby žiť iba pre neho. Takto píše svojim rodičom: „Ako preblahoslavená Panna Mária, tak sa aj my musíme obetovať Bohu s detinskou dôverou a musíme ho prosiť, aby s nami nakladal podľa svojej milostivej vôle. Nesmieme svojou láskou plytvať na veci tohto sveta; treba ju zamerať jedine na Boha, od ktorého pochádzajú všetky dobré a krásne veci, po ktorých túži naše srdce.“
Preto neprekvapuje, že to boli práve mariánske sviatky, ktoré súviseli s významnými míľnikmi v jeho živote. Na kňaza bol v Münsteri vysvätený 15. augusta 1861 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Všetky tri rehoľno-misijné kongregácie založil na sviatky Panny Márie. Na narodenie Panny Márie 8. septembra 1875 to bola Spoločnosť Božieho Slova, 8. decembra r. 1889 na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie založil kongregáciu Služobníc Ducha Svätého a r. 1896 aj kongregáciu Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony. Aj keď v centre jeho duchovného života stojí tajomstvo Najsvätejšej Trojice, a popri ňom Božské Srdce, Božie Slovo a Duch Svätý, predsa tu má pevné miesto aj Panna Mária. Uctieval si ju ako „Sprostredkovateľku všetkých milosti, Dcéru večného Otca, Matku vteleného Slova a nepoškvrnenú Nevestu Ducha Svätého.“
Panna Mária z Guadalupe
Panna Mária z Guadalupe je skutočným obrazom misijnej inkulturácie, v ktorom sa ukazuje ako matka všetkých. Biskupi Latinskej Ameriky na stretnutí v Santo Domingo (1992), vyhlásili, že Mária „kráčala s našimi národmi už od prvého momentu ohlasovania Krista“, je „hviezdou prvej a novej evanjelizácie“ a „charakteristickým znakom kultúry nášho kontinentu“(SD 15).
V dobe, keď španielski dobyvatelia ničili Aztékov a ich kultúru, Panna Mária sa zjavila indiánovi Juanovi Diegovi. Jej zjavenie je plné symboliky. Zjavila sa ako žena mestického pôvodu (čiže nie ako beloška), aby Juanovi povedala, že je matkou všetkých, najmä domorodých obyvateľov. Zjavila sa na pahorku Tepeyac, kde si domorodí obyvatelia po celé generácie uctievali bohyňu Tonantzin, reprezentujúcu ženskú tvár Boha. Obraz Panny Márie bol namaľovaný na „tilme“, plášti Juana Diega. Takýto plášť utkaný z agávových vlákien má životnosť 20 rokov. Tilma z Guadalupe sa však doteraz nerozpadla. Mária rozprávala v jazyku nahualt, jazyku Juana Diega, a používala teologické výrazy aztéckej kultúry. Aj jej postava a šaty boli plné symbolizmu blízkeho miestnym obyvateľom. Je znázornená ako kráľovná vesmíru, ako matka krátko pred pôrodom, očakávajúca narodenie syna. Lúče slnka, mesiac vo svojej polmesiacovej fáze, 48 zlatých hviezd na zeleno-modrom plášti, arabesky na jej ružovom plášti, „slnečný kvet“ atď. Sú to všetko významné symboly v miestnej aztéckej kultúre. Najväčším zázrakom však bolo to, že národy žijúce v Mexiku vo veľmi krátkom čase konvertovali na kresťanstvo. Asi 9 miliónov indiánov zanechalo svoje božstvá a obrátili sa k Bohu.
Čo to znamená pre evanjelizáciu? Ukazuje na potrebu porozumenia miestnej kultúry a jej symbolov, aby sa im mohla dať nová, kresťanská náplň. Tak napr. zjavenie na hore Tepeyac, uskutočnené na okraji mesta Mexiko, ako aj prosba, aby práve tam bola postavená kaplnka, kde sa môže prejaviť ako matka a potešiteľka pokorných a chudobných, boli znakom, že evanjelizácia musí ísť na periférie. Panna Mária uzdravuje aj vážne chorého Juana Bernardina, strýka Juana Diega. V ňom bol akoby „uzdravený“ aztécky ľud. Miestni obyvatelia to takto chápali a preto začali chodiť na Tepeyac, aby tam vyjadrili svoju vieru a pocítili materskú ochranu Panny Márie.
