Spiritualita Arnolda Janssena: POLITICKÁ SITUÁCIA

„Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach…“ (2 Kor 6,4).

V roku 1870 dosiahlo Nemecko svoje zjednotenie pod záštitou Pruského kráľovstva. Otto von Bismark, „železný kancelár“ (ako ho nazývali), s cieľom upevniť štátnu moc vydal represívne zákony, namierené najmä voči Katolíckej cirkvi. Zákony boli výrazom jeho predstáv o absolútnej moci štátu a túžby eliminovať akýkoľvek vplyv Katolíckej cirkvi v Nemecku. Postaral sa aj o to, aby sa tieto nariadenia aj dôsledne uplatňovali. Aký bol následok? Tisíce farností zostali bez kňazov, semináre a kláštory sa zatvorili a náboženské združenia a rôzne cirkevné spolky nemohli vykonávať nijakú činnosť.

Podcast:

V dejinách sa toto obdobie nazýva Kulturkampf  (kultúrny boj). Je to pojem vyjadrujúci Bismarkovu absolutistickú koncepciu štátu, ktorú začal naplno uplatňovať v rokoch 1874 a 1875, čiže práve vtedy, keď sa P. Arnold pokúšal otvoriť prvý misijný seminár v Nemecku. Táto represívna politika štátu ho prinútila ísť za hranice Nemecka.

Na druhej strane obdobie 19. storočia možno charakterizovať ako aj obdobie veľkého misionárskeho nadšenia v Európe. V tejto situácii P. Arnold vedel „čítať” znamenia čias a nájsť na ne konkrétnu a primeranú odpoveď. Počítal s tým, že mnohí kňazi, ktorí z dôvodu politickej situácie nemohli pôsobiť na farách, sa prihlásia do jeho seminára pre zahraničné misie, teda sa rozhodnú ísť do misií. V júni 1874 vo svojom časopise napísal: „Belgicko, Írsko, Anglicko, Taliansko, Francúzsko, všetky tieto krajiny majú svoje misijné semináre. Nemecko, taká veľká krajina s mnohými skutočne dobrými kresťanskými rodinami, nemá doteraz ani jeden…“.

Aj keď sa sám nepovažoval za schopného ujať sa iniciatívy založenia misijného seminára, predsa pracoval na realizácii tejto myšlienky. A tak práve nepriaznivá politická situácia v domácej krajine ho prinútila ísť na druhú stranu hranice, do Holandska.

Viera a neoliberalizmus

Konkrétne politické a spoločenské situácie predstavujú výzvy aj pre našu vieru. Na ne máme kreatívne reagovať. Jednou z takých výziev je aj súčasný neoliberalizmus. F. Ezcurra vo svojej knihe „Vzdelávať v duchu lásky a spravodlivosti” podáva krátky a jasný prierez neoliberalizmu.

„Neoliberalizmus nás vďaka svojej vnútornej dynamike neprivádza k solidarite s inými, ale k boju o víťazstvo prostredníctvom nadvlády čohosi, čo sa javí veľmi neutrálne: trhové hospodárstvo. Keď ktosi vyslovil slávnu vetu, že liberalizmus bráni  ‚voľnosť a slobodu líšky v otvorenom kuríne’, mnohí sa zľakli. Dnes, keď mocným sveta už nestoja v ceste žiadne zábrany, môže aj slepý pochopiť pravdivosť vyššie uvedenej metafory: Je to neľudský a antikresťanský ekonomický systém, neschopný podporovať solidaritu a bratské vzťahy medzi ľuďmi. Dôsledky sú zrejmé: zbohatnutie malej vrstvy, a prepadanie sa do chudoby stále väčšej časti ľudstva.”

K téme sa vyjadruje aj pápež František. Mladým píše: „Výrobná logika globalizovaného hospodárstva zničila menšie hospodárske a poľnohospodárske štruktúry v ich domovských regiónoch. Asi jedno percento svetovej populácie vlastní 40 percent celého bohatstva sveta a 10 percent vlastní 85 percent. A naopak, polovici ľudstva „patrí”  iba jedno percento z tohto sveta. Až 1,4 miliardy ľudí žije z menej než jedného eura na deň” (pápež František, Docat, predhovor, 2018).

Aj vo svojej exhortácii Evangelii Gaudium vyslovuje neoliberalizmu  niekoľkonásobné „nie”. Píše, že „žijeme v dobe, keď nás zabíjaekonómia vylúčenia a nerovnosti’ a ľudská bytosť je považovaná za predmet konzumu, ktorý možno použiť a odhodiť“ (EG 53).

Klaniame sa modle peňazí a ekonomike bez tváre, a rast zisku je v dnešnej dobe určujúcou dogmou systému, v ktorom žijeme. Nechceme sa deliť, hoci už sv. Ján Chryzostom (r. 350 – 407) povedal: „Dobrá, ktoré vlastníme, nie sú naše, ale patria chudobným.“ 

Škola hladu

Stalo sa to v 17. storočí v Japonsku počas hladomoru. Roľník, ktorý nemal za čo nasýtiť svoju rodinu, spomenul si na jednu miestnu tradíciu: Kto dokáže zvíťaziť v šerme nad majstrom tohto bojového umenia, získa veľkú odmenu. Roľník ešte nikdy vo svojom živote nedržal v ruke šabľu, a ani mu len nenapadlo, aby sa odvážil vyzvať na súboj najslávnejšieho šermiarskeho učiteľa v regióne. No predsa však sa o to pokúsil. Keď nastal deň súboja, zhromaždilo sa veľa ľudí. Proti sebe sa postavili na jednej strane majster bojového umenia a na druhej strane jednoduchý roľník. Na majstrovi však bolo badať, že je trochu v pomykove. Miatla ho totiž skutočnosť, že tento jednoduchý muž, ktorý nemá ani len poňatia o bojovom umení a nevie ani len poriadne držať šabľu v ruke, sa tvári veľmi sebaisto a je odhodlaný ísť s ním bojovať. Nakoniec dostal majster taký strach, že ešte predtým než by boj začal, dal všetkým znak, že sa vzdáva.

„Ste víťazom. Prehrávam po prvýkrát v mojom živote. Moja škola šable je momentálne tou najlepšou v celom kraji. Prezraďte mi vaše tajomstvo. Ako sa volá vaša škola?” –  prihovoril sa roľníkovi.

„Škola hladu,“ odpovedal roľník.

Modlitba za rozvoj národov                                                       

Všemohúci Bože,

v tebe majú spoločný pôvod všetky národy

a chceš, aby v tebe tvorili jednu rodinu;

prenikni srdcia všetkých ľudí ohňom svojej lásky

a vzbuď v nich túžbu po spravodlivom rozvoji,

aby pozemské hodnoty, ktoré si určil pre všetkých,

každému umožnili plne rozvinúť svoju osobnosť;

pomáhaj nám odstrániť

nespravodlivé rozdiely medzi ľuďmi,

aby v celej ľudskej spoločnosti

zavládla spravodlivosť a rovnosť.

Amen. 





Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom. (Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)