Zvestovanie Márii
Paul Claudel vo svojej divadelnej hre Zvestovanie Márii vysvetľuje toto tajomstvo viery na základe emotívne silného príbehu. Je to príbeh Violety, šťastnej mladej ženy, blondínky s modrými očami a anjelským hlasom, ktorá sa zamilovala do Santiaga. V jej živote sa vyskytuje iba jedna jediná hrozná spomienka: na Pedra de Craon, staviteľa katedrály (dej sa odohráva v stredoveku), ktorý ju chcel znásilniť, keď bola ešte dieťaťom. Odmietla ho, ale pamäť a bolesť z tejto udalosti v nej zostali. Už na to začala zabúdať a bola pripravená vydať sa za Santiaga, keď sa na scéne objavuje Pedro ako utečenec nakazený malomocenstvom, ktorého všetci odmietajú. Violeta ho objíme a na znak odpustenia pobozká na čelo.
Mara, jej žiarlivá sestra, ktorá bola tiež zamilovaná do Santiaga, to videla a hneď išla oznámiť Santiagovi, že videla Violetu „bozkávať sa“ s Pedrom. A hoci tomu Santiago nechcel uveriť, dôkazom bolo nakazenie sa Violety malomocenstvom. Musela preto zanechať svoju „lásku“ a odísť do jaskyne v horách, určenej pre malomocných. Venovala sa tam modlitbe a začal sa šíriť aj chýr o jej svätosti.
O pár rokov sa z Violety stala živá mŕtvola. Oslepla. Lepra zničila jej krásne modré oči. Medzitým sa jej sestra Mara vydala za Santiaga a mala krásnu čiernookú dcéru menom Albana. Ale jedného dňa, keď nebol Santiago doma, našla Mara svoju malú dcéru mŕtvu. Boli práve Vianoce. Jediné, čo ju napadlo, bolo utekať do hôr požiadať svoju sestru, aby vzkriesila jej dcéru: Veď načo by jej slúžila všetka jej svätosť, ak by nebola schopná urobiť zázrak?
Violeta teda vzala mŕtvolku dievčatka do svojho náručia, zakrývajúc ju svojím potrhaným plášťom. Zvonili vianočné zvončeky. „Puer natus est nobis – Chlapček sa nám narodil,“ spievali rehoľné sestry z blízkeho konventu. Všetko bolo preniknuté sviatočnou vianočnou atmosférou. A vo Violetiných rukách sa pod plášťom niečo začína hýbať.
Keď Mara pozrela na tielko svojej dcéry, zistila, že sa stali dva zázraky: Jej dcéra ožila, ale nemala už svoje čierne oči ako dovtedy, ale jej oči boli krásne modré, pretože skutočnou matkou už viac nebola Mara, lež Violeta, ktorá sa stala „plodnou“ svojím srdcom.
Hviezda Novej Evanjelizácie
„Panna a Matka Mária, ty, ktorá vedená Duchom
si prijala Slovo života v hĺbke svojej pokornej viery,
celkom odovzdaná Večnému, pomôž nám povedať naše „áno“
v naliehavosti väčšej než kedykoľvek predtým,
aby znova zaznela dobrá zvesť o Ježišovi.
Ty, plná Kristovej prítomnosti, priniesla si radosť Jánovi Krstiteľovi, takže zaplesal v lone svojej matky. Ty, rozochvená jasotom, ospievala si Pánove obdivuhodné skutky.
Ty, ktorá si zostala pevne stáť pod krížom s neochvejnou vierou a prijala si radostnú útechu vzkriesenia,
zhromaždila si apoštolov v očakávaní Ducha,
aby sa zrodila Cirkev, ktorá evanjelizuje.
Vypros nám novú horlivosť vzkriesených,
aby sme všetkým zaniesli evanjelium života,
ktoré víťazí nad smrťou.
Daj nám svätú odvahu hľadať nové cesty,
aby sa ku všetkým dostal dar nepominuteľnej krásy.
Ty, Panna načúvania a kontemplácie, Matka lásky, nevesta večnej svadby, oroduj za Cirkev, ktorej si najčistejšou ikonou, aby sa nikdy neuzavrela a nezastavila vo svojej vášnivej snahe budovať kráľovstvo.
Hviezda novej evanjelizácie,
pomôž nám zažiariť vo vydávaní svedectva o spoločenstve,
o službe, o horlivej a štedrej viere,
o spravodlivosti a láske k chudobným,
aby radosť evanjelia došla až do končín zeme a nijaká periféria nebola ukrátená o jeho svetlo.
Matka živého evanjelia, prameň radosti pre maličkých,
oroduj za nás. Amen. Aleluja.“ Evangelii Gaudium, 288
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
